Obsah (16)

§ 58§ 59§ 22§ 4§ 21§ 250j§ 76§ 53§ 212§ 250i§ 71§ 94§ 192§ 220§ 224§ 12

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžd/28/2011 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 58ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) postupom

§ 59ods.

1 citovaného zákona rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Keţmarku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade č. p.: ORP-39/DI-SK-2009 z 28.05.2009 potvrdil a ţalobcom podané odvolanie zamietol. 2. V napadnutom prvostupňovom konaní Okresný dopravný inšpektorát v Keţmarku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade uznal ţalobcu za vinného na tom skutkovom základe, ţe - dňa 18.04.2008 o 00.30 hod. spôsobil dopravnú nehodu tak, ţe viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault 19, EČ: K. po ceste č. III/5401, v smere Stará Lesná – Tatranská Lomnica, pričom v dôsledku poţitia alkoholických nápojov sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla a v kilometri 7,1 pri prejazde pravotočivej zákruty zišiel s vozidlom vľavo, mimo cestu, kde prednou časťou vozidla narazil do rigolu a následne do stromového porastu, kde ostal s vozidlom stáť a kde ho našli náhodne okoloidúci zdravotníci so sanitným vozidlom, ktorí na zadných sedadlách našli umiestneného ţalobcu. Po vykonanom lekárskom vyšetrení bola ţalobcovi v krvi zistená hladina 1,20 ‰ alkoholu. Pri dopravnej nehode vznikla hmotná škoda na vozidle. Na základe hore opísaného skutku dospel prvostupňový orgán k záveru, ţe ţalobca svojim konaním: - porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného v čase spáchania skutku (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 315/1996 Z.z.“) s poukázaním na § 21 ods. 2 písm. j) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 2 písm. c) a odsek 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z., čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

§ 22ods.

1 písm. i),

1. h)a
2. l)zák. č. 315/1996 Z.z. 3 1Sžd/28/2011 Za toto porušenie povinnosti prvostupňový správny orgán uloţil ţalobcovi v priestupkovom konaní 1. pokutu vo výške 300 € a 2. zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, a to od právoplatnosti rozhodnutia o priestupku.

§ 4ods.

2 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. vodič je povinný použiť na jazdu len také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky.

§ 21ods.

2 písm. j) zák. č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľ vozidla nesmie v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo, ktoré nemá identifikačné číslo vozidla VIN zhodné s identifikačným číslom vozidla VIN uvedeným v osvedčení o evidencii alebo technickom osvedčení vozidla, ak bolo také číslo vozidlu pridelené.

§ 4ods.

2 písm. c) zák. č. 315/1996 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,

§ 4ods.

3 písm.

1. b)zák. č. 315/1996 Z.z. vodič nesmie viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom. 3. Zamietajúce rozhodnutie ţalovaného vychádzalo z mnoţstva listinných podkladov, medzi ktorými je nutné spomenúť najmä
2. a)záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody ako aj náčrtok, plánik a fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, správy o zásahu HaZZ v Keţmarku, protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi a úradného záznamu por. J., všetky zo dňa 18.04.2008,
3. b)lekárskych potvrdení k zraneniu ţalobcu vyhotovených: 18.04.2008, 24.04.2008 ako aj 06.06.2008,
4. c)vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-74/DI-PP2008 a uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 18.4.2008,
5. d)zápisnice o výsluchu svedka – ţalobcu, zápisnice o výsluchu svedkov M., M., J., M., M., R., Ing. M., S., všetky zo dňa 21.4.2008, 4 1Sžd/28/2011
6. e)zápisnice o výsluchu svedka MUDr. M. a V. zo dňa 06.05.2008, svedka Ľ. zo 07.05.2008, svedka D. zo 07.07.2008, svedka R. zo dňa 09.09.2008,
7. f)znaleckého posudku KEÚ PZ v Košiciach č. PPZ-2279/KEU-KE-EXP-2008 z 21.07.2008, znaleckého posudku č. 55/2008 znalca MUDr. Z. z 30.07.2008, znaleckého posudku č. 72/2008 znalca Ing. P. z 18.08.2008,
8. g)evidenčnej karty ţalobcu zo dňa 20.08.2008, zápisnice o výsluchu svedka Ing. P. zo dňa 19.09.2008, úradného záznamu npor. Bc. A. z 21.09.2008,
9. h)uznesenia o postúpení veci z 13.10.2008 a uznesenia Vojenskej obvodovej prokuratúry z 20.11.2008,
10. i)zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo 17.02.2009 a 28.05.2009, rozhodnutia o priestupku zo dňa 28.5.2009, odvolania ţalobcu z 15.06.2009, stanoviska prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu z 03.07.2009 a z ďalších písomností tvoriacich súčasť spisového materiálu. 4. Hore uvedený rozsah dokumentácie bol pre ţalovaného základom na osvojenie si skutkového záveru, ţe pri dopravnej nehode došlo na osobnom motorovom vozidle Renault k poškodeniu ľavej časti vozidla, spätného zrkadla, dvoch dverí a sklenej výplne predných dverí, prednej časti vozidla, nárazníka, masky, čela, kapoty, náprav svetiel a smerových svetiel, hmlových svetiel, čelného skla a motorovej časti. Ďalej došlo k poškodeniu zadnej časti vozidla, dverí batoţinového priestoru, svetiel a sklenej výplne. Vo vnútri vozidla došlo k poškodeniu volantu a prístrojovej dosky. 5.

