5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Liptovský Mikuláš č. 660/230/1971/10/KúdA zo dňa 15. januára 2010 (ďalej aj ako „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým bol za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 platiteľovi dane z pridanej hodnoty R. L. s.r.o., so sídlom M. X., L. M., IČO: X, DIČ: X, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. M. M., s.r.o., so sídlom Š. X., V. S. (ţalobkyni) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 24 327,09 €. O náhrade trov konania rozhodol
1 prvá veta OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP a ţalovanému, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal, keďţe si toto právo neuplatnil. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolávajúc sa na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c), § 8 ods. 6, § 11 ods. 1, § 20 ods. 1, 2, § 22 ods. 1, § 43 ods. 1 a § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do
osobitnej úpravy zdanenia priráţky v súlade s odd. 2 Smernice Rady 2006/112/ES. Konštatoval, ţe na pouţitie osobitnej úpravy zdaňovania priráţky je v zmysle článku 226 bod 14 citovanej smernice nevyhnutné, aby priamo vo faktúre v prípade uplatňovania osobitnej úpravy na pouţitý tovar bol odkaz buď na články 313, 326 alebo 333 citovanej smernice alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia (§ 66 zákona o DPH platného v SR alebo obdobné ustanovenie zákona platného v členskom štáte) alebo iný odkaz, ktorý uvádza, ţe sa uplatnila jedna z týchto úprav. Zdôrazniac ďalej, ţe ide o hmotno-právnu podmienku uplatnenia osobitného reţimu zdaňovania priráţky pri pouţitom tovare, vyhodnotil za nedôvodnú rovnako obranu ţalobkyne, poukazujúcu na to, ţe tvrdenie ţalovaného o povinnom odkaze vo faktúre na pouţitie osobitného reţimu zdanenia je zjavne účelovým a svojvoľným hodnotením, upriamiac zároveň pozornosť ţalobkyne na komunitárny právny predpis. Konštatoval, ţe v správnom konaní bolo preukázané, ţe jednotlivé faktúry, ktoré boli vyhotovované dodávateľmi pre ţalobkyňu takéto odkazy nemali, naopak z ich obsahu vyplýva, ţe cena jednotlivých tovarov bola vykazovaná ako netto cena, čo i z logického hľadiska znamená, ţe sa jednalo o cenu bez DPH, pričom čo sa týka potvrdení vystavených dodávateľmi tovarov zo zahraničia nachádzajúcich sa vo fotokópiách v administratívnom spise, na ktoré ţalobkyňa poukazovala, k týmto uviedol, ţe tieto sa nenachádzajú priamo v obsahu samotných faktúr, tak ako to vyţaduje článok 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES doplniac zároveň, ţe ak by sa aj nachádzali na zadnej strane jednotlivých faktúr, nie je splnená podmienka, ţe sa nachádzajú priamo v obsahu faktúry. Z uvedeného dôvodu mal za to, ţe doplnenie dokazovania predloţením či uţ originálov faktúr alebo originálov potvrdení nie je potrebné, pretoţe samotný obsah faktúr nebol sporný (faktúry boli dodané samotnou ţalobkyňou) a z ich obsahu je zrejmé, ţe tieto potvrdenia sa v nich nenachádzali. Okrem iného povaţoval za potrebné poukázať na to, ţe pokiaľ boli predloţené niektoré potvrdenia (napr. potvrdenie č. 013 a 014), z ich obsahu nevyplýva, ţe by dodávatelia pouţitých automobilov uplatňovali osobitnú úpravu zdaňovania priráţky v zmysle článku 313 Smernice Rady 2006/112/ES alebo vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý osobitný reţim zdaňovania upravuje (odkaz na príslušný paragraf zákona platného v Nemecku či v Rakúsku). Poukázal na to, ţe samotný obsah týchto potvrdení je v logickom rozpore, 6Sţf/20/2011 4 pretoţe na jednej strane dodávateľ tvrdí, ţe si uplatňuje DPH
osobitnej úpravy zákona platného v Nemecku, avšak na druhej strane uvádza, ţe si DPH neuplatňuje a preto na takéto potvrdenia v ţiadnom prípade nie je moţné prihliadnuť, keďţe sa nejedná o relevantný dôkaz na preukázanie odkazu na osobitnú úpravu či uţ
komunitárneho práva alebo práva vnútroštátneho, či uţ rakúskeho, nemeckého alebo slovenského. Konštatoval, ţe keďţe dodávatelia z iných členských štátov Európskej únie si neuplatnili daň
