ustanovenia § 138 ods. 1, prvej vety O.s.p. a § 30 prvej vety O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c, prvá veta O.s.p., pričom dospel k záveru, ţe v preskúmavanej právnej veci ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. K týmto zisteniam dospel na základe vlastného právneho záveru,
ktorého rozhodnutia o disciplinárnom previnení z 29.1.2010 a 1.2.2010, obsah ktorých vyplýva zo záznamu o disciplinárnom previnení na č.l. 6 spisu nepodliehajú súdnemu preskúmavaciemu konaniu
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku 2 6Sžo/53/2011 (§§ 247 a nasl. O.s.p.), a preto je potrebné konanie vo veci zastaviť
3 O.s.p.. Krajský súd zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného preskúmal
1 O.s.p. v spojení s § 407 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok), v spojení s § 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“), s § 100 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., ďalej
1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení v spojení s § 18 ods. 1 tohto zákona, ktoré citoval. Súčasne zákonnosť a postup rozhodnutia ţalovaného posudzoval
3 písm. g), ods. 4, § 53 ods. 5 zákona č. 475/2005 Z. z. v spojení s § 96 a § 97 tohto zákona. Poukázal na to, ţe v ustanoveniach šiestej hlavy, druhej časti zákona č. 475/2005 Z. z. (§§ 50 a nasl.) sú upravené disciplinárne odmeny, disciplinárne tresty a disciplinárna právomoc, pričom zákonodarca iba v súvislosti s ukladaním a výkonom disciplinárnych trestov prepadnutia veci (§ 52 ods. 3 písm. g/, § 53 ods. 5 uvedeného zákona) pri trestaní za konanie, ktoré má znaky priestupku (§ 52 ods. 4 daného zákona), a taktieţ pri zhabaní veci
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, stanovil potrebu aplikácie podmienok ustanovených pri ukladaní sankcie prepadnutia veci
všeobecného predpisu o priestupkoch alebo zhabania veci
priestupkového zákona, resp. ukladania trestov za konanie, ktoré má znaky priestupku „v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi“ (§ 52 ods. 4 zákona). Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe vychádzajúc z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení (dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú drţané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená) moţno konštatovať, ţe orgánom prokuratúry je zverená okrem iného aj dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti pri ukladaní disciplinárnych trestov
zákona č. 475/2005 Z. z.. Uviedol, ţe siedma časť zákona č. 475/2005 Z. z. nepripúšťa právnu moţnosť súdneho preskúmavacieho konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k rozhodnutiam vydávaným pri výkone trestu odňatia slobody, t.j. aj rozhodnutiam o disciplinárnych trestoch. Z obsahu ustanovení § 100 a taktieţ z ustanovení § 52 ods. 4, § 53 ods. 5, § 56 zákona o výkone trestu odňatia slobody vyvodil záver, ţe iba v právnom rámci takýchto rozhodnutí vydávaných v právnom reţime výkonu trestu odňatia slobody, ako aj v súvislosti s ním je daný právny prienik verejného práva do trestnej jurisdikcie. Konštatoval, ţe disciplinárne tresty ukladané
3 písm.
3 písm. g) citovaného zákona, trestaní za konanie majúce znaky priestupku
4 uvedeného zákona a pri zhabaní veci
zákona zákonodarca nastolil právnu poţiadavku subsidiárnej aplikácie všeobecného predpisu o priestupkoch a v § 100 uvedeného zákona zároveň aplikáciu zákona o správnom konaní. Uviedol, ţe v preskúmavanej právnej veci však nejde o takéto rozhodnutia, keďţe zo záznamu o disciplinárnom previnení na č.l. 6 spisu vyplýva, ţe ţalobcovi bol uloţený disciplinárny trest „desať dní mpč“, disciplinárny trest
3 písm. d) zákona o výkone trestu odňatia slobody (umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase). Krajský súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej je vylúčené zo súdneho prieskumného konania
druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku 3 6Sžo/53/2011 napríklad aj rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní o uloţení poriadkovej pokuty (uznesenie NS SR č. k. 6Sţo/233/2010 z 15.12.2010, uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 196/2011-15 z 9.6.2011).
názoru krajského súdu prienik správneho súdnictva s trestnou jurisdikciou je v daných právnych oblastiach neprijateľný a zákonodarcom ani právne nepredpokladaný, a preto vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych dôvodov konanie vo veci zastavil
3 O.s.p.. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 písm. c) s pouţitím § 246c, prvá veta O.s.p.. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Citoval článok 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, ţe v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí, týkajúcich sa základných práv a slobôd, majúc za to, ţe uloţením disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase boli dotknuté jeho základné práva a slobody, ktorá skutočnosť vyplýva napr. z obmedzení
ust. § 54 ods. 1 ZVTOS. Tvrdil, ţe Zbor väzenskej a justičnej stráţe je v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. orgánom verejnej správy na úseku výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, ktorý má formu ozbrojeného bezpečnostného zboru a v zmysle § 4 ods. 1 tohto zákona pôsobí ako orgán činný v trestnom konaní len vo vymedzenom rozsahu, s poukazom na to, ţe funkcionári ZVJS, rozhodujúci o ukladaní disciplinárnych trestov za disciplinárne previnenia odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, nie sú orgánmi činnými v trestnom konaní. Vyslovil názor, ţe aj keď je pravdou, ţe siedma časť ZVTOS nepripúšťa právnu moţnosť súdneho preskúmania
piatej časti OSP vo vzťahu k rozhodnutiam vydávaným pri výkone trestu odňatia slobody, z pohľadu základného práva na súdnu ochranu je však rozhodujúce, ţe uvedeným zákonom nie je vylúčená právna moţnosť súdneho preskúmania rozhodnutí o uloţení disciplinárnych trestov. Uviedol, ţe z absencie odkazu na „normy verejného práva“ – zákon o priestupkoch – v súvislosti s disciplinárnym trestom umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase, nie je moţné vyvodiť, ţe takéto konanie má trestnoprávny charakter, a teda ţe nepodlieha súdnemu preskúmaniu
piatej časti O.s.p.. Zastával názor, ţe napriek tomu, ţe rozhodovanie o disciplinárnom treste umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase nie je uvedené v § 100 ods. 1 ZVTOS, z tejto právnej skutočnosti však nemoţno vyvodiť záver, ţe rozhodnutie o disciplinárnom treste nie je preskúmateľné súdom, majúc za to, ţe z tejto právnej skutočnosti moţno poťaţmo vyvodiť len záver, ţe na konanie o disciplinárnom previnení sa nevzťahuje správny poriadok. Poukazom na skutočnosť, ţe v zmysle § 18 ods. 2 písm.
tohto zákona a to výlučne v konaní o rozhodovaní o zavinených trovách a zvýšených trovách výkonu trestu, náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu a zhabaní veci, s poukazom na to, ţe rozhodnutie o uloţení disciplinárneho trestu (s výnimkou rozhodnutia o zhabaní veci) preto nemôţe byť predmetom preskúmania
piatej časti O.s.p.. Ţalovaný v 2. rade pplk. Mgr. M. N. sa na odvolanie ţalobcu vyjadril tak, ţe povaţoval jeho odvolanie za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo výroku o zastavení konania ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, ţe v zmysle § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor
osobitného predpisu – zákona č. 153/2001 o prokuratúre a
2, písm. c) tohto zákona prokurátor je povinný písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Uviedol, ţe oprávnenie na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí o uloţení disciplinárneho trestu teda spadá do právomoci prokurátora, ktorý je povinný rozhodnutie, ktoré odporuje zákonu alebo inému všeobecné záväznému nariadeniu, písomným príkazom zrušiť. Zastával názor, ţe oblasť ukladania disciplinárnych trestov, vrátane konania o uloţení disciplinárneho trestu, je detailne upravená v rámci druhého oddielu piatej hlavy zákona 5 6Sžo/53/2011 o výkone trestu a druhého oddielu šiestej hlavy vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, pričom obe uvedené normy sú normy upravujúce oblasť trestnoprávneho charakteru a nie oblasť verejnej správy. Uviedol, ţe rozhodnutie o uloţení disciplinárneho trestu (s výnimkou rozhodnutia o zhabaní veci), preto nemôţe byť predmetom prieskumu
piatej časti O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Sţo/38/2010,
ktorého konanie o disciplinárnych previneniach odsúdených je upravené osobitne v predpise o výkone trestu odňatia slobody. Nepovaţoval za správny názor ţalobcu týkajúci sa automatického nástupu procesného reţimu správneho práva v prípadoch, keď nie sú v osobitnom zákone upravené odchýlky. Taktieţ za neodôvodnený povaţoval aj názor ţalobcu týkajúci sa voľného výberu moţnosti domáhania sa ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a to prostredníctvom súdneho preskúmania rozhodnutia o uloţení disciplinárneho trestu alebo prostredníctvom prokurátora. Mal za to, ţe ţalobca pochybil aj pri vymedzení okruhu ţalovaných. Namietal, ţe v predmetnom konaní nie je pasívne legitimovaný tvrdiac, ţe v rámci rozhodnutia o uloţení disciplinárneho trestu nekonal ako fyzická osoba, ale ako vedúci oddelenia výkonu trestu u ţalovaného v 1. rade, kde vykonával v sluţobnom pomere štátnu sluţbu v sluţobnom úrade. Ţalovaný v 3. rade kpt. PhDr. P. G. sa stotoţnil s napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá bez nariadenia pojednávania
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
ust. § 247 ods. 1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak 6 6Sžo/53/2011 žalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu zistil, ţe ţalovaný 3/ kpt. PhDr. P. G., pedagóg
platnej právnej úpravy je realizácia čl. 46 ods. 2 ústavy premietnutá v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Úlohou súdu pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy je v kaţdom konkrétnom prípade posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania, je vzhľadom na svoj obsah spôsobilé zasiahnuť do sféry subjektívnych práv ţalobcu, prípadne ho na týchto právach ukrátiť, teda aj do jeho základných práv a oprávnených záujmov.
obsahu ţaloby a jej ţalobných dôvodov súd posudzuje, či ţalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu môţe podliehať súdnemu prieskumu.
právneho názoru ústavného súdu preto ústavne konformný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov (ale aj ich výklad konformný s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky) predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu kaţdého na súdnu ochranu
čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Vychádzajúc z uvedeného je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku a v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou vetou ústavy 7 6Sžo/53/2011 zisťovať, či rozhodnutie, postup, resp. zásah orgánu verejnej správy je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. Ak áno, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania. Ústavný súd v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uţ uviedol, ţe „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemoţno povaţovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môţe odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou poţiadavkou, ktorá sa pritom na sudcu kladie, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).“ Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle citovaných právnych noriem a s poukazom na vyslovený názor Ústavného súdu SR v danej veci zastáva názor, ţe rozhodovanie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice o uloţení disciplinárneho trestu ţalobcovi
ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je moţné takéto rozhodovanie povaţovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďţe ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení uvedeného zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol ţalobcovi uloţený v zmysle ustanovení Trestného zákona a
Trestného poriadku, podmieňujúce jej trestnoprávny charakter, z ktorých dôvodov posudzovanie konania a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu o uloţení disciplinárneho trestu pri výkone trestu odňatia slobody, nemôţe byť predmetom súdneho prieskumu
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo. Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, ţe konanie o disciplinárnych previneniach odsúdených je upravené osobitne v právnom predpise a to v zákone o výkone trestu odňatia slobody. V záujme posilnenia dôvery v zákonnosť a správnosť postupu príslušníka zboru ukladajúceho disciplinárny trest odsúdenému a taktieţ príslušníka nadriadeného, ktorý má rozhodovať v rámci odvolacieho konania ako druhostupňový orgán, bol zákon č. 93/2008 Z. z. novelizovaný zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. V dôvodovej správe prezentovaný návrh čiastočne upustiť od postupu
správneho poriadku a upraviť disciplinárne konanie za disciplinárne previnenie tak, aby sa postupovalo zjednodušeným, zrýchleným, avšak racionálnym a efektívnym postupom zodpovedajúcim európskym štandardom, bol konkrétne premietnutý do ustanovenia § 100 zákona o výkone trestu odňatia slobody tak, ţe novelou účinnou od
3 písm.
