← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Obsah (10)§ 12§ 9§ 205§250j§ 244§ 250l§ 8§ 13a§ 32§ 220

Najvyšší súd 10Sža/61/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek sen

vlastného udania v zahraničí bytom naposledy ulica G., Moldavsko, aktuálne s miestom pobytu u pani T., K., zastúpenej JUDr. K. K., pracovníčkou L., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu ČAS: MU-207-7/PO-Ţ- 2011 zo dňa

  1. mája 2011, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/32/2011-44 zo dňa
  2. októbra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/32/2011-44 zo dňa
  3. októbra 2011 m e n í tak, ţe z r u š u j e rozhodnutie odporcu ČAS: MU- 207-7/PO-Ţ-2011 zo dňa
  4. mája 2011 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . 10Sža/61/2011 2 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS: MU-207-7/PO-Ţ-2011 zo dňa
  5. mája 2010, ktorým odporca

§ 12ods.1 písm.

a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľkinu ţiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. K námietke, že v konaní pred odporcom sa vyskytla taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia - že pred začiatkom vstupného pohovoru, konaného

  1. mája 2011 uviedla, že chce vypovedať v prítomnosti svojej právničky, že si do konania zvolila právneho zástupcu, že pracovníčky odporcu, ktoré pohovor vykonali jej povedali, že môže vypovedať aj bez prítomnosti a že sa obávala odmietnuť vypovedať, že jej nebolo doručené predvolanie na (vstupný) pohovor, ktorý sa uskutočnil
  2. marca 2011 a že sa teda nemohla na pohovor pripraviť:

názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné, teda neboli schopné spôsobiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku, ţe navrhovateľka nebola na pohovor riadne predvolaná a ţe sa teda nemohla na tento náleţite pripraviť: Súd predovšetkým poukazuje na účel predvolania účastníka konania (navrhovateľky) na procesný úkon (spísanie dotazníka - vstupný pohovor) vykonávaný správnym orgánom (odporcom). Účelom predvolania na takýto úkon je zabezpečiť osobnú účasť účastníka konania na takomto úkone. Zákon o azyle a ani Správny poriadok (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) neurčuje lehotu, v ktorej by malo byť predvolanie na účasť na úkone správneho orgánu doručené predvolanému účastníkovi. Označené zákony tieţ neuvádzajú, ţe by takéto predvolanie malo byť doručené v čase, ktorý by bol časom prípravy na pohovor. Z logiky veci vyplýva iba to, ţe takéto predvolanie musí byť doručené v čase, ktorý reálne umoţní dostaviť sa účastníkovi konania na úkon správneho orgánu. Ako to vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka sa v čase vykonania vstupného pohovoru zdrţiavala v ÚPZC Medveďov, pričom ju odporca predvolal na pohovor (konaný

  1. mája 2011) predvolaním, ktoré bolo odfaxované ÚPZC Medveďov
  2. mája 2011 10Sža/61/2011 3 (o 8.02 hod). Je skutočnosťou, ţe v spise odporcu sa nenachádza doklad o tom, ţe toto predvolanie bolo navrhovateľke pracovníkmi ÚPZC Medveďov aj doručené a to do vlastných rúk v zmysle § 7 zákona o azyle. Táto skutočnosť však nie je vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nakoľko navrhovateľka - ako to bolo vyššie uvedené - sa nachádzala v ÚPZC Medveďov, jej účasť na vstupnom pohovore bola zabezpečená jej predvedením do miestnosti, v ktorej sa pohovor uskutočnil. Ak by teda aj prípadne odporcovo predvolanie na pohovor nebolo pracovníkmi ÚPZC Medveďov navrhovateľke doručené, táto skutočnosť nie je vadou, ktorá by mala, či mohla mať, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. A to ani vo vzťahu k navrhovateľkinej námietke, ţe nemala čas pripraviť sa na pohovor. Účelom pohovoru je získať informácie o ţiadateľovi o azyl, pričom ţiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho ţiadosťou o udelenie azylu (§ 6 ods. 3 zákona o azyle). Navrhovateľka v týchto intenciách poskytla odporcovi poţadované informácie, ktoré sa naviac zhodovali s obsahom predchádzajúcich navrhovateľkiných ţiadostí o azyl. Ako to tieţ vyplýva z obsahu podaného opravného prostriedku, tieto informácie neboli ani dodatočne dopĺňané. Teda moţno spoľahlivo konštatovať, ţe aj prípadné nedoručenie predvolania na pohovor pracovníkmi ÚPZC Medveďov nemalo ţiaden vplyv na obsah výpovede navrhovateľky, urobenej počas vstupného pohovoru. Naviac, navrhovateľka bola bezprostredne po podaní vyhlásenia, ktorým poţiadala o azyl, ako aj bezprostredne pred začatím vstupného pohovoru zákonným spôsobom poučená o svojich právach a povinnostiach, osobitne aj o význame výpovede a povinnosti vypovedať pravdivo o všetkých skutočnostiach (§ 4 ods. 2 zákona o azyle). Navrhovateľka vypovedala a konala s odporcom (podobne ako s inými štátnymi orgánmi) v jazyku slovenskom, ktorý

vlastného vyjadrenia ovláda natoľko, ţe nebola potrebná prítomnosť akéhokoľvek tlmočníka. Znalosť slovenského jazyka je zrejmá naviac aj z toho, ţe na Slovensku sa zdrţiava od roku