lekárskej správy MUDr. J. C., ţalobca utrpel nasledovne zranenia: zlomeninu 2-8 rebra vľavo, otras mozgu, trţné rany na tvári, na pravom kolene, pomliaţdenia rúk, ľavého kolena a predkolení. 6. Ďalej zo znaleckého posudku č. 72/2008 vypracovaný znalcom Ing. S. pre ţalovaného vyplynul záver, ţe znalec z technického hľadiska určil, ţe príčinou dopravnej nehody bolo oneskorené korigovanie riadenia vozidla

profilu vozovky a nesprávna technika jazdy – brzdením pri prejazde smerovým oblúkom. Zároveň vyhodnotil aj poškodenie interiéru vozidla Renault vo vzťahu k analýze pohybu posádky vozidla pri nárazoch do svahu priekopy, vrátane vodiča nepripútaného bezpečnostným pásom, 5 1Sžd/28/2011 tzn.. náraz do čelného skla v hornej časti pred vodičom, ľavých predných dverí, volantu a dosky prístrojov. Okrem iného tieţ uviedol, ţe

fotodokumentácie interiéru vozidla pri náraze vozidla do svahu bol vo vozidle najpravdepodobnejšie len vodič vozidla, ktorý nebol pripútaný bezpečnostným pásom. 7. Ďalším znaleckým posudkom (MUDr. Z.) bolo zistené, ţe vyššie uvedené zranenia ţalobcu zodpovedajú mechanizmu vzniku poranení u poškodeného ako účastníka – pasaţiera v osobnom motorovom vozidle pri dopravnej nehode.

znalca je nepochybné, ţe pasaţierom vozidla je osoba – vodič na sedadle vozidla.

1. Ţalovaný uvedené skutočnosti následne vyhodnotil tak, ţe je zjavné, ţe ţalobca sa síce nachádzal na zadných sedačkách v čase, keď ho tam našli pracovníci spoločnosti Emergencii Medical Servis s.r.o. v Poprade. Avšak zároveň sa musel odôvodnene nachádzať aj vpredu, na prednej sedačke vodiča. Potvrdzuje to okrem iného výsledok identifikácie stôp č. 11 (ster z opierky sedadla vodiča), č. 17 (ster z miesta sedadla vodiča a to jeho spodnej časti spredu) a najmä biologická stopa č. 15, tzn. časti koţe z čelného skla v mieste pred sedadlom vodiča, ohnisko vypukliny. Po vykonanej analýze uvedenej stopy bolo zistené, ţe profil DNA tejto stopy sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky od ţalobcu. Takisto kriminalistickou analýzou bolo potvrdené, ţe na biologickej stope č. 16 (čelné sklo)bola zistená prítomnosť stopového mnoţstva krvi s opätovnou zhodou s DNA profilom od ţalobcu.
2. Uvedené stopy jednoznačne a hodnoverne

ţalovaného preukazujú, ţe ich pôvodca – ţalobca sa musel nachádzať v mieste ich výskytu a následného zaistenia. Vyhodnotením tejto stopy je moţné odôvodnene uviesť, ţe pri dopravnej nehode došlo ku nárazu tela ţalobcu do čelného skla a tým k jeho poškodeniu so zanechaním tejto stopy. Pre ţalovaného je nepochybné, ţe vozidlo bolo riadené vodičom, pričom vo vozidle sa okrem obvineného nik nenachádzal, čo aj potvrdili pracovníci posádky vozidla Spoločnosti Emergencii Medical Servis s.r.o. v Poprade. 10. Obdobne znalec Ing. P. v zápisnici o výsluchu znalca zo dňa 19.09.2008 okrem iného uviedol, ţe pohyb a náraz vodiča vozidla

simulácie pohybu posádky pri nárazoch vozidla do svahu priekopy bol u vodiča nepripútanom bezpečnostnými pásmi do čelného skla v hornej časti pred vodičom, ľavých predných dverí, volantu a dosky prístrojov. Obdobný 6 1Sžd/28/2011 smer pohybu by mali aj ostatní členovia osádky vozidla, ktorí by neboli pripútaní bezpečnostnými pásmi. 11. Odvolací správny orgán sa nestotoţňuje s námietkou obvineného,

ktorej prvostupňový správny orgán nemoţnosť overenia si verzie obvineného mal povaţovať za ťarchu. Navyše ţalobca zošrotovanie vozidla Renault potvrdil v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 22.7.2008, avšak nezaistením vozidla argumentoval aţ v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa 20.10.

2. Odvolací správny orgán k námietke obvineného o spôsobe kladenia otázok v rozpore so zásadou nestrannosti správneho orgánu uvádza, ţe v priebehu konania o priestupku nezistil stav, aby prvostupňový správny orgán porušoval zásadu procesnej rovnosti účastníka konania. II. Konanie na prvostupňovom súde
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobu z 27.08.2009 na Krajský súd v Prešove.
4. Krajský súd ako súd prvého stupňa postupom

§ 250jods.

2 písm.

1. e)v spojení s úst. § 250j ods. 5 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad, Okresný dopravný inšpektorát Keţmarok zo dňa 28. mája 2009 č. p. ORP-39/DI-SK2009 a priestupkové konanie zastavil. 15. Po citácii zákonných textov ustanovení § 244 ods. 1, § 247 ods. 1 a 2, § 250i ods. 1 aţ 3 O.s.p.‚ ďalej § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3, § 59 ods. 1 a 2, § 60a Správneho poriadku v spojení (subs.) s § 51 zák. č. 372/1990 Zb., ako aj § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 372/1990 Zb., § 52 ods. 1 a 2 a tieţ ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby. Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 73/1998 Z.z.“), ako aj po vyhodnotení dopadov účinku Personálneho rozkazu 7 1Sžd/28/2011 Ministra vnútra Slovenskej republiky z 18.12.2008 č. 628 (o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru), krajský súd vyslovil záver, ţe voči ţalobcovi došlo začatím priestupkového konania dňa 10.02.2009 (so ţalobcom bol ukončený sluţobný pomer ku dňu doručenia personálneho rozkazu) k porušeniu zásady „ne bis in idem“. 16. V súvislosti s uvedeným záverom krajský súd zdôraznil ustanovenie § 76 ods. 1 písm.
2. g)zák. č. 372/1990 Zb., hoci pripustil, ţe takáto argumentácia sa ţalobných bodoch nenachádza. Avšak správny súd má

názoru krajského súdu povinnosť pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov prihliadať aj na vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť.

§ 76ods.

1 písm.

1. g)zák. č. 372/1990 Zb. správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orgánom činným v trestnom konaní. 17. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe Minister vnútra Slovenskej republiky odôvodnil predmetný personálny rozkaz rovnakým skutkovým stavom (po tom, čo poţil alkoholické nápoje, viedol motorové vozidlo bez toho, aby sa plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho zapríčinil dopravnú nehodu) s vyuţitím rovnakých dôkazov obsiahnutých v trestnom spise ČVS: ORP-74/DI-PP-2008. 18. Na základe hore uvedeného posúdenia krajský súd vyslovil záver, ţe orgán, ktorý rozhodoval o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru, uviedol identické dôvody s dôvodmi, ktoré uvádzal správny orgán v napadnutom rozhodnutí o priestupku. Preto bol ţalobca prvý krát postihnutý personálnym rozkazom o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru a druhýkrát bol postihnutý v priestupkovom konaní uloţením pokuty o výške 300,- € a zákazom činnosti viesť motorové vozidlo na 12 mesiacov. 19. Preto krajský súd zohľadňujúc zásadu „ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej veci) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal aplikujúc § 250i ods. 2 a § 250j ods. 5 O.s.p., a rozhodol tak, ţe napadnuté rozhodnutie, ako aj predtým vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm.
2. e)8 1Sžd/28/2011 O.s.p. v spojení súst. § 250j ods. 5 O.s.p. a priestupkové konanie vedené proti ţalobcovi zastavil. 20. Krajský súd prostredníctvom opravného uznesenia zo 14. apríla 2011 č. k. 3S 40/2009-73 opravil výrok svojho rozsudku zo dňa 18. marca 2011. III. Odvolanie žalovaného/stanoviská A) 21. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.05.2011 (č. l. 79) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný spochybnil uvedený rozsudok v zmysle odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm.
3. f)O.s.p., tzn. ţe rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti týkajúcej sa posúdenia dôvodov k zrušeniu ţalobou napadnutého rozhodnutia. 22. Následne ţalovaný v odvolaní zrekapituloval svoje poznatky a závery vyslovené v správnom odvolacom konaní, pričom nezistil výskyt ţiadnych dôvodov na zmenu alebo zrušenie prvostupňového priestupkového rozhodnutia. 23. Čo sa týka aplikácie zásady ne bis in idem krajským súdom, ţalovaný s ňou vyslovil nesúhlas. Najmä poukázal na to, ţe uţ v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 08.04.2009 sa zaoberal a vyvrátil námietku ţalobcu spočívajúcu v jeho tvrdení, ţe za uvedený priestupok uţ bol riešený ako policajt v disciplinárnom konaní. Konštatoval, ţe prepustenie zo sluţobného pomeru nie je sankciou, ktorá sa ukladá za spáchanie priestupku, a ţe išlo iba o personálne opatrenie vo vzťahu k ţalobcovi. 24. V súvislosti s hore uvedeným záverom ţalovaný ďalej zdôraznil, ţe postup vykonaný v zmysle § 192 ods. 1 písm.
4. e)zák. č. 73/1998 Z.z. nespadá v ţiadnom prípade medzi disciplinárne opatrenia (sankcie) uvedené v § 53 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., v ktorom sa rozhoduje o vine alebo nevine, ale naopak išlo o hore uvedené personálne opatrenie, resp. sluţobno-právne opatrenie, ktorého sledovaným cieľom bolo, aby príslušníkom Policajného zboru naďalej nebola osoba, ktorá zvlášť hrubým spôsobom porušila sluţobnú prísahu a jej ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej 9 1Sžd/28/2011 sluţby. Preto v konaní o ukončení sluţobného pomeru nejde o prejednanie skutku (konania) ţalobcu zo dňa 18.04.2008).