3 písm. g) citovaného zákona, trestaní za konanie majúce znaky priestupku
4 uvedeného zákona a pri zhabaní veci
zákona zákonodarca nastolil právnu poţiadavku subsidiárnej aplikácie všeobecného predpisu o priestupkoch a v § 100 uvedeného zákona zároveň aplikáciu zákona o správnom konaní, s poukazom na to, ţe v preskúmavanej právnej veci však nejde o takéto rozhodnutia. Odvolací súd povaţoval za správny aj názor súdu prvého stupňa, ţe orgánom prokuratúry je zverená okrem iného aj dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti pri ukladaní disciplinárnych trestov
zákona č. 475/2005 Z. z., poukazom na znenie ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení (dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú drţané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená). Odvolací súd za správny postup súdu prvého stupňa taktieţ povaţoval, keď konanie zastavil aj voči ţalovaným v 2. a 3. rade a to z dôvodu, ţe v tomto konaní nemali pasívnu legitimáciu.
1, 2 zákona č. 4/2001 Z. z. Zbor väzenskej a justičnej stráţe (ďalej len "zbor") je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany a stráţenia objektov zboru a ochrany poriadku a bezpečnosti v súdnych objektoch a objektoch prokuratúry. Zbor tvoria: a/ generálne riaditeľstvo, b/ ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len "ústav"), c/ príslušníci zboru.
475/2005 Z. z. právo udeliť disciplinárnu odmenu a uloţiť disciplinárny trest odsúdenému má v rozsahu ustanovenej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci otvoreného oddelenia, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a pedagóg.
1 a 4 zákona č. 475/2005 Z. z. opravným prostriedkom proti rozhodnutiu o uloţení disciplinárneho trestu je sťaţnosť. O sťaţnosti rozhodne do piatich pracovných dní od jej podania najbliţšie nadriadený toho, kto sťaţnosťou napadnuté rozhodnutie vydal.
3 zákona č 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej sluţby, príslušník bezpečnostného úradu, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráţe a príslušník Ţelezničnej polície.
1, 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v sluţobnom pomere
tohto zákona a vykonáva štátnu sluţbu v sluţobnom úrade. Štátnou sluţbou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh. 9 6Sžo/53/2011 Vychádzajúc z citovaných ustanovení uvedených zákonov je zrejmé, ţe ţalovaní v
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vyplývajúce z §§ 247 a nasl. O.s.p., pretoţe rozhodnutie ţalovaného v danom prípade nemoţno povaţovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 244 ods. 1, 2 O.s.p., keďţe ţalovaný konal a rozhodol o uloţení disciplinárneho trestu v zmysle ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody, nie ako orgán verejnej správy, a preto jeho rozhodnutie správny súd nie je oprávnený preskúmavať
ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, čím boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie preskúmavacieho konania
3 O.s.p.. Súd prvého stupňa správne a v súlade s § 138 ods. 1 O.s.p. a v súlade s § 30 prvá veta O.s.p. rozhodol, keď ţalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jeho ţiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, pretoţe z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, ţe v preskúmavanej právnej veci išlo o zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ţalobcom ako zákonný predpoklad pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a následne na ustanovenie zástupcu z radov advokátov na základe jeho ţiadosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu
ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne a v súlade so zákonom potvrdil. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.