1 OSP zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z
1 zákona o správnom konaní, ktorým bol ţalobca zaradený dňom 1. januára 2006 do evidencie uchádzačov o zamestnania a odvolanie ţalobcu zamietol. 2 7Sţso/34/2011 Súd prvého stupňa po preskúmaní zákonnosti a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy OSP zistil, ţe ţalobca podal
názoru súdu postačuje, ţe je drţiteľom aktívneho ţivnostenského oprávnenia v zmysle § 5 písm. b) cit. zákona, preto nebolo potrebné vykonať dokazovanie o tom, či ţalobca aj ţivnosť vykonáva. Ţalobca je súčasne aj spoločníkom vo dvoch obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným, a to od
OSP. Namietal, ţe rozsudok súdu prvého stupňa má vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tým, ţe nevykonal navrhnuté dôkazy, neúplne zistil skutkový stav veci a na základe toho nesprávne vec právne posúdil, pričom postupom súdu účastníkom bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, ţe súd bez ďalšieho sa stotoţnil s dôvodmi uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí ţalovaného a nevysporiadal sa s argumentmi ţalobcu, preto pokladal rozsudok za nepredvídateľný. Nesúhlasil s názorom súdu, ţe nie je potrebné preukazovať či v skutočnosti reálne vykonáva ţivnostenskú činnosť, pretoţe
jeho názoru úmyslom zákonodarcu bolo pokladať za samostatne zárobkovo činnú osobu len fyzickú osobu, ktorá prevádzkovanie a vykonávanie ţivnosti aj reálne uskutočňuje. Tvrdil, ţe ţiadnu ţivnostenskú činnosť nevykonával, preto mal byť zaradený do evidencie uchádzačovo zamestnanie. Uviedol, ţe ţalovaný na základe jeho ţiadosti ho zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne bez vykonania dokazovania revidoval svoje rozhodnutie, pričom ani nezisťoval, či je spoločníkom 3 7Sţso/34/2011 v spoločnosti, ba ani protest prokurátora nesmeroval k tejto skutočnosti a preskúmavaným rozhodnutím zmenil skôr prijaté rozhodnutie. Pokladal rozhodnutie ţalovaného nepredvídateľné a neprijateľné a napriek tomu bolo súdom prijaté ako vecne správne. Ţiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, ţe občan ak je vlastníkom ţivnostenského oprávnenia a poţiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradí sa do evidencie len v prípade, ak preukáţe skončenie prípadne pozastavenie ţivnosti. Preto nemuseli vykonávať dokazovanie o tom, či ţalobca aj reálne ţivnosť vykonáva. Skončenie a pozastavenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti by mal uchádzač spolu so ţiadosťou predloţiť úradu. Ţalobca nepoprel aj svoju účasť ako spoločník v obchodnej spoločnosti A., s.r.o. B. a M., s.r.o., B. ktorá účasť je v zmysle zákona o sluţbách zamestnanosti pokladaná za činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na prípadný zisk obchodnej spoločnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250s OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Predovšetkým k odvolaniu ţalobcu je potrebné uviesť, ţe súdy nenahradzujú činnosť správnych orgánov prvého aj druhého stupňa, ale preskúmavajú zákonnosť ich rozhodnutí, t.j. či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (časť z R 34/2001). Súd preto vykonáva len dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). V prejednávanej veci súd prvého stupňa
piatej časti druhej hlavy preskúmaval zákonnosť rozhodnutia ţalovaného z
1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Spornou zostala skutočnosť, či ţalobca, ktorý v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu mal na prevádzkovanie ţivnosti ţivnostenské oprávnenie
455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ţivnostenský zákon“), a ktorý v tom čase bol spoločníkom a konateľom v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) mohol byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe jeho ţiadosti.
1 zákona o sluţbách zamestnanosti zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancov
, prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou
a vykonávanie slobodného povolania
osobitných predpisov.
2 písm. b) zákona o sluţbách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môţe pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
b) zákona o sluţbách zamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva ţivnosť
osobitného predpisu /zákona o ţivnostenskom podnikaní/ a písm. d) fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným
osobitného predpisu (§ 76-153 Obchodného zákonníka).
4 zákona o sluţbách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie osvedčuje skutočnosti rozhodné pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie pri podávaní ţiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a je povinný najneskôr do troch 5 7Sţso/34/2011 pracovných dní písomne oznámiť úradu kaţdú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
13 písm. h) zákona o sluţbách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky
osobitného predpisu (§ 76 aţ § 104 Obchodného zákonníka). Odvolací súd poznamenáva, ţe v dňom 1. januára 2006 došlo k zmene zákona o sluţbách zamestnanosti týkajúcej sa § 5 písm.
zákona o ţivnostenskom podnikaní, to znamená, ţe vykonáva zárobkovú činnosť na dosiahnutie príjmu. 6 7Sţso/34/2011 Z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona o sluţbách zamestnanosti nepochybne vyplýva, ţe uchádzač o zamestnanie musí osvedčiť ním tvrdené skutočnosti a teda aj skutočnosť, ţe nie je v ţiadnom pracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom pomere, nevykonáva a neprevádzkuje ţiadnu ţivnosť. Teda dôkazné bremeno, ţe uchádzač o zamestnanie spĺňa podmienky zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva na samotnom uchádzačovi. Ţalovaná nie je povinná v tomto smere vykonávať dokazovanie ako sa to mylne ţalobca domnieva. Ţalobca v priebehu správneho konania neosvedčil svoje tvrdenie uvedené v čestnom prehlásení, ţe ku dňu podania písomnej ţiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o nezamestnanie neprevádzkuje ani nevykonáva ţiadnu ţivnosť. Dôkazným prostriedkom v takom prípade
5 ţivnostenského zákona je doručenie oznámenia o pozastavení prevádzkovania ţivnosti príslušnému ţivnostenskému úradu. Za daného stavu nemoţno bez ďalšieho konštatovať, ţe ţalobca k dátumu podania písomnej ţiadosti, t.j. 5. januáru 2006 spĺňal podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
1 a ods. 2 písm. b) zákona o sluţbách zamestnanosti. Rovnako bolo preukázané, ţe ţalobca v čase podania písomnej ţiadosti teda 5. januára 2006 bol spoločníkom a konateľom obchodných spoločností s ručením obmedzeným (A., spol. s r.o. B. IČO: X a M. spol.s r.o. B. IČO: X). Pre účely zákona o sluţbách zamestnanosti spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným je pokladaný bez ďalšieho za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanie § 6 ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti. Ţalovaný preto rozhodol v súlade so zákonom, keď ţalobcu, ktorý pre účely zákona o sluţbách zamestnanosti vykonáva zamestnanie na základe ţivnostenského oprávnenia a spoločníka v obchodnej spoločnosti, zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nezaradení ţalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s právny názorom Krajského súdu v Bratislave, ţe rozhodnutie ţalovaného je zákonné, pretoţe bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sluţbách zamestnanosti. 7 7Sţso/34/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil vecnú nesprávnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, preto
V odvolacom konaní ţalobca nebol úspešný, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. marca 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.