  1. Zo zápisnice z vykonaného pohovoru tieţ vyplýva, ţe pohovor s ňou vykonali dve pracovníčky odporcu, teda osoby rovnakého pohlavia ako navrhovateľka, čím bolo zabezpečené, ţe nemohla mať akékoľvek zábrany v opise okolností ňou uvádzaných. Navrhovateľka tieţ v podanom opravnom prostriedku namietala, ţe jej nebolo odporcom umoţnené, aby ju v konaní (počas vstupného pohovoru) zastupovala jej právna zástupkyňa. Ani táto námietka nie je dôvodná, pričom si súd dovoľuje poznamenať, ţe je 10Sža/61/2011 4 účelovou. Navrhovateľka bola riadnym a zákonným spôsobom (§ 4 ods. 2 zákona o azyle) uţ
  2. mája 2011 - po podaní vyhlásenia písomne poučená o svojich právach a povinnostiach. Okrem iného aj o moţnosti zvoliť si právneho zástupcu. Pred začiatkom vstupného pohovoru odporcovi oznámila, ţe si ako právnu zástupkyňu zvolila "K." avšak výslovne uviedla, ţe bude vypovedať aj v jej neprítomnosti. Na opakovanú otázku, týkajúcu sa tejto zástupkyne navrhovateľka uviedla, ţe je ochotná vypovedať aj bez jej prítomnosti na pohovore. Pokiaľ navrhovateľka v opravnom prostriedku uviedla, ţe sa obávala nevypovedať počas vstupného pohovoru bez prítomnosti svojej zástupkyne, toto jej konštatovanie súd pokladá tak isto za účelové. Ak teda odporca vykonal pohovor bez prítomnosti zástupkyne navrhovateľky, neporušil tým ţiadne ustanovenie zákona o azyle či inej právnej normy. K námietke, že odporca nedostatočne zistil stav veci, že sa nezaoberal jej prípadom a dôvodmi, ktoré uviedla, že pochádza z Podnesterska, ktoré v roku 1990 vyhlásilo nezávislosť od Moldavska, že napadnuté rozhodnutie vydal už dva dni po uskutočnení vstupného pohovoru: Ani tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca po vykonanom vstupnom pohovore, po posúdení jeho obsahu ako aj obsahu podaného vyhlásenia, zjavne (a správne) dospel k poznaniu, ţe navrhovateľka neţiada o azyl z dôvodu opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov, uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, ani z dôvodu moţného váţneho bezprávia v prípade návratu do krajiny pôvodu (§ 13a zákona o azyle) a ani z dôvodu zlúčenia rodiny s rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (§§ 10, 13b zákona o azyle). Ako to výslovne uviedla o azyl poţiadala s cieľom tento získať a tak sa vyhnúť vyhosteniu a aj preto, lebo sa obávala toho, ţe by po prípadnom vyhostení uţ neuvidela svoje deti, ktoré ţijú na Slovensku. Z uvedeného je zrejmé, ţe boli naplnené predpoklady zamietnutia jej ţiadosti o azyl z dôvodu ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. V takomto prípade je nadbytočným, aby odporca vyhľadal a do spisu zaloţil správy o krajine pôvodu navrhovateľky, i keď to urobil, ako to je zrejmé z obsahu spisu. Nebolo teda dôvodné, aby vyhodnocoval situáciu v Podnestersku. V tejto súvislosti súd poznamenáva, ţe pre rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti o azyl pod zistením stavu veci je potrebné rozumieť stav, kedy odporca zistí okolnosti, predpokladané ustanovením § 12 zákona o azyle. V prejednávanej veci teda postačuje, ak odporca zistil, ţe navrhovateľka skutočne odôvodňuje svoju ţiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, l0, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Otázkami 10Sža/61/2011 5 bezpečnostných rizík prípadného návratu navrhovateľky do krajiny jej pôvodu sa bude musieť zaoberať správny orgán, rozhodujúci (prípadne) o vyhostení navrhovateľky, ktorým orgánom však odporca nie je. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, ţe navrhovateľka nielen v aktuálnom, ale aj v predchádzajúcich azylových konania udávala svoju štátnu príslušnosť k Moldavsku. Nakoľko svoju totoţnosť a teda ani štátnu príslušnosť nepreukázala nijakým dokladom či dokumentom, odporca opodstatnene predpokladal, ţe je štátnou príslušníčkou tejto krajiny. V konečnom dôsledku však táto skutočnosť nie je podstatnou, pretoţe navrhovateľka poţiadala o azyl nie z dôvodu perzekúcie či opodstatnenej hrozby z nej, resp. ani z dôvodu váţneho bezprávia, ktoré by jej hrozilo v prípade návratu do krajiny jej pôvodu. Navrhovateľka tieţ poukázala na skutočnosť, ţe odporca o jej ţiadosti rozhodol v priebehu siedmych dní od podania vyhlásenia. Odhliadnuc od skutočnosti, ţe sa tak stalo v lehote deviatich dní súd poukazuje na skutočnosť, ţe táto námietka tieţ nie je dôvodná. Účelom tzv. skráteného konania (§ 12 ods. 3 zákona o azyle) je jednoznačne v čo najkratšom čase rozhodnúť o ţiadostiach, ktoré sú zjavne neopodstatnené (či neprípustné) s cieľom skrátenia trvania azylovej procedúry. Ak teda odporca rozhodol v zákonom stanovenej lehote - pred jej uplynutím, takýto jeho postup nie je moţné povaţovať za vadu konania. K námietke, že odporca sa nezaoberal možnosťou udeliť jej azyl z humanitných dôvodov: Ani táto námietka, podobne ako predchádzajúce, nie je dôvodná. I keď odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne časť svojho odôvodnenia nešpecifikoval ako odôvodnenie neudelenia azylu

§ 9zákona o azyle, text jeho odôvodnenia takéto odôvodnenie obsahuje.

Odporca opísal skutočnosti, zistené z vyššie uvedených rozsudkov slovenských súdov, vzťahujúcich sa na dve maloleté deti navrhovateľky, z ktorých dospel k názoru, ţe navrhovateľkou proklamovaný záujem starať sa o jej deti je účelovým. Nad rámec uvedeného sa súd domnieva, ţe zo systematiky zaradenia inštitútu, tzv. humanitárneho azylu (§ 9 zákona o azyle), ako aj zo samotného znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, ţe aplikácia tohto ustanovenia sa vzťahuje na prípady, kedy v konaní nebola preukázaná ţiadateľom proklamovaná opodstatnená obava z prenasledovania z dôvodu 10Sža/61/2011 6 jeho rasy, národnosti, náboţenstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov či uplatňovania politických práv alebo slobôd. Teda iba vtedy, ak by prichádzalo do úvahy (po vykonaní tzv. neskráteného azylového konania) vydanie negatívneho rozhodnutia v zmysle § 13 ods. 1 zákona o azyle. Pretoţe námietky, vznesené navrhovateľkou voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné a teda ani spôsobilé k tomu, aby toto rozhodnutie odporcu bolo súdom zrušené, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporcu o zamietnutí ţiadosti navrhovateľky ako zjavne neopodstatnenej a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretoţe

navrhovateľky: 1) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je daný dôvod na zrušenie rozsudku v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) 2) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto je daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa

§ 205ods.

2 písm. d) OSP, 3) v konaní Migračného úradu MV SR ako správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, takţe je dôvod, aby bolo rozhodnutie odporcu zrušené

§250jods.

2 písm. e) OSP , 4) správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia

§ 250jods.

2 písm. c) OSP, 5) správny orgán sa nezaoberal moţnosťou udeliť navrhovateľke azyl z humanitných dôvodov

§ 9zákona o azyle.

V písomnom odvolaní voči rozsudku krajského súdu uviedla, ţe si podala ţiadosť o azyl dňa

  1. mája 2011 v čase, keď bola zaistená v ÚPZC Medveďov. Následne s ňou bol vykonaný pohovor s pracovníkmi Migračného úradu MV SR dňa
  2. mája 2011, v ktorom na začiatku uviedla, ţe chce vypovedať v prítomnosti svojej právničky K., avšak nakoľko jej obe pracovníčky odporcu zúčastnené na pohovore tvrdili, ţe môţe vypovedať aj bez svojej právničky a ona sa obávala odmietnuť vypovedať vzhľadom k tomu, ţe nevedela, či dostane ďalšiu moţnosť, súhlasila. 10Sža/61/2011 7 Právna zástupkyňa navrhovateľky v odvolaní dôvodila tým, ţe dňa 28 .apríla 2011 jej navrhovateľka udelila plnú moc na podanie podnetu na preskúmanie jej rozhodnutia o administratívnom vyhostení mimo odvolacieho konania a na zastupovanie v predmetnom konaní. V máji 2011 jej navrhovateľka povedala, ţe chce podať ţiadosť o azyl z dôvodu, ţe sa bojí návratu do Moldavska, pretoţe nevie, aká je momentálna situácia v Podnestersku, ktoré bojuje za osamostatnenie sa od Moldavska (navrhovateľka opustila Podnestersko v roku 1992 práve v čase občianskej vojny) a tieţ preto, ţe uţ takmer 20 rokov ţije na Slovensku, ku krajine pôvodu uţ nemá ţiadne citové, sociálne ani iné väzby, nie je v ţiadnom kontakte so svojimi rodičmi ani inými príbuznými, svoju rodinu má momentálne na Slovensku - má tu dve maloleté deti, ktoré sú slovenskými štátnymi občanmi. Právna zástupkyňa navrhovateľky ďalej dôvodila tým, ţe sa s navrhovateľkou dohodli, ţe ak podá ţiadosť o azyl, bude ju v konaní o udelenie azylu zastupovať. Zároveň poţiadala sociálneho pracovníka ÚPZC pána Š. B., aby jej oznámil, keď navrhovateľke príjmu vyhlásenie a následne, keď bude navrhovateľke doručené od Migračného úradu MV SR predvolanie na pohovor za účelom odôvodnenia ţiadosti o azyl. Dňa
  3. mája 2011 pán B. oznámil, ţe bolo prijaté vyhlásenie navrhovateľky. Opätovne bol zo strany právnej zástupkyne poţiadaný o oznámenie, keď bude do ÚPZC doručené predvolanie na pohovor, pretoţe sa ho chcela zúčastniť, keďţe bude navrhovateľku v konaní zastupovať. Zároveň právna zástupkyňa telefonovala navrhovateľke, aby aj ju upozornila, ţe v prípade, ţe jej príde predvolanie na pohovor, aby jej okamţite dala vedieť. Dňa
  4. mája 2011 sa počas telefonického rozhovoru s pánom B. dozvedela, ţe dňa
  5. mája 2011 prišli nečakane do ÚPZC pracovníčky Migračného úradu MV SR vykonať s navrhovateľkou pohovor. Pán B. sa ospravedlnil, ţe nedal vopred vedieť, ale ani on o tom nebol informovaný a príchod pracovníčok Migračného úradu MV SR do ÚPZC v pondelok
  6. mája 2011 v ranných hodinách ho prekvapil. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, ţe navštívila ÚPZC hneď na druhý deň po telefonickom rozhovore s pánom B., t.j. dňa
  7. mája 2011, kedy jej navrhovateľka povedala, ţe ţiadne predvolanie na pohovor nedostala a keď ju v pondelok dňa
  8. mája 2011 policajti prišli predviesť do miestnosti určenej na pohovory, nevedela čo sa deje, aţ kým jej pracovníčky Migračného úradu MV SR neobjasnili kto sú a za akým účelom prišli. V ten istý deň jej navrhovateľka udelila plnú moc na zastupovanie v azylovom konaní, ktorú právna zástupkyňa ihneď na druhý deň, teda
  9. mája 2011, odfaxovala na Migračný úrad MV SR 10Sža/61/2011 8 spolu so ţiadosťou o nahliadnutie do spisu navrhovateľky. Vzhľadom k tomu, ţe od odporcu neprišla ţiadna odpoveď ohľadne moţného termínu nahliadnutia do spisu, telefonicky sa nasledujúci týţdeň pokúšala spojiť s poverenou zamestnankyňou Procedurálneho odboru Migračného úradu MV SR, čo sa jej podarilo aţ
  10. júna 2011 a nahliadnutie do spisu si dohodla na nasledujúci deň, teda
  11. júna
  12. Počas nahliadnutia do spisu zistila, ţe navrhovateľke bolo hneď dva dni po pohovore, teda
  13. mája 2011, vydané rozhodnutie o zamietnutí jej ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Toto rozhodnutie bolo Migračným úradom MV SR počas nahliadnutia do spisu rovno doručené právnej zástupkyni navrhovateľky. Rozhodnutie odporcu bolo vydané len 7 pracovných dní po podaní vyhlásenia navrhovateľkou, pričom navrhovateľka počas pohovoru dňa
  14. mája 2011 pracovníčkam Migračného úradu MV SR jasne uviedla, ţe si do konania zvolila právnu zástupkyňu a chce, aby táto bola prítomná na pohovore. Uviedla meno K., nepamätala si však z hlavy priezvisko. Keby však pracovníčky Migračného úradu MV SR mali záujem, mohli veľmi jednoducho meno jej právničky zistiť a kontaktovať ju, keďţe navrhovateľka mala na izbe v ÚPZC kontaktné údaje na právnu zástupkyňu, ktoré mohla na poţiadanie priniesť alebo si to mohli veľmi jednoducho zistiť od pána B., sociálneho pracovníka ÚPZC, alebo od policajtov v ÚPZC, ktorí majú vedomosť o tom, ţe ÚPZC pravidelne navštevuje právna zástupkyňa navrhovateľky a je jediná právnička menom K., ktorá do ÚPZC chodieva. Pracovníčky odporcu ju navyše poznajú z iných azylových konaní a ony samé na ňu majú kontaktné údaje. Takţe pri ich minimálnej snahe bolo veľmi jednoduché zistiť, o ktorej právničke K. navrhovateľka hovorí a kontaktovať ju, aby tak navrhovateľke bolo v plnej miere zabezpečené právo na právnu pomoc a ochranu v azylovom konaní, keďţe sama navrhovateľka jasne prejavila záujem o to mať právneho zástupcu v azylovom konaní tým, ţe uviedla, ţe si do konania "zvolila právneho zástupcu". V spise správneho orgánu je zaloţené aj predvolanie na ústne pojednávanie, teda pohovor navrhovateľky zo dňa
  15. mája 2011, pričom zo zadnej strany predvolania sa nachádza protokol o zaslaní dokumentu,

ktorého bolo predvolanie zaslané faxom do ÚPZC dňa 20. mája 2011 (piatok). Predvolanie zaloţené v spise však nie je podpísané navrhovateľkou s uvedením dátumu o prevzatí predvolania. Navrhovateľka tvrdí, ţe nemala o pohovore vopred ţiadnu vedomosť. Pán B. právnej zástupkyni telefonicky povedal, ţe taktieţ o predvolaní nemal ţiadnu vedomosť a dodal, ţe v piatok sa tak on ako aj ďalší zamestnanci ÚPZC zúčastnili školenia a v ÚPZC neboli prítomní. Je moţné, ţe predvolanie prijal faxom niektorý príslušník PZ, ktorý mal práve sluţbu, avšak pripustil, ţe je moţné, 10Sža/61/2011 9 ţe predvolanie nebolo navrhovateľke doručené, keďţe uţ bol piatok a pracovníčky odporcu prišli do ÚPZC v pondelok ráno.

názoru navrhovateľky v zmysle § 6 ods. 2 zákona o azyle ako aj § 41 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) je správny orgán povinný doručiť ţiadateľovi o azyl písomné predvolanie v jazyku, ktorému rozumie, v ktorom určí miesto konania pohovoru. Predvolanie je dôleţité aj z hľadiska prípravy ţiadateľa o azyl na pohovor. Ţiadateľovi dáva moţnosť vopred si premyslieť a sformulovať všetko, čo chce pred Migračný úradom MV SR uviesť, psychicky sa na pohovor pripraviť a v prípade potreby sa poradiť so svojim právnikom. V prípade navrhovateľky táto nemala o pohovore vopred vedomosť a dozvedela sa o ňom aţ keď bola predvedená do miestnosti určenej na pohovor v ÚPZC, takţe jej bola odňatá moţnosť prípravy aj moţnosť kontaktovať svoju právničku. Poverená pracovníčka Migračného úradu MV SR si mala na začiatku pohovoru od navrhovateľky overiť, či jej predvolanie bolo skutočne doručené, teda či bola o pohovore upovedomená a taktieţ, či mala moţnosť kontaktovať svoju právničku, keďţe sama navrhovateľka uvádzala, ţe právničku pre azylové konanie má. Uvedený postup správneho orgánu bol nesprávny, v rozpore tak s ustanoveniami zákona o azyle a Správneho poriadku ako aj s právom na právnu pomoc v konaní pred štátnymi orgánmi, ktorá vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Súd prvého stupňa sa však s týmto právnym názorom nestotoţnil a dospel k záveru, ţe uvedené námietky nemôţu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Príprava na pohovor je v azylovom konaní veľmi dôleţitá, keďţe vstupný pohovor je zvyčajne jediným pohovorom pred Migračným úradom, kedy má ţiadateľ o azyl moţnosť sa k dôvodom svojej ţiadosti o azyl osobne vyjadriť. Navrhovateľka nemala reálny prístup k právnej pomoci, tak ako to predpokladajú nielen zákony SR, ale aj Smernica Rady 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (ďalej len „Procedurálna smernica"), ktorá zakotvuje právo na právnu pomoc a zastúpenie v čl. 15, keď v odseku I uvedeného článku uvádza, ţe členské štáty poskytnú kaţdému ţiadateľovi o azyl príleţitosť poradiť sa účinným spôsobom o veciach súvisiacich s jeho ţiadosťou o azyl s právnym alebo iným poradcom. Navrhovateľke bola postupom správneho orgánu odňatá moţnosť účinným spôsobom sa poradiť o veciach súvisiacich s jej ţiadosťou o azyl. Správny orgán postupoval 10Sža/61/2011 10 tieţ v rozpore so základným pravidlom správneho konania zakotveným v § 3 ods. 2 Správneho poriadku,

ktorého "musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu". Poučenie o tom, ţe navrhovateľka môţe v konaní (vstupnom pohovore) vypovedať aj bez prítomnosti svojho právneho zástupcu, nepovaţuje za poučenie, ktoré sleduje cieľ, aby navrhovateľka "neutrpela ujmu v konaní". Práve naopak, poučenie správneho orgánu malo znieť tak, ţe ak chce, nemusí vypovedať bez právnika, ktorého si chce do konania zvoliť a pohovor môţe byť z daného dôvodu odročený na neskorší termín. Takéto poučenie však navrhovateľka nedostala, a v obave, ţe nedostane ďalšiu príleţitosť sa rozhodla vypovedať aj bez prítomnosti právničky, ktorú však na pohovore mať chcela. Navrhovateľka ďalej uviedla, ţe pochádza z Podnesterska. Ide o separatistický región Moldavska, ktorý ešte v roku 1990 vyhlásil nezávislosť od Moldavska ako Podnesterská Moldavská republika. Následne v rokoch 1991 a 1992 prebiehala v krajine občianska vojna medzi separatistami podporovanými Ruskom a ruskými ozbrojenými zloţkami a Moldavskou armádou. Napriek tomu, ţe občianska vojna a boje uţ neprebiehajú, Ruské ozbrojené jednotky sú v krajine stále prítomné a to predovšetkým pozdĺţ hraníc. Vznikajúci odpor demokratických a národných síl vyústil po rozpade ZSSR k vyhláseniu suverenity Moldavskej republiky (