§ 53ods.

1 zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je

1. a)písomné pokarhanie,
2. b)zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,
3. c)zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
4. d)zákaz činnosti,
5. e)prepadnutie veci. 25. Tieţ ţalovaný sa nestotoţňuje s tvrdením krajského súdu, ţe minister vnútra neprepustil ţalobcu

ustanovení § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., ale za priestupok, ktorého sa dopustil dňa 18.04.2008.

ţalovaného zo skutočnosti, keď v personálnom rozkaze nie sú uvedené iné dôvody, nie je moţné vyvodiť záver, ţe uvedeným personálnym rozkazom nadriadený prejednal jeho konanie zo dňa 18.04.2008. Naopak

názoru ţalovaného, keďţe okolnosťou pre ktoré sa personálne konanie viedlo, je konanie ţalobcu zo dňa 18.04.2008, tzn. dopravná nehoda policajta, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a vozidlo, ktoré viedol nespĺňalo ustanovené podmienky, potom je odôvodnené, ţe vychádzajú zo zhodných dôkazov.

1. Navyše ţalovaný vytkol krajskému súdu to pochybenie, ţe napriek skutočnosti, ţe ţalobca na porušenie zásady ne bis in idem v ţalobe vôbec nepoukazoval, a aţ na pojednávaní pred krajským súdom tento súd nad rámec ţaloby v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. porušenie uvedenej zásady vytkol ţalovanému.
2. Ţalovaný ďalej v svojom odvolaní poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6Sţo 237/2009 z 19.05.2010, resp. aj 8Sţo/l56/2009 zo dňa 18.03.2010 a 3Sţo 210/2010 zo dňa 08.10.2010).
3. Záverom ţalovaný poţadoval zrušenie rozsudku krajského súdu v spojení s jeho opravným uznesením a vrátenie veci súdu prvého stupňa, poprípade napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. 10 1Sžd/28/2011 B)
4. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 16.5.2011 (č. l. 83) vyplýva, ţe ţalobca nesúhlasí s odvolacími dôvodmi. V zásade sa stotoţnil s argumentáciou krajského súdu, ţe postup ţalovaného bol v rozpore so zásadou neprípustnosti potrestania priestupcu dva krát za to isté konanie.
5. Pokiaľ bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru, ide

neho o najvyššiu sankciu, ktorú bolo voči nemu moţné

zákona o štátnej sluţbe uloţiť. V argumentácii týkajúcej sa hodnotenia ministra vnútra Slovenskej republiky o prepustení zo sluţobného pomeru, ţe nie je rozhodnutím o vine v zmysle trestného zákona, sa ţalobca stotoţnil.

1. Záverom ţalovaný poţadoval potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny s priznaním vyčíslenej náhrady trov odvolacieho konania. IV. Právne názory odvolacieho súdu
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 O.s.p – senát toto povaţoval za potrebné) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade senátu dospel jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je vo výroku vecne správne, a preto napadnutý rozsudok postupom

220 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 zmenil tak, ţe ţalobu

250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

1. V úvode musí Najvyšší súd vysloviť svoj záver, ţe sa celkom nestotoţňuje so závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Nakoľko však ţalovaný svoje odvolanie oprel o viacero námietok, potom za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd 11 1Sžd/28/2011 primárne vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti postupu krajského súdu smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozsudku. Aţ po vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalovanému na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). A) K žalobnému rámcu:
2. Predovšetkým ţalovaný poukázal na ten nedostatok súdneho prieskumu (bod č. 26), ţe hoci ţalobca na porušenie zásady „ne bis in idem“ v ţalobe vôbec nepoukazoval, tak krajský súd nad rámec ţaloby v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p porušenie uvedenej zásady vytkol ţalovanému a na uvedenom základe napadnuté rozhodnutie zrušil. V súvislosti s uvedeným najvyšší súd poukazuje na dispozičnú zásadu (§ 250j ods. 1 O.s.p.) a zásadu koncentrácie (§ 250h ods. 1 O.s.p.) súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré spoločne ovládajú správne súdnictvo vykonávané

1. časti Občianskeho súdneho poriadku.
2. Dispozičnú zásadu je moţné (okrem otázok „či vôbec“ ? a „do kedy“ ?) stručne charakterizovať tým, čo konkrétne, tzn. aký je v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. ţalobný rámec, nakoľko ţaloba účastníka súdneho prieskumu musí byť zaloţená minimálne na jednom ţalobnom dôvode. Z tohto hľadiska aj súčasné správne súdnictvo na Slovensku vo všeobecnosti veľmi prísne sleduje starorímsku zásadu, ţe sudca nesmie ísť nad rámec, ktorý tvoria návrhy strán - „iudex ne eat ultra petita partium“.
3. Avšak zákonodarca hore uvedenú dispozičnú zásadu prelomil uzákonením výnimky z kasačného charakteru súdneho prieskumu, ktorá výnimka vychádza zo zásady absolútnej súdnej kontroly (viď § 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. formou „ex offo“ prieskumu s úplnou jurisdikciou). Rozsah výnimky ďalej zákonodarca vymedzil nielen pre sporové veci a veci vyplývajúce z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ale aj zo správneho trestania.

§ 250iods.

2 O.s.p. platí, že ak správny orgán

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd 12 1Sžd/28/2011 pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie

tretej časti druhej hlavy.

§ 250jods.

5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.

1. Preto, ak správny súd vykoná prieskum rozhodnutia správneho orgánu v reţime úplnej jurisdikcie (apelačný reţim nápravy), tzn. s vyuţitím ustanovení § 250i ods. 2 v spojení § 250j ods. 5 O.s.p., nie je pri svojej činnosti striktne viazaný ţalobným rámcom (ţalobnými bodmi). Na základe uvedeného nie je námietka ţalovaného dôvodná. B) K zásade „ne bis in idem“:
2. Na druhej strane podstatou odvolania ţalovaného, je právna otázka, či v zmysle zásady „ne bis in idem“ je potrebné po ukončení štátno-sluţobného pomeru policajta zastaviť priestupkové konanie vo veci skutku, ktorý bol základom pre ukončenie štátno-sluţobného pomeru policajta. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia. Pri svojom rozhodovaní Najvyšší súd čiastočne zohľadnil právne názory vyslovené vo svojich rozsudkoch, na ktoré ţalovaný v odvolaní poukazuje (sp. zn. 6Sţo/237/2009, 8Sţo/156/2009 a 3Sţo 210/2010).
3. Najvyšší súd sa s problematikou aplikácie zásady „ne bis in idem“ v minulosti uţ zaoberal. Najmä v svojom rozsudku sp. zn. 1Sţr 56/2011 zo dňa
4. januára 2012 vyslovil nasledujúce právne názory: 13 1Sžd/28/2011 „
5. Účelom zásady správneho práva „ne bis in idem“, tzn. nie dvakrát trestať v tej istej veci, je v oblasti správneho trestania zabrániť opakovanému trestaniu páchateľa priestupku alebo porušovania inej administratívnoprávnej povinnosti. Podstatou uvedenej zásady je nielen totoţnosť skutku, osoby páchateľa, ale aj vykonávateľa správneho trestania, a právneho titulu správneho trestania vrátane vymedzenia skutkových podstát, spolu s právnymi dopadmi jeho spoločensky neţiaduceho konania na spoločnosť. Z uvedeného potom vyplýva, ţe zásade ne bis in idem neprotirečí okamţité ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin (§ 68 Zákonníka práce), lebo nejde o ďalšiu sankciu voči zamestnancovi, hoci by ju takto pri strate zamestnania mohol pociťovať, ale o súkromnoprávny prostriedok ochrany zamestnávateľa proti ďalšej prítomnosti takejto osoby na pracovisku zamestnávateľa.
6. Zásada ne bis in idem je zakotvená v niektorých ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

§ 71písm.

1. b)a
2. c)zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch správny orgán postúpi vec
3. b)orgánu príslušnému

osobitného právneho predpisu 3) na prejednanie skutku osoby uvedenej v § 10 ods. 1, c) správnemu orgánu príslušnému na prejednanie skutku, ktorý je iným správnym deliktom než priestupkom.

§ 76odsek 1 písm.

1. g)a
2. ch)zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že
3. g)o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orgánom činným v trestnom konaní,

§ 94zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch správny orgán svoje právoplatné rozhodnutie o priestupku zruší, ak zistí, že osoba, ktorá bola uznaná 14 1Sžd/28/2011 vinnou z priestupku, bola za ten istý skutok súdom právoplatne odsúdená alebo bola obvinenia zbavená. Táto osoba má nárok na vrátenie sumy, ktorú už zaplatila na úhradu pokuty a trov konania 35. Od zásady ne bis in idem je nutné odlišovať zásadu relativity sankcií, tzn. upustenie od striktnejšieho sankcionovania, pokiaľ účelu sankcie, tzn. prevýchovy páchateľa je moţné dosiahnuť aj uloţením sankcie niţšej intenzity. Uvedená zásada je vyjadrená prostredníctvom niektorých ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

§ 76odsek 1 písm.

1. g)a
2. ch)zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že
3. ch)o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom konaní a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce. 36. Na základe uvedených záverov nie je moţné prisvedčiť obrane ţalobcu, ţe v jeho prípade (bod 13.) v správnom konaní došlo k naplneniu podmienky ne bis in idem, tzn. ţe uloţením sankcie dočasného vylúčenia ţalobcu zo Slovenského poľovníckeho zväzu na 5 rokov došlo k opakovanému sankcionovaniu za ten istý skutok. Pokiaľ sa totiţ ţalobca domnieva, ţe za ten istý skutok bol uţ sankcionovaný rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici rozhodnutím č. A/2009/000370-32 z 12.03.2009, a to odňatím poľovného lístka na dobu určitú v trvaní 5 rokov, tak Najvyšší súd opätovne poukazuje na ďalšie kritéria trestania v totoţnej veci (bod 33.), tzn. vykonávateľa správneho trestania a právne dopady jeho spoločensky neţiaduceho konania na spoločnosť, nakoľko je nepochybné, ţe v osobe (ţalobca), skutku a právnom titulu správneho trestania (porušenie disciplíny) je totoţnosť dodrţaná.“ 40. Krajský súd pri svojich záveroch vychádzal najmä z hodnotenia, ţe druhé, takmer paralelne prebiehajúce konanie vychádzajúce z uvedeného skutku, má nepochybne charakter disciplinárneho konania. Po oboznámení sa s časťou administratívneho spisu, ktorá sa týka ukončenia sluţobného pomeru ţalobcu, Najvyšší súd musí vysloviť nesúhlas s takýmto záverom krajského súdu. Predovšetkým uvedené konanie a na ňom vydaný personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka 15 1Sžd/28/2011 Policajného zboru vychádza z ustanovení § 192 ods. 1 písm.
4. e)zák. č. 73/1998 Z.z. Z hľadiska systematického výkladu, uvedené ustanovenie nie je štrukturálne začlenené do Tretej časti zákona, ktorá sa týka sluţobnej disciplíny policajtov a disciplinárnej právomoci. Naopak je zaradené do Deviatej časti zákona a rieši zánik sluţobného pomeru policajta prepustením.

§ 192ods.

1 písm.

1. e)zák. č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 41. Práve takáto legislatívna konštrukcia vylučuje, aby disciplinárne konanie bolo stotoţnené s konaním o ukončení sluţobného pomeru policajta a súčasne vylučuje porušenie hore uvedenej zásady ne bis in idem. 42. Vo svetle uţ citovaných právnych názorov (bod č. 39), hoci krajský súd argumentoval, ţe minister vnútra odôvodnil predmetný personálny rozkaz rovnakým skutkovým stavom (po tom, čo poţil alkoholické nápoje, viedol motorové vozidlo bez toho, aby sa plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho zapríčinil dopravnú nehodu a iné) s vyuţitím rovnakých dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise ČVS: ORP-74/DI-PP-2008, musí Najvyšší súd poukázať aj na iné, v konaní o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru, vyuţité dôkazné prostriedky. Ide najmä o vyjadrenie ţalobcu k začatiu konania o prepustení z 21.11.2008, stanovisko nadriadeného ţalobcu k vyjadreniu ţalobcu z 10.12.2008, prezenčnú listinu o oboznámení ţalobcu s rozkazmi ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997, č. 1/2002, č. 62/2003, č. 2/2002, č. 63/2003, vydanými okrem iného aj na zamedzenie poţívania alkoholických nápojov a iných návykových látok príslušníkmi Policajného zboru, o sluţobnú charakteristiku ţalobcu a prehľad o jeho odmenách a trestoch, čo vyplýva z citovanej časti administratívneho spisu. 43. Navyše Najvyšší súd musí poukázať na to, ţe základným znakom disciplinárnych priestupkov je zisťovanie disciplinárneho previnenia (viny) disciplinárne stíhanej osoby, v tomto prípade policajta, za spáchané konanie, ktoré porušuje objekt priestupku. Ďalej objektom disciplinárneho priestupku je disciplína ako právom upravený záväzný poriadok 16 1Sžd/28/2011 vo vnútri inštitúcie (viď § 52 ods. 1 v spojení s § 47 a 48 ods. 2 aţ 7 ako aj § 48a zák. č. 73/1998 Z.z.), a tým sa odlišujú objekty disciplinárnych priestupkov od objektov trestných činov alebo správnych deliktov. Preto ani tu sa nemôţe naplniť zásada ne bis in idem. 44. Napriek uvedenému musí tieţ Najvyšší súd upozorniť na pochybenia krajského súdu, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť vyhodnoteniu ustanovenia § 76 ods. 1 písm.
2. ch)zák. č. 372/1990 Zb. na prejednávanú vec. Pokiaľ potom krajský súd vyslovil svoj právny názor o porušení zásady ne bis in idem, potom ide o predčasne vyslovený názor, lebo sa v odôvodnení mal dôsledne zaoberať, prečo dospel k záveru, ţe pri prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru sa toto udialo v medziach disciplinárneho alebo kárneho konania a prečo toto rozhodnutie je nutné povaţovať za postačujúce.