osobitnej úpravy, či uţ
tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte alebo
komunitárneho práva (Smernica Rady 2006/112/ES) nemôţe si ţalobkyňa uplatniť osobitnú úpravu v zmysle § 66 ods.2 zákona o DPH, pretoţe sa na ňu nevzťahuje ţiadna zo situácií uvedených v tomto zákonnom ustanovení t.j. tovar bol dodaný osobami, ktoré sú identifikované pre daň v inom členskom štáte a tieto osoby si neuplatnili daň
osobitnej úpravy doplniac zároveň, ţe je nepochybné, ţe k dodaniu tovaru došlo z územia iného členského štátu do tuzemska, pričom aj na území ostatných členských štátov EÚ platí obdobná právna úprava ako v našom právnom poriadku, konkrétne § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.,
ktorého je oslobodené od daní dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a v takomto prípade sa jedná o tzv. intrakomunitárne dodávky, ktoré sú a priori oslobodené od dane. Zotrvajúc na vyššie uvedených skutočnostiach mal za to, ţe ak zahraničné daňové subjekty identifikované pre daň dodávali tovar do iného členského štátu, pričom neuplatnili osobitný reţim zdanenia a nadobúdateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte (ţalobkyňa je identifikovaná pre DPH), takéto dodanie je oslobodené od dane a preto pri následnom predaji takéhoto tovaru je ţalobkyňa povinná uplatniť beţný reţim zdanenia, t.j. odviesť daň
1 zákona č. 222/2004 Z. z. a z uvedeného dôvodu preto mala byť daň odvedená u odberateľa pri ďalšom predaji pouţitého tovaru tretím osobám, avšak nie rozdielovým spôsobom, ale zo všetkého čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal od príjemcu plnenia (§ 22 ods. 1 citovaného zákona). Nakoľko však ţalobkyňa daň z pridanej hodnoty takýmto spôsobom neodviedla mal za to, ţe bolo potrebné dovyrubiť daň z pridanej hodnoty o daň, ktorá doposiaľ nebola zo strany ţalobkyne v príslušnom zdaňovacom období za zdaniteľné plnenie zaplatená a preto prvostupňový správny orgán správne rozhodol, keď dodatočným platobným výmerom túto daň dovyrubil. K námietke ţalobkyne, ktorou poukazovala na to, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred správnym orgánom, nakoľko nemala moţnosť zúčastniť sa prerokovania protokolu o vykonaní daňovej kontroly konštatoval, že táto námietka je nedôvodná, keďţe výzva 6Sţf/20/2011 5 na prerokovanie protokolu zo dňa
zákona o DPH alebo
zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte; - iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň
osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. V nadväznosti na vyššie uvedené, platiteľ dane, ktorý je obchodníkom na účely zákona o DPH musí pri použití osobitnej úpravy uplatňovania dane
režim dodania použitého tovaru. Pri kúpe použitého tovaru v inom členskom štáte:
zákona platného v príslušnom členskom štáte: na faktúre by mal byť uvedený odkaz na článok 313 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, odkaz na ustanovenie vnútroštátneho predpisu alebo informácia, že dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu.“ Ţalobkyňa zároveň poukázala na posledné stanoviská ţalovaného správneho orgánu vo vzťahu k § 66 uverejnené v mesačníku „Poradca č. 5/2011“ a práve odvolávajúc sa na tieto mala za to, ţe faktúry vystavila správne, v súlade s vtedy akceptovaným výkladom § 66 zákona č. 222/2004 Z. z.. Uviedla, ţe faktúry sú vystavené
stanoviska Daňového riaditeľstva SR s tým, ţe pokiaľ faktúra neobsahuje prehlásenie dodávateľa o tom, ţe ide o dodávku v zmysle osobitného reţimu, tak v spise sú priloţené prehlásenia dodávateľov, ţe všetky vozidlá boli a budú dodávané v osobitnom reţime, konštatujúc, ţe výklad k ustanoveniu § 66 citovaného zákona do dnešného dňa nie je ustálený, prechádza postupným vývojom, čo nemôţe byť na jej ťarchu doplniac zároveň, ţe pokiaľ dodávateľ nepostupoval 6Sţf/20/2011 7 korektne, nemôţe byť táto skutočnosť na jej vrub, keďţe nevie a nemá moţnosť ovplyvniť konanie dodávateľa, teda zistiť, či údaje uvedené v jeho faktúre sú správne a pravdivé. Uvedúc, ţe názor prvostupňového súdu, stanovisko Daňového riaditeľstva SR a komentár uverejnený v mesačníku Poradca č. 5/2011 predstavujú 3 rôzne názory na to isté ustanovenie zákona mala za to, ţe pre posúdenie otázky spôsobu zdaňovania, je rozhodujúci obsah faktúry od dodávateľa, ktorý je v súlade s poţiadavkami § 66 zákona o DPH. Z vyššie uvedených dôvodov bola toho názoru, ţe postupovala zákonným spôsobom a preto vyhodnotila rozhodnutie prvostupňového súdu za chybné. Prostredníctvom elektronického podania, došlého Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
222/2004 Z. z. je
6 citovaného zákona osobou povinnou platiť daň a zároveň pri následnom predaji takto nadobudnutého tovaru je povinný určiť základ dane
1 citovaného zákona (t.j. daň vypočítať zo všetkého čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia). Uviedol, ţe v predmetných prípadoch išlo o ojazdené automobily, teda pouţitý tovar, pri ktorom je moţné za určitých podmienok na základe Smernice Rady 2006/112/ES (články 312 aţ 332) a § 66 zákona o DPH uplatniť osobitný reţim zdanenia, spočívajúci v zdanení rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou a v prípade, ak by predávajúci pouţil rozdielový spôsob zdanenia, bol by povinný túto skutočnosť v texte faktúry uviesť a predajná cena by v tom prípade obsahovala aj daň (i keď na faktúre by vyčíslená nebola), ktorá by bola odvedená v členskom štáte predaja, čo znamená, že u nadobúdateľa v SR by k zdaneniu nedochádzalo. Zdôraznil však, ţe z textu predmetných faktúr vyplýva, ţe dodávateľ pouţil beţný reţim zdanenia a nepostupoval v zmysle osobitnej úpravy zdaňovania pouţitého tovaru, pri ktorej sa uplatňuje rozdielový spôsob zdanenia, ktorá skutočnosť vyplynula aj z výsledkov medzinárodného doţiadania, ktorým správca dane prostredníctvom príslušných orgánov zisťoval, aký reţim zdanenia bol u dodávateľov uplatnený. Poukázal ďalej na to, ţe ţalobkyňa postupovala správne, keď v SR zdanila nadobudnutie predmetných automobilov tým, ţe uviedla nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní (riadok 04 daňového priznania DPH) a zároveň si v uvedenom daňovom priznaní odpočítala príslušnú DPH
8 zákona o DPH, pričom na základe takéhoto (správneho) postupu ona sama deklarovala pouţitie beţného reţimu zdanenia, ktorý bola povinná pouţiť aj pri predaji týchto automobilov (odviesť DPH z predajnej ceny, nie z marţe), čo znamená, ţe bola povinná odviesť DPH
1 zákona o DPH, nie zdaniť rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou (§ 66 ods. 3), pretože neboli splnené podmienky na použitie osobitnej úpravy dane
2 zákona o DPH, nakoľko z princípov DPH vyplýva, že platiteľ DPH nemôže v rámci jedného obchodného prípadu použiť kombináciu bežného a rozdielového spôsobu zdanenia, tak ako to vykonala žalobkyňa, keď nákup ojazdených automobilov zdanila v rámci bežného režimu a pri ich predaji použila rozdielový spôsob zdanenia. Upriamil pozornosť na výsledky medzinárodného šetrenia potvrdzujúce, ţe dodávky tovarov uskutočnil registrovaný platiteľ DPH, ktorý pri predaji neuplatnil osobitný reţim zdanenia uvedený v článkoch 312 – 332 Smernice Rady 2006/112/ES, čo preukazujú aj faktúry o nákupe týchto tovarov, keď neobsahujú odvolávku v súlade s článkom 226 bod 14 citovanej Smernice, naviac príslušný 6Sţf/20/2011 9 finančný orgán potvrdil, ţe dodávatelia uskutočnili oslobodené dodávky tovaru do SR (iného členského štátu), to znamená, že išlo o intrakomunitárne dodávky. Mal za to, ţe ţalobkyňa nesprávne posúdila text uvedený na dodávateľských faktúrach vo väzbe na DPH, pretoţe uvedený text nevyjadroval, ţe u dodávateľa bol pouţitý postup
osobitnej úpravy (články 312 aţ 332 Smernice Rady 2006/112/ES), na druhej strane však správne postupovala pri vykonaní tzv. samozdanenia v SR, ktoré by nevykonávala v prípade, ak by dodávateľ voči nemu použil osobitný (rozdielový) režim zdanenia. Z vyššie uvedeného usúdil, ţe ţalobkyňa postupovala v rozpore so zákonom o DPH, keď pri predaji predmetných ojazdených automobilov pouţila osobitný reţim zdanenia, pretoţe ojazdené automobily neboli dodané osobami uvedenými v § 66 ods. 2 zákona o DPH a preto obchodník pri predaji nemal odviesť daň
