1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zastavené konanie vo veci ţiadosti ţalobkyne o udelenie azylu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a zároveň toto rozhodnutie potvrdené. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „zákon o správnom konaní“) má ţalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by ţalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. K dôvodom pre poskytnutie azylu krajský súd uviedol, ţe v zmysle § 8 zákona o azyle sú viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. Vo vzťahu k doplnkovej ochrane krajský súd uviedol, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. 3 10Sţa/62/2011 Krajský súd k námietkam týkajúcim sa neudelenia azylu uviedol, ţe ţalobkyňa nemala ţiadne problémy v krajine pôvodu, ktoré by mohli navodiť obavu, ţe by mohla byť prenasledovaná, z uvedených dôvodov moţno predpokladať, ţe ani po návrate do krajiny pôvodu jej ţiadne prenasledovanie nehrozí. Nehrozí jej, ţe by mala byť mučená alebo podrobená krutému, neľudskému, či poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu
čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd z roku 1950 a
čl. 33 Ţenevskej konvencie o postavení utečencov z roku 1951, premietnutého do § 58 ods. 1 a 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Skutočnosť, ţe ţalobkyňa dňa 22. novembra 2008 uzavrela manţelstvo so slovenským štátnym občanom a jej záujem naďalej ţiť so svojimi synmi, ktorí sa legálne zdrţiavajú na území SR (jej synovia sú plnoletí a záujem ţiť spoločne s matkou môţu realizovať aj vo Vietname, pričom ţalobkyňa nie je osobou, ktorá by mala neúmerné problémy ţiť sama, prípadne s manţelom v krajine pôvodu - Vietname) nemoţno,
krajského súdu, povaţovať za dôvod nemoţnosti vyhostenia ţalobkyne do Vietnamu, keď jej snaha realizovať si svoj súkromný ţivot prostredníctvom zákona o azyle a nie
zákona o pobyte cudzincov, je v rozpore so zámerom zákonodarcu. Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“)., teda z dôvodu, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a ţiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie; uplatnila si náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, ţe ako pri posudzovaní otázky azylu, tak aj pri doplnkovej ochrane, sa musí správny orgán riadne vyporiadať s aktuálnymi správami o situácii v krajine pôvodu ţiadateľa o azyl. Rozhodnutie o zastavení azylového konania je moţné vydať len po splnení dvoch podmienok, a to, ţe v konaní o azyle uţ existuje právoplatné rozhodnutie a ţe skutkový stav sa podstatne nezmenil. V tomto prípade nebolo skúmané splnenie podmienok doplnkovej ochrany a to aj napriek tomu, ţe zákon takúto povinnosť Migračnému úradu MV SR a aj ţalovanému ukladá. Bez skúmania podmienok doplnkovej ochrany a aktuálnej situácie v krajine pôvodu nie je moţné konštatovať, ţe skutkový stav sa podstatne 4 10Sţa/62/2011 nezmenil. Preto je potrebné skúmanie podmienok udelenia azylu a následne aj podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany, ako aj riadne vyporiadanie sa s aktuálnou situáciou v krajine pôvodu, vzhľadom na moţnú zmenu skutkového stavu. Ţalovanému vyčítala, ţe vo svojom rozhodnutí uviedol iba podrobný sumár predchádzajúcich ţiadostí ţalobkyne o udelenie azylu a obsah podaného opravného prostriedku a aţ v závere sa stručne vyjadril k jadru veci.
názoru ţalobkyne si krajský súd vo svojich tvrdeniach protirečil a nesprávne posúdil vec, keď na jednej strane uviedol, ţe pri rozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany sú do značnej miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa a na inom mieste odôvodnenia uviedol, ţe tvrdenia ţiadateľov sú určujúce do značnej miery, teda nie sú výlučným kritériom pri skúmaní skutočného stavu veci.