§ 76ods.

1 písm.

1. ch)zák. č. 372/1990 Zb. správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom konaní a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce. 45. Na základe uvedeného Najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd nesprávne právne aplikoval zásadu ne bis in idem na prejednávanú vec. C) K žalobným bodom: 46. Úlohou odvolacieho súdu je po zmene napadnutého rozsudku krajského súdu vyporiadať sa so ţalobným rámcom (ţalobné body). Čo sa týka zákonnosti napadnutého rozhodnutia o priestupku, ţalobca prezentoval nasledujúce ţalobné dôvody ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), b), c),
2. e)O.s.p., ktoré bliţšie rozpísal ako:
3. a)zistený skutkový stav nepreukazuje vinu ţalobcu, lekársky a dopravný posudok iba konštatujú, ţe skutočnosť, ţe ţalobca bol vodičom vozidla, je pravdepodobná,
4. b)znalec zo znaleckého odboru zdravotníctva sa k ţalobcovej verzii pravdepodobnej príčiny poranení ţalobcu nevyjadril; v súvislosti s uvedeným zdôraznil význam zisťovanej skutočnosti (pripravila ţalobcu o zamestnanie),
5. c)skutočnosť, ţe v dôsledku likvidácie vozidla nie je moţné overiť verziu ţalobcu, nemôţe byť pričítané na ťarchu ţalobcu, 17 1Sžd/28/2011
6. d)počas výsluchu dňa 28.05.2009 boli ţalobcovi kladené otázky kapciózne, čo je v príkrom rozpore so zásadou nestrannosti správneho orgánu (mal namietať zaujatosť úradnej osoby konajúcej za správny orgán, ale ako by to súviselo s vecou ??? – to nie je argument) 47. Čo sa týka nedostatkov zistenia skutkového stavu, Najvyšší súd po oboznámení spisového materiálu, ktorý vykonal aj za účasti verejnosti na pojednávaní dňa 27. marca 2012, nedospel k záveru, ţe by ţalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pochybili pri jeho zisťovaní. Samotný fakt, ţe znalecké posudky predloţené v konaní konštatujú záver (a to

ţalobcu iba pravdepodobný), ţe bol v čase dopravnej nehody vodičom havarovaného osobného vozidla, nie je moţné povaţovať za vadu skutkového zistenia, najmä na tom zaloţenú, ţe je tu absencia miery tejto pravdepodobnosti. Navyše, nie je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy (§ 58 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 372/1990 Zb.), ţe správny orgán vychádzal zo zistení a podkladov iných orgánov (viď § 69 zák. č. 372/1990 Zb.). Za tejto situácie bolo právom ţalobcu, aby v priestupkovom konaní predloţil, resp. produkoval dôkazné prostriedky na podporu svojho tvrdenia, ţe toto zistenie správneho orgánu nie je hodnoverné, resp. pravdivé. Nakoľko ani v ţalobe sa tieto dôkazy, resp. návrh na vykonanie iných dôkazných prostriedkov nenachádzajú, Najvyšší súd vyhodnotil túto argumentáciu ako nedôvodnú. Situácia, ţe v dôsledku likvidácie dotknutého osobného vozidla nie je moţné overiť verziu ţalobcu, je situácia, ktorú nevyvolal správny orgán, a pokiaľ ju vyvolal, mal ţalobca sa proti uvedenej likvidácii brániť právnymi prostriedkami.

1. Takisto argumentáciu ţalobcu, ţe znalec zo znaleckého odboru zdravotníctva sa k ţalobcovej verzii pravdepodobnej príčiny poranení ţalobcu nevyjadril, musel Najvyšší súd vyhodnotiť ako nedôvodnú. Pokiaľ ţalobca chcel spochybniť vierohodnosť znaleckého posudku, mohol to vykonať iba na základe kontrolného znaleckého posudku ako súkromný zadávateľ (zák. č. 382/2004 Z.z.), ktorý by mu tieto závery potvrdil.
2. Námietka ţalobcu, ţe počas výsluchu dňa 28.05.2009 mu boli kladené kapciózne otázky, čo je v príkrom rozpore so zásadou nestrannosti správneho orgánu, je tieţ nedôvodná. 18 1Sžd/28/2011 Ak mal pochybnosti o nestrannosti správneho orgánu, mal vyuţiť dostupné právne prostriedky na odstránenie takto tvrdeného závadného stavu v priestupkovom, resp. inom konaní. Nakoľko ţalobca na podporu svojej argumentácie neuviedol, ţe by toto vyuţil a s akým výsledkom, musel Najvyšší súd jeho námietku odmietnuť.
3. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.
4. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sţr 56/2011, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), bez osvojenia si argumentácie krajského súdu postupom

§ 220O.s.p.

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 52. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Avšak, nakoľko pripustením konania

§ 250iods.

2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. sa pripúšťa úplná apelácia, ktorej dôsledkom v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd je právo na spravodlivý proces aţ po vyuţitie všetkých opravných prostriedkov, Najvyšší súd musí pripustiť proti vynesenému rozsudku opravné prostriedky

4. časti Občianskeho súdneho poriadku.

§ 250ja ods.

5 O.s.p. Proti rozsudku súdu

§ 250jods.

5 je prípustný opravný prostriedok

štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak. 19 1Sžd/28/2011 53. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol na základe vytýčeného pojednávania, lebo jeho vytýčenie v zmysle doterajšieho priebehu prvostupňového súdneho prieskumu povaţoval za dôleţité. Avšak prítomnosť advokátskeho koncipienta, ktorý mal vystupovať na základe splnomocnenia z 26.03.2012 na strane ţalobcu musel vyhodnotiť ako nevhodnú, a nepripustil ho do odvolacieho konania na Najvyššom súde v zmysle niţšie citovaných dôvodov. Predovšetkým konajúci súd musel zohľadniť účel Uznesenia č. 14 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo
2. novembra 2006 o pravidlách výkonu substitučného oprávnenia advokátskych koncipientov (dostupné v čase vykonania pojednávania na stránke: https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/doc/37/38/_event/open), ktoré bolo prijaté

§ 71ods.

1 písm. d) zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v záujme zabezpečenia poskytovania kvalifikovanej právnej pomoci a dosiahnutia jednotného postupu pri zastupovaní advokáta advokátskym koncipientom a iným pracovníkom v zmysle § 16 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii. V zmysle citovaného článku Uznesenia č. 14 Slovenskej advokátskej Komory advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Ústavným súdom Slovenskej republiky. Tento názor podporuje aj ustanovenie § 32 zák. č. 586/2003 Z.z. (transponuje komunitárnu úpravu obsiahnutú v Smernici č.77/249/EHS ako aj v Smernici č. 98/5/ES), ktoré poskytovanie právnej pomoci hosťujúcim euroadvokátom (tzn. osobou uznanou v inom členskom štáte za plne spôsobilú v tomto štáte poskytovať právne sluţby vrátane procesného zastúpenia) v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci striktne viaţe na existenciu spolupráce so slovenským advokátom; v opačnom prípade euroadvokát nie je oprávnený účastníka konania zastupovať a aţ po uplynutí 3 rokov praxe v slovenskom práve získava oprávnenie takto konať samostatne. 20 1Sžd/28/2011 Na základe uvedeného potom právnu úpravu o zastúpení advokátom v správnom súdnictve pred Najvyšším súdom (§ 25 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) nie je moţné vykladať v tom duchu, ţe pod pojmom zastúpenie advokátom je moţné chápať popri advokátskej substitúcii aj poverenie pre advokátskeho koncipienta. Navyše z predloţeného splnomocnenia (č. l. 3) nevyplýva jasný prejav súhlasnej vôle preniesť zastúpenie výslovne aj na osobu advokátskeho koncipienta v zmysle § 16 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. ale naopak prejav zastúpeného sa nechať zastupovať advokátom Preto na pojednávaní dňa 27.03.2012 bolo predloţené plnomocenstvo vyhodnotené ako odporujúce uvedeným právnym, komunitárnym a vnútorným predpisom, a po objasnení dôvodov konajúcim súdom na uvedenom základe nebol advokátsky koncipient pripustený na zastupovanie ţalobcu. Iba navyše konajúci súd dodáva k uvedenému, ţe advokátskemu koncipientovi umoţnil doručenie listín, ktoré právny zástupca zamýšľal predloţiť na pojednávaní. 55. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.

§ 12ods.

1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Nakoľko túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e prípustný opravný prostriedok (dovolanie)

Štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250ja ods. 5 O.s.p. v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru). V Bratislave 27. marca 2012 21 1Sžd/28/2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová