o náhradu škody

Najvyšší súd 6 Cdo 43/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. L., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. Š. J., advokátom so sídlom v K., proti ţalovanému MVDr. P. D., bývajúcemu v K., za účasti vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného S., so sídlom v B., v mene ktorej koná A., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 13 C 173/2002, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

1. októbra 2010 sp. zn. 6 Co 245/2010 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalobcu o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice – okolie ako súd prvého stupňa rozsudkom z
2. marca 2009 č.k. 13 C 173/2002-167 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z
3. júna 2010 č.k. 13 C 173/2002-209 a v spojení s opravným uznesením z
4. augusta 2010, č.k. 13 C 173/2002-217 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 13 941,45 eur (420 000,- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť trovy tohto konania na účet právneho zástupcu ţalobcu v sume 3 218,27 eur a na účet Okresného súdu Košice - okolie sumu 710,35 eur všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Označeným dopĺňacím rozsudkom zamietol ţalobu ohľadom úroku z omeškania 17,6 % zo sumy 13 941,40 eur. Súd ţalobe vyhovel, pretoţe sumu 13 941,45 eur (420 000,- Sk) povaţoval za adekvátnu strastiam, ktoré ţalobca vytrpel. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na odvolanie ţalobcu, ţalovaného aj vedľajšej účastníčky rozsudkom z
5. októbra 2010 sp. zn. 6 Co 245/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením potvrdil. Zároveň 2 6 Cdo 43/2011 odvolacie konanie ohľadom odvolania ţalovaného z dôvodu späťvzatia odvolania ţalovaným zastavil a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie napadnutého prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Ţalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať 3 6 Cdo 43/2011 pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. V tejto súvislosti nepovaţoval za právne významné námietky ţalobcu o nepripustení rozšírenia ţaloby, pretoţe o nepripustení zmeny ţaloby rozhodol súd prvého stupňa uznesením z
6. decembra 2004 č.k. 13 C 173/02-67, proti ktorému nebolo podané odvolanie. Vzhľadom na to, ţe ţalobca podal dovolanie proti celému rozsudku odvolacieho súdu, teda aj proti jeho výroku, ktorým bolo ţalobe vyhovené, bolo jeho dovolanie v tejto časti aj subjektívne neprípustné. Ţalobca bol totiţ v uvedenom výroku úspešný, preto nebol subjektívne oprávnený na podanie dovolania v tejto časti. Z účelu dovolania totiţ vyplýva, ţe právo podať dovolanie neprislúcha účastníkovi v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. jeho časť nevyznelo, a ktorý nebol týmto rozhodnutím, resp. časťou, dotknutý na svojich právach. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému ani vedľajšej účastníčke v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. marca 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková