Najvyšší súd 10Sžd/4/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUD
§ 10ods.
2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
§ 211a nasl.
O.s.p.). bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. 6 10Sţd/4/2011 odvolanie prípustné, po neverejnej porade senátu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. januára 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným v jeho rozhodnutí. Preto, aby zbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, zaoberal sa iba námietkami ţalobcu, uplatnenými v odvolaní, i keď ide o námietky, ku ktorým sa uţ podrobne vyjadril súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného č. p. KRP-29/DI-ODV-2009 zo 4. marca 2009, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Trnave ČTS-P: ORP-1951, 2206, 2674/DI-P-2008 zo dňa 2.12.2008, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/ zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.12.2008, priestupku sa dopustí ten, kto
- b)vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, po jeho odobratí alebo v čase zadrţania vodičského preukazu okrem prípadov, ak sa ho učí viesť podľa právnych predpisov alebo ak sa podrobuje skúške z jeho vedenia,
- g)ako vodič počas vedenia vozidla poţije alkoholický nápoj alebo uţije inú návykovú látku, alebo vedie vozidlo bezprostredne po poţití alkoholu alebo uţití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by mohol byť pod ich vplyvom. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom 7 10Sţd/4/2011 zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Predovšetkým treba uviesť, ţe z obsahu pripojeného spisu, ktorého súčasťou je aj spis administratívny, je nesporné, ţe ţalobca v dňoch 31.5.2008 a 13.8.2008 viedol ako vodič svoje motorové vozidlo v čase zadrţania vodičského preukazu, a toto jeho konanie naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa cit. § 22 ods. 1 písm.
- b)zákona o priestupkoch. Je mylný názor ţalobcu, ţe vychádzajúc z princípu prezumpcie neviny tak mohol robiť, pretoţe spochybňoval priestupok, v súvislosti s ktorým mu bol zadrţaný vodičský preukaz (jazda pod vplyvom alkoholu); zákon kvalifikuje vedenie vozidla v čase zadrţania vodičského preukazu bez výnimky ako priestupok. Pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.
- g)zákona o priestupkoch porušením ustanovenia § 4 ods. 3 písm.
- b)zákona č. 315/1996 Z.z o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2008, podľa ktorého vodič nesmie viesť vozidlo bezprostredne po poţití alkoholického nápoja alebo po uţití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom, súd prvého stupňa sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ktorý povaţoval za preukázané, ţe dňa 9.5.2008 v čase o 4:30 hod. bola u ţalobcu pri kontrole počas vedenia vozidla zistená prítomnosť alkoholu s výsledkom 0,23 mg/l vydychovaného vzduchu. S dôvodmi, pre ktoré nepovaţoval prvostupňový súd námietky ţalobcu, uplatnené v súdnom konaní, za spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia ţalovaného, sa stotoţňuje aj odvolací súd. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe konanie ţalobcu naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Zhodne so súdom prvého stupňa nepovaţuje za opodstatnené tvrdenie ţalobcu, ţe záver o spáchaní priestupku vychádza z vykonštruovaných dôvodov: z obsahu spisového materiálu, konkrétne zo správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, spísanej so ţalobcom na mieste spáchania priestupku dňa 9.5.2008, ktorú ţalobca vlastnoručne podpísal a z úradného záznamu člena hliadky zo dňa 9.5.2008 vyplýva, ţe ţalobca sa ako vodič motorového vozidla zn. Škoda 1203, EČ: TT-097AB v čase o 04.30 hod. uvedeného dňa podrobil dychovej skúške na alkohol el. prístrojom Alcotest Dräger 7410, ev. číslo: 8 10Sţd/4/2011 ARLA-0022, ktorý po prefúknutí vykázal hodnotu s pozitívnym výsledkom 0,23 mg/l alkoholu v dychu a ţe ţalobca bol v zmysle zákona poučený o tom, ţe ďalšia jazda mu je zakázaná, bol poučený o práve poţiadať o odber krvi na vlastné náklady, čo odmietol s odôvodnením, ţe sa ponáhľal do práce. Na základe jeho následnej sťaţnosti bol pouţitý analyzátor dychu overený Slovenským metrologickým ústavom Bratislava, o overení bol dňa 27.3.2008 vydaný Certifikát o overení č. 311/260/45/08 s platnosťou overenia do 27.9.2008. Spochybňovanie výsledku skúšky a ţiadosť o predloţenie technického preukazu k uvedenému prístroju preto ani odvolací súd nepovaţuje za opodstatnené. Rovnako poţadované vypočutie svedkov a znalcov nepovaţuje za potrebné, pretoţe skutkový stav povaţuje za dostatočne zistený a relevantné skutočnosti za riadne preukázané. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného odvolací súd osvojac si argumentáciu prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p.
§ 224ods.
2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca nemal úspech v odvolacom konaní a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 25. januára 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková