Obsah (5)

§ 24§ 238§ 153§ 237§ 243b

Najvyšší súd 6 Cdo 185/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu maloletého M. D., narodeného X., bývajúceho v D., zastúpeného zákonným zástu

§ 24ods.

2 zákona č. 381/200l Z.z. poskytuje poistné plnenie za škodu ţalovaná.

§ 24ods.

3 uvedeného zákona má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti ţalovanej. Podanou ţalobou si uplatňuje jednorazové odškodnenie bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia; bolestné vo výške 70-násobku bodového ohodnotenia vychádzajúceho z počtu 800 bodov, t.j. v sume 3 360 000,-- Sk a sťaţenie spoločenského uplatnenia tieţ vo výške 70-násobku základného bodového ohodnotenia, vychádzajúc z počtu 1 000 bodov, teda v sume 4 200 000,-- Sk. Z titulu náhrady škody na jeho zdraví mu bolo dosiaľ zaplatené iba 96 300,-- Sk. 2 6 Cdo 185/2010 Okresný súd Ţilina rozsudkom zo dňa

1. mája 2009 č.k. 16 C 359/2007-116 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 784,20 eur, vo zvyšku ţalobu zamietol a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, ţe právo ţalobcu je z väčšej časti premlčané. Uviedol, ţe ţalobca od ukončenia rehabilitácie nepodstúpil ţiadnu ďalšiu bolestivú liečbu, čo znamená, ţe (odhliadnuc od vykonanej operácie očného svalu) ukončením rehabilitácie dňa
2. februára 2004 došlo k ustáleniu jeho zdravotného stavu z pohľadu začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie bolestného.

okresného súdu je vecou oprávneného, aby zistil - i za pomoci lekára či znalca, kedy u neho nastal stav, z ktorého moţno usúdiť vznik konkrétnej výšky ujmy na zdraví. Ak teda poškodený má ustálený zdravotný stav, ktorý mu dovoľuje konkrétnym spôsobom dať ohodnotiť svoju ujmu spôsobenú bolesťou či sťaţením spoločenského uplatnenia, a to aj za ingerencie tretej osoby, je potrebné za moment vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu povaţovať práve okamih, kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať vyčísliť. Čo sa týka sťaţenia spoločenského uplatnenia, súdnym znalcom bolo potvrdené, ţe ţalobcov zdravotný stav (tieţ okrem vykonanej rekonštrukčnej operácie očného svalu) bol ustálený rok po úraze, t.j. najneskôr v novembri 2004, kedy bolo objektívne moţné posúdiť stav sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu. Súdny znalec zároveň uviedol, ţe okrem rekonštrukčnej operácie očného svahu neboli v zdravotnom stave ţalobcu riešené ďalšie reoperácie, resp. ďalšie výkony na jeho zdravotnom stave, ktoré by zdravotný stav ţalobcu kvalifikovali ako neustálený aj po novembri