3 citovaného zákona, t.j. zdaniť rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou, ako to bolo v prípade ţalobkyne, ale bol povinný pouţiť beţný spôsob uplatňovania dane, t.j. daň odviesť v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH z prijatej protihodnoty. Nesúhlasiac s tvrdeniami uvedenými v odvolaní ţalobkyne, ohľadom rozporu odôvodnenia napadnutého rozsudku, stanoviska Daňového riaditeľstva SR, ktoré jej malo byť zaslané a komentára k § 66 zákona o DPH, uverejneného v odbornom časopise uviedol, ţe napadnutý rozsudok, je práve naopak, v súlade s tým, čo sa uvádza v citovanom stanovisku Daňového riaditeľstva SR a tieţ v súlade s komentárom v odbornom časopise. Rovnako upozornil, ţe ţalobkyňa účelovo poukazuje na prehlásenia dodávateľov, z ktorých nevyplýva súvis s konkrétnou faktúrou; tieto nie sú vôbec súčasťou jednotlivých faktúr, sú všeobecné, pričom pre posúdenie reţimu zdanenia DPH je dôleţitý samotný text faktúry. Záverom poukázal na to, ţe ţalobkyňa bezdôvodne, bez súvisu s predmetom sporu poukazuje na príklady publikované v odbornom časopise, pričom názory, na ktoré poukazuje, obsah faktúr, zistený skutkový stav u samotných dodávateľov v zahraničí a tiež jej postup, keď v SR vykonala „samozdanenie“ a tiež odpočítanie DPH z predmetných vozidiel, sú dôkazom jej nesprávneho postupu pri priznaní dane súvisiacej s následným predajom predmetných automobilov v SR. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, ţe prvostupňový súd v predmetnej veci rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, správne aplikujúc a vykladajúc ustanovenia príslušných právnych predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), 6Sţf/20/2011 10 odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. I/228/9323-61132/2010/993168-r zo dňa 12. mája 2010, ktorým ţalovaný správny orgán
A zo dňa
1 zákona č. 222/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak
1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká
písmena a).
2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa povaţuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol povaţovaný za dodaný v tuzemsku. 6Sţf/20/2011 12
1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo sluţby, zníţenú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo sluţby. Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, staroţitnostiach a použitom tovare je upravená v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z..
1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováţa na účely ďalšieho predaja pouţitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo staroţitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy,
ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.
2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, staroţitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane
alebo
zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte.
222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa pouţíval výlučne na činnosti oslobodené od dane
aţ 41 bez možnosti odpočítania dane
3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je moţnosť odpočítania dane
7 písm. a), b), c) a e).
3 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri predaji tovaru
odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj pouţitého tovaru
odseku 1 písm. e), základ dane
prvej vety sa rozdelí pomerne
výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3. 6Sţf/20/2011 13
6 zákona č. 222/2004 Z. z. pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne
a § 11a.
článku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené v tejto smernici, faktúry vyhotovované
článkov 220 a 221 musia obsahovať iba tieto údaje: v prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti odkaz na články 313, 326 alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav.
1 písm. b) zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou od
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou 6Sţf/20/2011 14 citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým
názoru najvyššieho súdu moţno prisvedčiť postupu Daňového úradu Liptovský Mikuláš, ktorý v pozícii prvostupňového správneho orgánu vydal, po vykonanej daňovej kontrole,
6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer, ktorým ţalobkyni vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 24.327,09 €, keďţe táto si v uvedenom zdaňovacom období v rozpore s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. priznala v nesprávnej výške zdaniteľné obchody pri dodaní a predaji ojazdených motorových vozidiel, keď v daňovom priznaní vykázala ako základ dane kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou
osobitnej úpravy pri pouţitom tovare
citovaného zákona, pričom na uplatnenie osobitnej úpravy dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, staroţitnostiach a použitom tovare neboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., konkrétne ojazdené motorové vozidlá neboli dodané osobou uvedenou v § 66 ods. 2 citovaného zákona a taktiež faktúry dodávateľa neobsahovali kogentne upravené náležitosti daňového dokladu v zmysle článku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES účinnej od 1. januára 2007. Naviac ţalobkyňa svojím postupom sama deklarovala pouţitie beţného reţimu zdanenia, keď v rámci tzv. samozdanenia zdanila
6 citovaného zákona, nadobudnutie ojazdených automobilov. V danom prípade ide nepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré sú zaloţené na tom, ţe tovarový obchod medzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, ţe na strane dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru je v členskom štáte dodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej hodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení 6Sţf/20/2011 15 určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. Vo vzťahu k námietke, ktorou ţalobkyňa poukazovala na jej oprávnenosť uplatnenia osobitnej úpravy zdanenia
222/2004 Z. z. nedá odvolaciemu súdu neuviesť, že predovšetkým správny orgán rozhodujúci na prvom stupni vyčerpávajúcim spôsobom, aj prostredníctvom dožiadania
článku 5, kap. II bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 náležite zistil skutkový stav, ktorý bol zákonným podkladom k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia a následne podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Na základe takto zisteného skutkového stavu je zjavné, ţe v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie osobitného reţimu zdaňovania priráţky pri pouţitom tovare, nakoľko sa jednalo, ako bolo uţ zdôvodnené vyššie o tzv. intrakomunitárne obchody (keďţe k zdaneniu tovaru došlo na území SR; ţalobkyňa
6 zákona č. 222/2004 Z. z. zaplatila DPH za nadobudnutý tovar, pričom túto skutočnosť nespochybňovala). Z ustanovení zákona o DPH ani zo Smernice Rady 2006/112/ES nevyplýva moţnosť platiteľa DPH v rámci jedného obchodného prípadu pouţiť kombináciu beţného a osobitného reţimu zdanenia tak, ako to vykonala ţalobkyňa, keď pri nákupe ojazdených automobilov pouţila beţný reţim zdanenia
zákona o DPH a pri ich predaji pouţila osobitný reţim zdanenia
Podstata osobitného režimu zdanenia pri predaji použitého tovaru v tuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdanenia, len v prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola DPH uplatnená, čo vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o DPH. Z uvedeného, preto
názoru najvyššieho súdu vyplýva, ţe ţalobkyňa nepostupovala v súlade so zákonom o DPH, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel pouţila osobitný reţim zdanenia, argumentujúc tým, ţe tieto motorové vozidlá neboli dodané osobou v zmysle § 66 ods. 2 zákona o DPH. Preto bola ţalobkyňa povinná pouţiť beţný spôsob zdanenia
1 zákona o DPH. 6Sţf/20/2011 16 Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k odvolacej námietke obsiahnutej v doplnenom odvolaní, odvolávajúc na ustanovenie § 205 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP, povaţuje za potrebné uviesť, ţe na túto odvolaciu námietku prihliadnuť nemôţe, keďţe táto bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie odvolania (lehota na podanie odvolania uplynula 1. marca 2011). V tejto súvislosti najvyšší súd dodáva, ţe zrušenie rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu z tohto doplneného odvolacieho dôvodu by rovnako v danom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko ţalobkyňa tento ţalobný dôvod v ţalobe neuviedla (§ 250h ods. 1 OSP). Odvolací súd, tieţ posúdiac formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj ţalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto
jeho názoru, sú náleţite a podrobne odôvodené, zdôrazniac zároveň, ţe ţalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náleţitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne, vznesenými v jej odvolaní. Odvolací súd, rovnako zhodnotiac spôsob, akým sa prvostupňový súd jednotlivo vyporiadal so ţalobnými námietkami ţalobkyne v odôvodnení svojho rozhodnutia musí konštatovať, ţe tento náleţite, správne aplikujúc príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na kaţdú vznesenú námietku ţalobkyne a realizoval tak jej ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Najvyšší súd Slovenskej republiky, povaţujúc rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náleţite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. 6Sţf/20/2011 17 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 28. marca 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.