ţalobkyne z logiky ţalovaného aj krajského súdu vyplýva, ţe ţalobkyňa by nemala šancu na poskytnutie doplnkovej ochrany ani ak by v krajine prebiehal vojenský konflikt, na ktorý by v pohovore nepoukázala. Takýto postup nie je v súlade so Ţenevským dohovorom o ochrane utečencov, k dodrţiavaniu ktorého sa Slovenská republika zaviazala. Rozhodnutie ţalovaného nie je,
ţalobkyne, zákonné ani po formálnej stránke, pretoţe nie je odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní. Z rozhodnutia ţalovaného nie je zrejmé akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ani ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
názoru ţalobkyne nebola splnená druhá podmienka na vydanie rozhodnutia o zastavení azylového konania, a to neexistencia podstatnej zmeny skutkového stavu, ktorá nebola bliţšie posúdená a bez toho nie je moţné tvrdiť, ţe skutkový stav sa nezmenil. Na záver uviedla, ţe ak krajský súd rozhodnutie ţalovaného potvrdil, hrubo zasiahol do jej práv. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobkyne voči rozsudku krajského súdu vyjadril podaním zo dňa 12. decembra 2011, v ktorom navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení poukázal na zákon o azyle, ktorý pri zastavení konania neukladá povinnosť Migračnému úradu MV SR bez návrhu 5 10Sţa/62/2011 zisťovať dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany, pričom sa odvolával na judikatúru Najvyššieho súdu SR (1 Sţo KS 124/2005) “... povinnosť zistiť skutkový stav veci
zákona o správnom konaní má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom aj vykonal príslušné skutkové zistenia“. Vzhľadom na subsidiárny charakter doplnkovej ochrany vo vzťahu k § 13a zákona o azyle, ktorá je automaticky posudzovaná v rámci azylového konania, povinnosť oznámiť skutkový stav sa vzťahuje na komplexné posudzovanie podmienok nároku na medzinárodnú ochranu, t.j. aj na poskytnutie doplnkovej ochrany, čo je obdobne konštatované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sţa/27/2011. V súvislosti s poskytnutím doplnkovej ochrany ako druhej formy medzinárodnej ochrany ţalovaný podotkol, ţe ide o dôvody taxatívne uvedené v zákone o azyle, na základe ktorých je od neúspešných ţiadateľov o azyl neúnosné, neprimerané, či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie do krajiny pôvodu. Ţalobkyňa však počas konania o udelenie azylu a ani v predchádzajúcich konaniach neuvádzala okrem ekonomických alebo rodinných dôvodov či „úprav“ svojej totoţnosti ţiadne také skutočnosti, ktoré by mohli navodiť obavu, ţe by mohla byť prenasledovaná, resp. vystavená váţnemu bezpráviu po jej návrate do krajiny pôvodu. Záverom dodal, ţe skutočnosť, ţe ţalobkyňa uzavrela manţelstvo so slovenským štátnym občanom a jej záujem naďalej ţiť so svojimi synmi, ktorí sa legálne zdrţiavajú na území SR nie je dôvodom na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany
právnej úpravy, navyše vietnamská ústava zaručuje slobodu pohybu po krajine, cestovanie do zahraničia, emigráciu ako aj repatriáciu svojich občanov. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. februára 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 6 10Sţa/62/2011
1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.
1 veta prvá O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené zákonom o azyle a samotné udelenie azylu je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa ţiadateľ nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom, prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, 7 10Sţa/62/2011
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
1). 8 10Sţa/62/2011 Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
1 písm. i/ zákona o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle uţ právoplatne rozhodlo o tom, ţe sa ţiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlţuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i/, rozhodne tieţ či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia č. MV-SLV-162/OLVS-2010 zo dňa
1 písm. i/ zákona. o azyle zastavené. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto primárne v medziach odvolania, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť rozhodnutia ţalovaného. Z administratívnych spisov vyplynulo, ţe ţalobkyňa bola rozhodnutím č. PPZ-16- 7/HCP-NR-CP-SI-AV-2006 zo dňa
l a § 20 ods. 1 zákona o azyle a súčasne
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle jej nebola poskytnutá doplnková ochrana na území SR a bolo rozhodnuté, ţe v jej prípade neexistuje prekáţka jej administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu Vietnam,
1 a 2 zákona o pobyte cudzincov. Rozsudkom č. k. 5Saz/74/2007-44 z
čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ľudských právach. Prvostupňový správny orgán opätovne po zváţení súdom nariadených podmienok rozhodnutím č. ČAS: MU-894/PO-Ţ-2007 zo dňa
ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil. Dňa
právneho zástupcu ţalobkyne správny orgán neskúmal, či aktuálna situácia v krajine môţe byť dôvodom na poskytnutie takej ochrany, akou je doplnková ochrana. Ďalej namietal, ţe odôvodnenie rozhodnutia v nijakom prípade nespĺňa atribúty odôvodnenia rozhodnutia tak, ako to vyţaduje zákon o správnom konaní. Ţalovaný rozhodnutím č. MV-SLV- 162/0LVS-2010 zo dňa
1 písm. i/ zákona o azyle nevyplýva. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že o doplnkovej ochrane správny orgán nerozhoduje len v prípade, že azyl bol žiadateľovi udelený. V takomto prípade síce správny orgán nerozhoduje o poskytnutí doplnkovej ochrany ako subsidiárnej ochrane, ale vyplýva to z toho, ţe ţiadateľovi o azyl poskytol primárnu ochranu - v podobe azylu. Logicky o doplnkovej ochrane nie je dôvodné ani nutné rozhodovať. O doplnkovej ochrane rozhoduje správny orgán vtedy, ak to zákon o azyle ustanovuje. Explicitne povinnosť rozhodnúť o tom, či sa žiadateľovi o azyl poskytne 12 10Sţa/62/2011 doplnková ochrana je vyjadrená v ustanovení § 20 ods. 4 zákona o azyle (teda v prípadoch, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), v takýchto prípadoch ministerstvo rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Pre skúmanie či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie ţiadateľa o takýchto skutočnostiach v novo podanej ţiadosti o azyl. Pokiaľ ţiadateľ o azyl uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nemoţno od správneho orgánu ţiadať, aby vykonal dokazovanie na ţiadateľom neuplatnené a netvrdené skutočnosti (informácie o krajine pôvodu). Pokiaľ teda krajský súd ţalobu ţalobkyne zamietol
1 O. s. p. ako nedôvodne podanú, nakoľko nezistil ţiaden zo zákonných namietaných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd povaţoval rozsudok krajského súdu za vecne správny, a ako taký ho
1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
s § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 2 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe nepriznal ţalobcovi právo na náhradu trov konania, keďţe ţalobca nemal v konaní úspech. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 15. februára 2012 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.