1. Ak teda od uvedeného obdobia mal ţalobca všetky dostupné prostriedky na to, aby si dal vyhotoviť listinný dôkaz o ohodnotení výšky jeho ujmy na sťaţení spoločenského uplatnenia, je potrebné konštatovať, ţe moment uvedeného obdobia je momentom, kedy sa dozvedel o výške škody vzniknutej z tohto titulu. Pokiaľ ide o osobu zodpovednú za škodu, bola jej totoţnosť ţalobcovi známa a nebolo ţiadnych pochybností o jej identite. Z uvedeného okresný súd vyvodil záver, ţe za deň, kedy sa poškodený dozvedel o osobe zodpovednej za škodu, treba povaţovať deň samotného úrazu, t.j.
2. októbra
3. Ak by aj vznikli pochybnosti ohľadne osoby škodcu, tieto sa odstránili najneskôr v deň vyhlásenia rozsudku č.k. 5 T 8/2004-80, t.j. dňa
4. apríla 2004, ktorým dňom označený rozsudok nadobudol aj právoplatnosť a na vyhlásení ktorého sa osobne zúčastnil zákonný zástupca maloletého ţalobcu. Na základe týchto skutočností okresný súd uzavrel, ţe premlčacia doba vo vzťahu k nároku na bolestné začala plynúť najneskôr v apríli 2004 a pri nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia v novembri
5. S poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej aj OZ) premlčacia lehota uplynula pri bolestnom najneskôr v 3 6 Cdo 185/2010 apríli 2006 a pri sťaţení spoločenského uplatnenia v novembri
6. Keďţe ţaloba bola podaná aţ v júli 2007 a bola vznesená námietka premlčania, ţalobu súd prvého stupňa zamietol. S poukazom na skutočnosti týkajúce sa poškodenia očného svalu a vykonania rekonštrukčnej operácie v decembri 2005 okresný súd mal za to, ţe ţalobcovi v tomto smere patrí odškodnenie za bolesť a v tejto časti na námietku premlčania odporcu neprihliadol. Nárok na odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia týkajúce sa poškodenia očného svalu prvostupňový súd v tejto časti zamietol, nakoľko dospel k záveru, toto poškodenie bolo operáciou úplne odstránené. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo
7. apríla 2010 sp.zn. 6 Co 362/2008 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania ţalovanej nepriznal a výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť sumu 784,20 eur „sa nedotkol“. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, konštatoval, ţe okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie v napadnutých výrokoch vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko i odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatoval správnosť týchto dôvodov a v podstatných častiach na ne odkázal. Odvolacie námietky ţalobcu nepovaţoval odvolací súd za dôvodné. Námietka, ţe ţalobca bol maloletý a z tohto dôvodu nevedel sám posúdiť, či je jeho zdravotný stav uţ ustálený, neobstojí, pretoţe osobou poškodeného, ktorá sa dozvie o škode, treba v prípade maloletého poškodeného rozumieť aj jeho zákonného zástupcu, t.j. rodiča.

názoru odvolacieho súdu neobstojí ani námietka, ţe okresný súd nesprávne určil začiatok behu plynutia premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 OZ z hľadiska ustálenia zdravotného stavu maloletého ţalobcu. K tomu odvolací súd uviedol, ţe znalec MUDr. H. tak v písomnom znaleckom posudku ako i vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa

1. mája 2005 z hľadiska medicínskeho ustálil, ţe čo sa týka sťaţenia spoločenského uplatnenia, diagnózy maloletého ţalobcu uvedené v lekárskom posudku zo dňa
2. júla 2005 boli dané v jeho zdravotnom stave uţ jeden rok po dopravnej nehode, t.j. v novembri 2004, odkedy sa na zdravotnom stave maloletého ţalobcu nič podstatné nezmenilo. Čo sa týka bolestného, znalec uviedol, ţe ohodnotenie sa vykonáva po skončení celkovej liečby a rehabilitácie, ktorá na túto liečbu nadväzuje. V predmetnom prípade liečba 4 6 Cdo 185/2010 maloletého ţalobcu bola ukončená jeho pobytom v Rehabilitačnom centre v K, keď znalec v tomto smere v písomnom znaleckom posudku ohraničil tento pobyt dátumom
3. Február
4. Pokiaľ ide o škúlenie oka, znalec vo výpovedi na pojednávaní uviedol, ţe operácia uskutočnená dňa
5. decembra 2005 uţ len odstraňovala trvalé následky. Ak teda znalec konštatoval, ţe z hľadiska trvalých následkov bol zdravotný stav maloletého ţalobcu ustálený 1 rok po dopravnej nehode, potom beh premlčacej doby na uplatnenie nárokov v prejednávanej veci začal plynúť okamihom ustálenia zdravotného stavu maloletého ţalobcu, t.j. dňom
6. február 2004, resp. mesiacom november
7. Prijať záver odvolateľa v tom smere, ţe začiatok premlčacej lehoty bolo treba posudzovať aţ od okamihu vykonania korekčnej operácie oka, by za situácie, ak by k tejto operácii došlo v neskoršom období, napr. v roku 2006, resp. v rokoch nasledujúcich, znamenalo predlţovanie zákonnej premlčacej doby.

názoru odvolacieho súdu neobstojí nakoniec ani odvolacia námietka ohľadne toho, ţe okresný súd nedôvodne zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie moţných následkov na zdraví maloletého ţalobcu v psychiatrickej a psychologickej rovine v dôsledku spôsobeného úrazu. Znalec MUDr. H. na pojednávaní dňa

1. mája 2009 konštatoval, ţe po konzultácii so psychiatričkou, ktorá stanovila riadnu diagnózu maloletého ţalobcu, zahrnul túto diagnózu - ľahký organický psychosyndróm, do poloţky č.
2. Zároveň poznamenal i to, ţe z hľadiska označenej poloţky bol stav maloletého ţalobcu takisto ustálený uţ v novembri
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bola zamietnutá ţaloba a vo výroku o trovách konania, ţalobca podal dovolanie. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil tak napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený prvostupňový rozsudok, a aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalobca v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. pretoţe mu postupom súdov bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Rozhodnutie o tom, ţe námietky premlčania ţalovanej sú oprávnené a ţe ţalobu voči nej treba zamietnuť,

názoru dovolateľa zaloţili súdy na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), čím mu v konečnom dôsledku odňali moţnosť konať pred súdom. Nesprávnosť právneho posúdenia veci, ktorá spôsobila odňatie moţnosti konať pred súdom, spočívala

názoru ţalobcu v nesprávnej interpretácii ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konkrétne v otázke plynutia subjektívnej premlčacej doby z hľadiska posúdenia, kedy sa vlastne dozvedel o škode. Ďalej dovolateľ uviedol, ţe následkom nesprávneho 5 6 Cdo 185/2010 právneho posúdenia otázky premlčania, bolo rozhodnuté na neúplnom skutkovom základe, keďţe nevykonal navrhované znalecké dokazovanie „v psychologickej a psychiatrickej rovine“. Ţalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, ţe dovolanie nie je prípustné, nakoľko nesprávne právne posúdenie nemôţe bez ďalšieho predstavovať odňatie moţnosti konať pred súdom. Navrhla aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol. Najvyšší súd S. republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je prípustný proti kaţdému rozhodnutiu. Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia - v prípadoch stanovených zákonom - z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z hľadiska zákonnosti procesného postupu súdu alebo právneho posúdenia veci. Takéto preskúmanie je ale moţné, len ak to ustanovuje zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O.s.p. V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ale potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd 6 6 Cdo 185/2010 nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, ani súd prvého stupňa vo svojom výroku nevyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Vzhľadom na to dovolanie ţalobcu nie je

§ 238ods.

1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 238

O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo vecné nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania

tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Ţalobca v dovolaní na prvom mieste uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ neboli ţalobcom namietané ani dovolacím súdom zistené. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo

neho dôjsť nesprávnym právnym posúdením otázky premlčania práva. 7 6 Cdo 185/2010 Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O.s.p., je taký vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Pokiaľ dovolateľ zastáva názor o odňatí moţnosti pred súdmi konať nesprávnym právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, ţe § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s právnym hodnotením veci v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súd vo všeobecnosti účastníkovi neodníma moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 43/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu S. republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003). Pokiaľ ţalobca v dovolaní namieta, ţe súdy nevykonali ním navrhnuté dôkazy na preukázanie následkov na jeho zdraví „v psychiatrickej a psychologickej rovine“, dovolací súd poznamenáva, ţe nevykonanie dôkazov

návrhov alebo predstáv účastníka nie je postupom, ktorým sa mu odníma moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). K tomu ešte dovolací súd poznamenáva, ţe súdy obidvoch stupňov sa riadne vyporiadali s návrhom ţalobcu na doplnenie dokazovania v tomto smere; jeho návrh nepovaţovali za dôvodný majúc za to, ţe znalec MUDr. F. H. pojal do svojho posudku výsledky vyšetrenia ţalobcu aj v iných odborných ambulanciách (neurologickom, pedopsychiatrickom a očnom) a tieto zohľadnil pri bodovom ohodnotení sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu (str. 4 a 6 posudku). 8 6 Cdo 185/2010 Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd S. republiky odmietol dovolanie ţalobcu

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 6. apríla 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová