1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Uznesením zo dňa 12.1.2012 č. k. 10Saz/4/2011-21 krajský súd opravil vo výrokovej časti dátum rozhodnutia odporcu, tak že výroková časť rozhodnutia krajského súdu má znieť takto: „Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-196-26/PO- Ž-2011 zo dňa 10.6.2011 potvrdzuje. Krajský súd uviedol, že navrhovateľ počas zaistenia dňa 11.5.2011 požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, z dôvodu, že po piatich rokoch strávených na Slovensku sa nemá kam vrátiť. V prípade návratu do krajiny sa obáva, čo by sa stalo s jeho majetkom, lebo všetok majetok je zainvestovaný v jeho firme na území SR. Dôvodom jeho žiadosti je skutočnosť, že podniká, je jedným zo spoločníkov a s manželkou vlastnia 10%-ný podiel vo firme Just Play Slovakia, s.r.o. Pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žiadosť navrhovateľa o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, je
krajského súdu jediným určujúcim faktorom posúdenie, či dôvody podanej žiadosti o azyl možno alebo nemožno subsumovať pod dôvody § 8, § 10, 13b, § 13a zákona a azyle a žiadne iné okolnosti pre posúdenie správnosti rozhodnutia tohto typu nie sú relevantnými. Z výpovede navrhovateľa pri vstupnom pohovore a zo všetkých dostupných informácií je zrejmé, že navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky a žiadosť zakladá na iných dôvodoch ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, 13b, § 13a zákona a azyle. Ak teda navrhovateľ požiadal o azyl výlučne z ekonomických dôvodov, zamietnutie jeho žiadosti o azyle ako zjavne neopodstatnenej
1, písm. a/ zákona o azyle bolo dôvodné, zákonné a správne. 1Sža6/2012 3 Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie s odôvodnením, že krajský súd neprihliadol na vážnosť politickej situácie v Číne. Tým, že požiadal o politický azyl v inej krajine, nepriamo nesúhlasil s politikou režimu a stal sa tak nepohodlnou osobou. Taktiež súdu vyčítal, že nevenoval pozornosť výroku administratívneho vyhostenia cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho bezpečnosť, čo nepochybne v Číne doposiaľ trvá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal navrhovateľ, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku len opakuje dôvody už uvádzané navrhovateľom počas azylového konania a neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľom odporca komplexne a objektívne vyhodnotil, pričom v jeho prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu. Správny orgán sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a zastáva názor, že svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch ako sú opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálne skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu odporca poukázal na judikatúru NS SR, publikovanú v Zbierke rozhodnutí NS SR v azylových veciach vydanej v decembri 2008, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. 1SžoKS 124/2005. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ počas správneho konania okrem ekonomických dôvodov neuvádzal žiadne také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali obavu, že by mohol byť prenasledovaný, resp. vystavený vážnemu bezpráviu. 1Sža6/2012 4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. marca 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
(ods. 1) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.decembra 2008) ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Ministerstvo rozhodne
odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (ods. 3) V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej
1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie čerpal z databázy MÚ č. p.: MU-ODZS-129-3/2010 DCAOIP 16.8.2010 a z portálu www.buzinessinfo.cz, aktualizované ku dňu 1.4.2011), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal 1Sža6/2012 7 súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu. Z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 18.5.2011 vyplýva, že od roku 2007 žije na území SR, má tu firmu, do ktorej zainvestoval všetok svoj majetok. Ak by sa vrátil do Číny, nič tam nemá, nemá sa kam vrátiť, na adrese posledného trvalého pobytu žije jeho dcéra, mohol by síce bývať u nej, ale v Číne by musel začať od nuly. Dodal, že na Slovensku sú dodržiavané ľudské práva a má tu väčšie možnosti. a nevie, čo by bolo s jeho firmou na Slovensku. Preto chce zostať na Slovensku. Iné dôvody žiadosti o azyl neuviedol. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že menovaný počas azylového konania neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. Z jeho výpovede je zrejmé, že svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle, preto odporca zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na ekonomických dôvodoch. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a 1Sža6/2012 8 alebo 13b, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady a v podrobnostiach na tieto závery krajského súdu odvolací súd odkazuje. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil.
názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 27. marca 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.