  1. júna 1990) a následne
  2. augusta 1991 k vyhláseniu nezávislosti krajiny. Vzápätí sa však Moldavsko dostalo do občianskej vojny, keď proti nemu vojensky vystúpili separatisti z Podnesterska. Krátka, no krvavá vojna viedla k rozdeleniu krajiny, trvajúcemu dodnes. Región je zaplavený korupciou, organizovaným zločinom a prevádzačstvom. Je obviňovaný z ilegálneho obchodu so zbraňami a prania peňazí. Podnesterskí separatisti sú uţ dlhodobo zapojení v praní špinavých peňazí a vo výrobe a pašovaní zbraní ako aj v obchodovaní s ľuďmi a s drogami. Pokiaľ ide o hrozbu obchodovania s ľuďmi, najrozšírenejšie je obchodovanie ţien a dievčat za účelom sexuálneho vykorisťovania. Navrhovateľka prišla na územie Slovenska v roku 1992, teda v čase, keď mala 21 rokov. Právnej zástupkyni povedala, ţe ju predali do erotického salónu, zobrali jej pas a ţe po pár mesiacoch ušla. Vo vstupnom pohovore uviedla len, ţe jej zobrali pas, pretoţe sa hanbila o jej nútenej práci v erotickom salóne rozprávať. Uvedené okolnosti naznačujú, ţe mohlo ísť o jednu z obchodovaných ţien. V roku 1995 sa navrhovateľke narodil prvý syn, v roku 1999 druhý syn. Obaja sú občanmi SR a obaja sú maloletí. Napriek tomu, ţe jej deti boli zverené do starostlivosti iných 10Sža/61/2011 11 osôb (starší syn do starostlivosti otca a mladší do starostlivosti starej matky), navrhovateľka svojich rodičovských práv súdom pozbavená nebola. Svoje deti má rada a chce zostať na Slovensku hlavne kvôli nim. Mimo krajiny pôvodu sa nachádza uţ takmer 20 rokov. Nemá kontakt so svojimi rodičmi, ani nevie, či ešte ţijú, a nevie ani aká je momentálna situácia v Podnestersku a tvrdí, ţe sa nemá kam vrátiť. Okrem toho nevie, či má vlastne Moldavské štátne občianstvo. Tieto jej obavy sa ukázali byť potvrdené vzhľadom k tomu, ţe dňa
  3. júna 2011 bola prepustená z ÚPZC práve z dôvodu, ţe nie je moţné zabezpečiť jej vyhostenie do Moldavska, keďţe OCP ÚPZC Medveďov obdrţalo informáciu od príslušných autorít Moldavskej republiky, ţe nie je moţné overiť či navrhovateľka patrí do evidencie obyvateľov Moldavskej republiky, a preto jej nie je moţné vystaviť náhradný cestovný doklad Moldavska. Následne OCP ÚPZC Medveďov kontaktovalo Ukrajinské veľvyslanectvo za účelom preverenia osoby navrhovateľky, nakoľko navrhovateľka sa narodila na Ukrajine, čo uviedla aj počas vstupného pohovoru. Previerkou však bolo zistené, ţe navrhovateľka nemá v evidenčných záznamoch Ministerstva vnútra Ukrajiny záznam o ukrajinskej štátnej príslušnosti. Moldavské ako ani Ukrajinské autority tak nepotvrdili štátnu príslušnosť a totoţnosť navrhovateľky. ÚPZC Medveďov tak eviduje navrhovateľku ako cudzinku s nezistenou štátnou príslušnosťou. Z tohto dôvodu, keďţe nemoţno vykonať vyhostenie navrhovateľky, zanikol dôvod jej zaistenia, bola navrhovateľka dňa
  4. júna 2011 z ÚPZC prepustená. Vzhľadom k tomu, ţe navrhovateľka sa narodila mimo územia Moldavska, konkrétne na Ukrajine a aţ následne sa s rodičmi do Moldavska, konkrétne do regiónu Podnestersko, presťahovala a krajinu opustila uţ v roku 1992 a v rokoch 1991 aţ 1992 prebiehali v Podnestersku boje súvisiace s občianskou vojnou za odtrhnutie Podnesterska od Moldavska, a okrem toho uţ takmer 20 rokov ţije navrhovateľka mimo Moldavska, s veľkou pravdepodobnosťou skutočne ide o osobu bez štátnej príslušnosti. Taktieţ

názoru navrhovateľky, pohovor pred správnym orgánom bol stručný a nepostačujúci na riadne zistenie skutkového stavu veci. Je síce povinnosťou ţiadateľa o azyl oznámiť dôleţité fakty a dôvody, pre ktoré ţiada o udelenie azylu, správny orgán je však povinný vytvoriť ţiadateľovi také podmienky, za ktorých bude ochotný a schopný vypovedať ucelene a bez stresu. Chýbajúca príprava na pohovor (z dôvodu nedoručenia predvolania), nemoţnosť poradiť sa s právnikom a samotná neprítomnosť právnika, ktorého si navrhovateľka do konania zvolila, a samotná stručnosť pohovoru a nedostatok podporných a 10Sža/61/2011 12 doplňujúcich otázok, ktoré by navrhovateľke poskytli priestor podrobnejšie porozprávať o svojich obavách a problémoch (okolnosti príchodu do SR v roku 1992 a s tým súvisiace sexuálne zneuţívanie a odňatie cestovných a iných dokladov, obavy z návratu kvôli nedostatku informácií o súčasnej situácii v regióne Podnestersko, obavy ohľadne štátneho občianstva, psychické a zdravotné problémy, a pod.), to všetko sú okolnosti, ktoré majú za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu v danom prípade a predčasný záver správneho orgánu o zjavnej neopodstatnenosti navrhovateľkinej ţiadosti o azyl. Napriek tomu, ţe na udelenie azylu z humanitných dôvodov

§ 9

zákona o azyle nie je právny nárok,

názoru navrhovateľky v danom prípade existovali jasné dôvody na to, aby sa Migračný úrad MV SR udelením azylu z humanitných dôvodov zaoberal. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Sţo KS 124/2005 zo dňa 23. januára 2007 konštatoval vo vzťahu k udeleniu azylu z humanitných dôvodov nasledovné: "Pokiaľ teda odporca napriek neexistencii objektívnych dôvodov pre udelenie azylu (v zmysle § 8 zákona o azyle) nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce tvrdenie navrhovateľa o ich existencii ţiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a z tohto dôvodu úvahu o takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil. V tejto súvislosti NS SR zastáva názor, ţe pokiaľ by v priebehu administratívneho konania boli navrhovateľom takéto dôvody tvrdené, v odôvodnení rozhodnutia by odporca musel zaujať k nim stanovisko a teda náleţite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil". Vyššie uvedené stanovisko NS SR treba vykladať rozširujúcim spôsobom, a to tak, ţe ak ţiadateľ o azyl uvádza dôvody, ktoré sú na prvý pohľad humanitného charakteru, Migračný úrad MV SR sa nimi má zaoberať. Vyššie popísané dôvody, pre ktoré navrhovateľka na území SR ţiada o poskytnutie ochrany (dĺţka pobytu v SR - takmer 20 rokov; traumatizujúce záţitky súvisiace s jej príchodom do SR v roku 1992 jasne naznačujúce, ţe navrhovateľka mohla byť obeťou obchodovania s ľuďmi na účely núteného poskytovania sexuálnych sluţieb na území SR; dve maloleté deti, ktoré sú štátnymi občanmi SR a ţijú na našom území; pretrhanie akýchkoľvek citových, sociálnych a iných väzieb s krajinou pôvodu; nezistené štátne občianstvo navrhovateľky a nemoţnosť určenia domovskej krajiny, do ktorej by navrhovateľka mala vycestovať; a jej zlý psychický a zdravotný stav) sú jednoznačne dôvody, ktoré mali byť Migračným úradom MV SR vyhodnotené z pohľadu moţnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov. 10Sža/61/2011 13 Odporca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe navrhovateľka počas konania o udelenie azylu neuvádzala okrem ekonomických či rodinných dôvodov ţiadne také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali obavu, ţe by mohla byť prenasledovaná, resp. vystavená váţnemu bezpráviu po jej návrate do krajiny posledného bydliska v zmysle príslušných ustanovení § 8, §10 a § 2 písm. f/ a § 13a zákona o azyle. O udelenie azylu poţiadala aţ po umiestnení do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, aby sa vyhla trestu administratívneho vyhostenia zo Slovenskej republiky, resp. zadrţiavaniu v tomto zariadení.

§ 244ods.

1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 250lods.

1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, ţe rozsudok krajského súdu bolo potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1. februára 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo vnútra udelí azyl ţiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických 10Sža/61/2011 14 práv a slobôd. Ak ţiadateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 zákona, ministerstvo mu azyl neudelí (§ 13 zákona). Ministerstvo však môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody

§ 8zákona (§ 9 zákona).

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manţelovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

§ 13a

zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manţelovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

§ 12ods.

1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo ţiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak ţiadateľ odôvodňuje svoju ţiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ČAS: MU-207-7/PO-Ţ-2011 zo dňa 26. mája 2011, ktorým odporca

§ 12ods.

1 písm. a) zákona o azyle navrhovateľke zamietol ţiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Preto primárne, v medziach odvolania, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. 10Sža/61/2011 15 Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti navrhovateľky o azyl ako zjavne neopodstatnenej tým, ţe opísal predchádzajúce ţiadosti navrhovateľky o udelenie azylu a uviedol, ţe jediným dôvodom odchodu navrhovateľky z krajiny jej pôvodu bola nepriaznivá ekonomická situácia a teda, ţe v jej prípade išlo o ekonomickú migrantku, pričom poukázal na snahu navrhovateľky inštitútom azylu zlegalizovať si svoj pobyt na Slovensku a zabrániť tak administratívnemu vyhosteniu. K tvrdeniu navrhovateľky, ţe v prípade jej návratu do Moldavska sa obáva toho, ţe neuvidí svoje deti, ţijúce na Slovensku dôvodil, ţe vzhľadom na zistené skutočnosti týkajúce sa jej dvoch detí (ktoré boli zverené do výchovy a opatery iných osôb) dospel k názoru, ţe tento dôvod je iba účelovým. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľky a obsahom správ o krajine pôvodu (zo správy o dodrţiavaní ľudských práv v krajine, Úrad pre demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA z

  1. marca 2010, správy Ministerstva zahraničných vecí, Moldavsko- bezpečnostná situácia z
  2. januára 2011 ako aj z článkov slovenských denníkov z roku 2010 a 2011 a z iných verejne dostupných zdrojov), z ktorých vyhodnotil a popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka ţiadala o udelenie azylu. Konštatoval, ţe vnútropolitická situácia v Moldavsku sa v súčasnej dobe váţnejšie neskomplikovala. Z dotazníka ţiadateľky o azyl zo dňa
  3. mája 2011 vyplýva, ţe navrhovateľka ako dôvod ţiadosti o azyl uviedla, ţe v roku 1992 síce vycestovala na Slovensko v čase, keď u nich bola vojna a prišla o zamestnanie, ale na Slovensku ţije v podstate skoro 20 rokov a chcela by tam zostať ţiť a pracovať. Na Slovensku uţ má svoju druhú rodinu a deti. S rodičmi v Moldavsku uţ nie je v kontakte od tej doby ako odtiaľ v roku 1992 odišla. Vôbec nevie, čo je s nimi a či ešte ţijú. Rozhodla sa radšej poţiadať o azyl, ako keby ju mali vyhostiť naspäť do Moldavska. Bála sa toho, ţe keď ju vrátia naspäť do Moldavska, uţ v ţivote neuvidí svoje deti a to by nechcela. O azyl poţiadala z toho dôvodu, aby mohla zostať spoločne so svojimi deťmi. To sú všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodla poţiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Z dotazníka ţiadateľky o udelenie azylu vyplýva, ţe prehlásila, ţe poučeniu porozumela v plnej miere, ţe bude vypovedať o všetkých skutočnostiach súvisiacich s jej 10Sža/61/2011 16 ţiadosťou, ţe si na konanie zvolila právnu zástupkyňu K., pričom jej priezvisko nevedela uviesť a uviedla, ţe bude vypovedať v jej neprítomnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu, s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľky proti rozsudku krajského súdu dospel k záveru, ţe je potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie odporcu zrušiť. Pokiaľ navrhovateľka v opravnom prostriedku namietala, ţe odporca sa v konaní dopustil svojim postupom zásadného porušenia procesných povinností, ktoré mu ukladá čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, Správny poriadok a zákon o azyle v súvislosti s tým, ţe jasne prejavila záujem o to mať právneho zástupcu v azylovom konaní tým, ţe uviedla, ţe si do konania „zvolila právneho zástupcu“ táto námietka navrhovateľky bola dôvodná a krajský súd mal na základe uvedeného, napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Keďţe krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny jeho rozhodnutia. Navrhovateľka taktieţ jednoznačne preukázala (ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu), ţe nemala o pohovore ţiadnu vedomosť. Je jednoznačne zrejmé, ţe v spise správneho orgánu je zaloţené aj predvolanie na ústne pojednávanie navrhovateľky zo dňa
  4. mája 2011 s tým, ţe na zadnej strane sa nachádza protokol o zaslaní dokumentu, ale predvolanie zaloţené v spise nie je podpísané navrhovateľkou s uvedením dátumu o prevzatí predvolania.

názoru odvolacieho súdu, navrhovateľka tak nemala ţiadnu vedomosť o konaní pohovoru, nemohla sa tak vopred dostatočne pripraviť na pohovor a poradiť sa so svojou právnou zástupkyňou a uvádzať pri pohovore všetky skutočnosti dôleţité pre posúdenie jej ţiadosti o udelenie azylu. Nakoľko sa o konaní pohovoru dozvedela v momente jej predvedenia na pohovor, bola jej odňatá moţnosť sa na tento pohovor dostatočne pripraviť a upovedomiť o jeho konaní zvolenú právnu zástupkyňu. Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o neudelení azylu je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

V. časti OSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového 10Sža/61/2011 17 súdu, ale ani odvolacieho súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporcu a nie je jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci uţ v administratívnom konaní. Vzhľadom na uvedené nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje preto, ţe v konaní správneho orgánu sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pritom poznamenáva, ţe podrobný výsluch navrhovateľky v konaní o udelenie azylu je primárnym predpokladom pre zistenie a objasnenie dôvodov, pre ktoré navrhovateľka ţiada o udelenie azylu. Má bezpochyby význam pre určenie rozsahu a spôsobu vykonania ďalších dôkazov, vyhodnotenie ktorých musí byť náleţite zdôvodnené, obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia a len dodrţanie takého postupu môţe vyústiť v riadne zistený skutkový stav. Vykonávanie dôkazov výsluchom navrhovateľky na zistenie dôvodov ţiadosti o udelenie azylu, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci uţ v administratívnom konaní, nie je úlohou súdu ale odporcu, pričom je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci

§ 32

Správneho poriadku má odporca v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. V predmetnej veci nemoţno,

názoru súdu, odhliadnuť od všeobecne uznávaných princípov administratívneho konania, ako je právo účastníka byť vypočutý, právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, právo oboznámiť sa s odôvodnením administratívneho aktu (Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy č. 77/31 z 28. septembra 1977 ). Úlohou odporcu bude v ďalšom konaní zabezpečiť riadne predvolanie ţiadateľky na ústne pojednávanie so zabezpečením jej dostatočnej časovej moţnosti pripraviť sa na ústne pojednávanie a zabezpečiť prítomnosť zvolenej právnej zástupkyne JUDr. K. F. a po doplnení vstupného pohovoru vo veci opätovne rozhodnúť. 10Sža/61/2011 18 Keďţe krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny jeho rozhodnutia

§ 220OSP tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. a v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretoţe trovy právneho zastúpenia si neuplatnila a ani ich nevyčíslila v zákonnej lehote v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 1. februára 2012 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.