Z, aj lehota troch mesiacov
Z okresný súd neakceptoval, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Ak bolo totiž právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby alebo po jej uplynutí , vtedy musí oprávnený podať návrh na exekúciu najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa keď sa mohla exekúcia začať , t. j. najneskôr do troch mesiacov od vykonateľnosti exekučného titulu, inak sa jeho právo priznané rozhodnutím premlčí. Ustanovenie § 408 ObZ ( ktoré platí v obchodných záväzkových vzťahoch ) vylučuje aplikáciu § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka,
ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa , keď sa malo
rozhodnutia plniť. Preto pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania povinným v danej veci bolo potrebné zistiť , kedy nastala splatnosť pohľadávok oprávneného, právoplatnosť rozsudkov tvoriacich exekučný titul , ich vykonateľnosť a čas začatia exekučného konania a až po zistení všetkých týchto skutočností následne rozhodnúť . Účastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a ods. 3 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243g O. s. p. ) na základe podnetu povinného ( § 243e ods. 1 a 2 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov , že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ako aj v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O. s. p. ( ide o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážky veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo 2MCdo 11/2010 4 začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom , či súdom nesprávne obsadeným ) neboli generálnym prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Generálny prokurátor Slovenskej republiky (okrem iného) namieta, že napadnuté uznesenie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 243f ods.1 písm. c/ O. s. p. ). Právnym posúdením veci je činnosť súdu , pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
p. dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie , čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O. s. p. , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) , exekučné konanie sa začína na návrh. 2MCdo 11/2010 5
2 EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až po udelení poverenia súdu na jej vykonanie ( § 44 ).
1 EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46 ) o námietkach netreba rozhodnúť.
1 písm. g/ EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
EP tam, kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom výkone rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie aj
tohto zákona.
Z bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
Z ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa keď sa mohlo začať. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva záver okresného súdu,
ktorého si oprávnený právo uplatnil v premlčacej dobe, keď exekučné konanie sa začalo (
Z v deň splatnosti prvej pohľadávky t. j.
Z uplynula
Z v deň splatnosti prvej pohľadávky t. j.
Z uplynula
Z alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone ( v zmysle § 233 EP exekúcii ) začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z tohto ustanovenia výkladom a contrario treba vyvodiť, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní skôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby
Z, rozhodnutie možno súdne 2MCdo 11/2010 7 vykonať, ak sa konanie o jeho výkone ( v zmysle § 233 EP exekúcii ) začalo pred skončením ( uplynutím ) premlčacej doby
Z. Ustanovenie § 408 ObZ ráta teda s dvomi možnosťami .
prvej ( ak bolo právo právoplatne priznané v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 ObZ a zároveň skôr než v posledných troch mesiacoch pred uplynutím tejto doby ) výkon rozhodnutia ( exekučné konanie ) musí byť začaté do uplynutia desaťročnej doby počítanej odo dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz, inak nastane premlčanie rozhodnutím priznaného práva.
druhej možnosti ( ak právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 ObZ alebo po jej uplynutí) vtedy musí oprávnený podať návrh na exekúciu najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohla exekúcia začať, čomu treba rozumieť tak, že najneskôr do troch mesiacov od vykonateľnosti vydaného exekučného titulu, inak sa jeho právo priznané rozhodnutím premlčí. Ustanovenie § 408 ObZ, ktoré platí v obchodných záväzkových vzťahov , vylučuje uplatnenie ( aplikáciu ) § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka,
ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo
rozhodnutia plniť, čo konštatuje aj generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní. Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania povinným bolo potrebné zistiť, kedy nastala splatnosť tej ktorej pohľadávky, následne právoplatnosť rozsudkov tvoriacich exekučný titul, ich vykonateľnosť a čas začatia exekučného konania . Za predpokladu, že by exekučný súd zistil, že desaťročná premlčacia doba v zmysle § 408 ods. 1 ObZ v čase vydania exekučných titulov už uplynula, musel by ustáliť , či v čase začatia exekučného konania neuplynula lehota troch mesiacov stanovená v § 408 ods. 2 ObZ. Ak táto lehota uplynula, nemohol nepriznať účinnosť námietke premlčania vznesenej povinným v exekučnom konaní. Okresný súd Malacky ako exekučný súd však pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania vznesenej v exekučnom konaní povinným nezisťoval rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 408 ObZ. Vzhľadom na potrebu skúmania námietky premlčania vznesenej povinným v rámci námietok proti exekúcii ( § 50 ods. 1 EP ) , je opodstatnená aj námietka generálneho prokurátora Slovenskej republiky založená na ustanovení § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Okolnosť, že okresný súd sa nezaoberal uvedenými rozhodujúcimi skutočnosťami dôležitými 2MCdo 11/2010 8 pre posúdenie premlčania vymáhaných pohľadávok a príslušné zistenia v rámci dokazovania nevykonal, ( a svoj postup v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. ani náležite nevysvetlil ), treba považovať za inú vadu konania , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
1 písm. b/ O. s. p. Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie
p v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ , c/ O. s. p., lebo to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania ( povinného ) a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v zmysle § 243b O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie s tým, že právny záver vyslovený v tomto uznesení je preň záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. januára 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.