Najvyšší súd 10Sžd/19/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci ţalobcu: M. P., nar. X., bytom S., zast. JUDr. I. K., advokátom so sídlom F., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.p.: KRP-120/DI-SK-2009 zo dňa 25.11.2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/33/2009-80 zo dňa 16.2.2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/33/2009-80 zo dňa
- februára 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. KRP-120/DI-SK-2009 zo dňa 25.11.2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 66,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2 10Sţd/19/2011 O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.: KRP-120/DI-SK-2009 zo dňa 25.11.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, Okresného dopravného inšpektorátu v Zlatých Moravciach pod č. ORP-152/DI-ZN-SK-09/ŠP zo dňa 14.9.
- Preskúmaním veci súd dospel k záveru, ţe konajúce správne orgány postupovali vo veci v súlade so zákonom. Stav veci bol náleţite a riadne zistený a tento je dostatočným podkladom pre nespochybniteľný záver o tom, ţe priestupok spáchaný bol. Tento spáchal ţalobca spôsobom, ako je v rozhodnutiach uvedené. Skutočnosť, ţe sa ţalobca odmietol podrobiť dychovej skúške, ako i odberu krvi, je preukázaná úradným záznamom nstrm. M. G. a strm. P. Š., ktorý predpísaný úradný záznam podpísali. Znalecké dokazovanie podľa názoru súdu nebolo nutné, pretoţe rozhodujúce bolo odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške, a nie zistenie mnoţstva hladiny pouţitého alkoholu. Ďalej prvostupňový súd poukázal na ustanovenie § 69 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, keď je tento, podľa názoru súdu, oprávnený ak je to potrebné na plnenie úloh vyhotovovať, resp. v tomto prípade pouţiť sluţobnú kameru na zadokumentovanie zistených priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke. Z vyššie uvedených dôvodov súd ţalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako nedôvodnú zamietol, pretoţe nezistil ţiadny zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia ţalovaného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odvolaní poukázal na to, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu nepovaţuje za zákonné, nakoľko správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a v postupe správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia sú vady, ktoré mali vplyv na jeho zákonnosť. Ţalobca má za to, ţe vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázané, ţe dňa 22.1.2009 v čase okolo 23:00 hod. viedol osobné motorové 3 10Sţd/19/2011 vozidlo. V čase, keď k nemu pristúpili príslušníci polície, sa od vozidla nachádzal 15 – 20 m, tvrdil, ţe vozidlo nešoféroval a z toho dôvodu im odmietol odovzdať aj doklady. Vozidlo nešoféroval z toho dôvodu, ţe v značnej miere poţil alkoholické nápoje a vzhľadom na svoj stav nebol schopný šoférovať. Vozidlo šoféroval svedok J. K. Ďalej zostáva nezodpovedanou otázkou, či vzhľadom na poţité mnoţstvo alkoholu bol schopný a spôsobilý riadiť motorové vozidla spôsobom, ako popisujú vypočutí príslušníci polície. V tomto smere správny orgán nevykonal ţiadne dokazovanie a výpoveď svedka K. vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť vyhodnotil ako nevierohodnú, pričom ustálil, ţe vozidlo riadil sám ţalobca. Ţalobca tak ako v predchádzajúcich konaniach opätovne poukázal na obsah úradných záznamov svedkov G. a Š., z ktorých vyplýva, ţe sa jedná o jeden a ten istý úradný záznam, nakoľko v úvode oboch je uvedené, ţe sú napísané M. G., čo povaţuje za váţne pochybenie zo strany príslušníkov polície. Z predloţeného spisu ţalovaným je zrejmé, ţe prvostupňový správny orgán, napriek prerušeniu konania dňa 22.4.2009, vykonával úkony len vlastnými silami a prostriedkami, pričom konanie môţe byť prerušené v takom prípade, ak je potrebné vykonávať došetrenie napr. iným orgánom. Má za to, ţe v prejednávanej veci nebol dôvod na prerušenie konania a v prípade vykonávania úkonov mal byť o nich vyrozumený. Takisto sa ţalobca nestotoţňuje s názorom vysloveným v napadnutom rozsudku, ţe policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie úloh, pouţiť sluţobnú kameru na zdokumentovanie zistených priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Videokamera bola pouţitá bez jeho súhlasu, ako aj zvukový záznam, v dôsledku čoho má za to, ţe takýmto postupom došlo zo strany príslušníkov polície k porušeniu zákona o ochrane súkromia neoprávneným pouţitím informačno technických prostriedkov. Na záver odvolania ţalobca poukázal aj na ďalšie námietky, ktoré boli uvedené v ţalobe, pričom súd prvého stupňa ich povaţoval za nedôvodné. Na základe vyššie uvedených dôvodov ţalobca ţiadal, aby Najvyšší súd SR zmenil rozsudok prvého stupňa tak, ţe rozhodnutie Krajského riaditeľstva v Nitre zruší a vec vráti ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a zaviaţe ţalovaného na náhradu trov konania. 4 10Sţd/19/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c OSP v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 OSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c v spojení s § 212 a nasl.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a jednomyseľne dospel k záveru, ţe podanému odvolaniu je potrebné vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného. Z predloţeného spisového materiálu krajského súdu ako aj administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe dňa 22.1.2009 o 23:10 hod. pri vykonávaní hliadkovej sluţby a kontroly mal byť ţalobca zastavovaný hliadkou na motorovom vozidle VW Passat ŠPZ ZM-555AJ, pričom mal byť vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky, ktorú odmietol, ako následne odmietol aj odber krvi. Ţalobca sa mal správať arogantne, vulgárne a vyhráţať sa. Naviac sa priznal, ţe viedol motorové vozidlo a ţe je pod vplyvom alkoholu, dôkazom čoho je pripojený zvukový záznam. Túto výpoveď potvrdili v zázname o podaní vysvetlenia nstrm. M. G. a strm. P. Š. Ţalobca ďalej pri zastavovaní vozidla nemal rešpektovať dopravné značenie B2 – zákaz vjazdu všetkých vozidiel a nepredloţil osvedčenie o evidencii vozidla. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 5 10Sţd/19/2011 Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. V ţalobe na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia ţalobca namietal okolnosť, ţe advokát ţalobcu nebol v správnom konaní upovedomený o výsluchu svedka K., čím mu bolo znemoţnené klásť mu otázky. Prvostupňový súd sa s týmto ţalobným dôvodom v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal a nezaujal k nemu ţiadne stanovisko. Ţalovaný správny orgán k vyššie uvedenej námietke vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe „svedkov ţiadal na ústnom pojednávaní dňa 22.4.2009 dopočuť právny zástupca obvineného, avšak nepoţiadal byť pri ich výsluchu. Záznamy o podaní vysvetlenia svedkov boli účastníkovi konania a právnemu zástupcovi predloţené na ústnom pojednávaní dňa 14.9.2009, kde uviedli, ţe nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie, neţiadali o doplnenie, ale ani nepoţadovali opätovné predvolanie, aby mohli klásť svedkom otázky.“ V ustanovení § 33 ods. 1 Správneho poriadku vyplývajúcom zo zásady materiálnej pravdy sú premietnuté dôsledky zásady úzkej súčinnosti právnych orgánov s účastníkmi konania, pričom zásada aktívnej účasti účastníkov konania predstavuje vo svojej podstate formu obojstrannej spolupráce medzi správnym orgánom a účastníkom konania. Zároveň v tomto ustanovení dochádza k formulovaniu dôleţitých procesných práv účastníkov správneho konania mimo iného aj byť prítomný pri vykonávaní dôleţitých dôkazov a klásť otázky svedkom pri ústnom pojednávaní. Procesné právo účastníka klásť svedkom otázky závisí od toho, či správny orgán takýto dôkaz pouţije alebo nie. Ak však takýto dôkaz pouţije, toto právo nemôţe účastníkovi odňať. S argumentami správneho orgánu, prečo nepredvolal na výsluch svedka ţalobcu alebo jeho právneho zástupcu sa odvolací súd nemôţe stotoţniť. Právny zástupca nemusí ţiadať byť predvolaný k výsluchu svedka, je to jeho právo stanovené zákonom a povinnosťou správneho orgánu je ho upovedomiť o predmetnom úkone tak, aby sa ho mohol zúčastniť. Pri takomto pochybení je irelevantné, ţe právny zástupca, ani ţalobca pri ďalších úkonoch nepoţiadali o opakovaný výsluch svedka, podstatné je, ţe došlo k porušeniu procesných práv účastníka správneho konania. V danom prípade sa jednalo o kľúčového svedka, ktorý tvrdil, ţe ţalobca neriadil motorové vozidlo, ale riadil ho on sám. Správny orgán hodnotil túto výpoveď ako 6 10Sţd/19/2011 účelovú, avšak napriek tomu sa nemoţnosť ţalobcu alebo jeho právneho zástupcu pri takomto výsluchu zúčastniť javí ako váţny zásah do procesných práv ţalobcu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, dospel k záveru, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 veta 1 OSP rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola ţaloba zamietnutá zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Napriek uvedenému procesnému postupu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu, neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, ţe krajský súd sa opätovne v odôvodnení svojho rozhodnutia náleţite nevyporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v samotnej ţalobe o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal právo na ich náhradu. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za konanie na prvom stupni a konanie na odvolacom súde. Naproti tomu v zmysle § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 2 OSP súd nepriznal ţalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko tieto neboli vyčíslené v lehote stanovenej v § 151 ods. 1 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková