c) OSP. Vzhliadol ho v tom, ţe bez takéhoto určenia by bolo ohrozené jeho vlastnícke právo a právo speňaţovať majetok patriaci do konkurznej podstaty, pričom
2 ZKV je správca povinný postupovať pri spravovaní majetku patriaceho do konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou. Odôvodňujúc § 14 ods. 1 písm.
V/59/2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na odvolanie ţalovaného, rozsudkom č. k. 5Obo/208/2006-89 zo dňa
1 Exekučného poriadku. Odvolací súd sa zameral na objasnenie dôsledkov vydania uznesenia o schválení príklepu, keď uviedol, ţe takéto uznesenie je listinou osvedčujúcou nadobudnutie vlastníckeho práva, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Ďalej poznamenal, ţe vlastnícke právo prechádza dňom udelenia príklepu z povinného na vydraţiteľa a povinný stráca právo drţby veci v zmysle § 150 ods. 1 Exekučného poriadku, a nemôţe uţ nakladať s nehnuteľnosťami ako s majetkom patriacim povinnému. Keďţe exekučný súd schvaľuje príklep spätne ku dňu jeho udelenia, označil za nesprávne tvrdenie prvostupňového súdu, ţe vydraţiteľ môţe nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu draţby aţ rozhodnutím súdu, a z dôvodu existencie prekáţky prerušenia predmetného exekučného konania (vyhlásenie konkurzu), je preto otázka prechodu vlastníckeho práva na vydraţiteľa bezvýznamná. Upozornil na to, ţe písomným oznámením exekútora zo dňa 30. 6. 2003 bolo preukázané, ţe do dňa vyhlásenia konkurzu nebol oprávnenému vydaný výťaţok z draţby nehnuteľností a v súlade s ustanovením § 36 ods. 6 Exekučného poriadku exekútor vyplatil správcovi podstaty úpadcu vymoţenú pohľadávku. Poznamenal, ţe táto skutočnosť bola bez výhrad potvrdená ţalobcom počas odvolacieho konania. Uzavrel preto, ţe
1 písm. e) vety druhej ZKV sa súčasťou konkurznej podstaty stal výťaţok, a nie nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníctva sa ţalobca domáha v tomto konaní. Vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal, v zmysle vykonanej exekúcie, do vyhlásenia konkurzu vydraţiteľ, t. j. ţalovaný, čoho dôkazom je aj list vlatníctva č. X.. O trovách konania rozhodol
1 a § 224 ods. 2 OSP tak, ţe k náhrade trov konania v sume 3 000 Sk ţalovanému zaviazal neúspešného ţalobcu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, ţe priznané trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie. Trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom mu odvolací súd nepriznal pre ich nevyčíslenie
V/59/2008 Záverom odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia objasnil, ţe v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene účastníka konania na strane ţalovaného. Spoločnosť T. s. r. o. so sídlom Š., V. X., IČO: X., sa s účinnosťou od 01. 01. 2006 stala univerzálnym právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti T. R. D. s. r. o., D., ktorá bola zrušená bez likvidácie zlúčením s nástupníckou spoločnosťou. Uvedenú zmenu mal odvolací súd za preukázanú z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava odd. Sro, vloţka 1663/T. Preto v konaní pokračoval s právnym nástupcom pôvodného ţalovaného. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil odkazom na ustanovenia § 236 ods. 1 a § 238 ods. 1 OSP a dovolací dôvod vzhliadol v ustanovení § 241 ods. 2 písm.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý má sám právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 OSP), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom 5 1ObdoV/59/2008 (§ 238 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je potrebné zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie preto, lebo dovolací súd v rámci svojej úradnej povinnosti zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom, ako i jeho rozhodnutie, trpí vadou uvedenou v § 237 písm. b) OSP. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci je dovolanie prípustné v zmysle § 238 ods. 1 OSP,
ktorého dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolaním, z dôvodov uvedených v § 237 OSP, je moţné napadnúť kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu konania. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 OSP prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 OSP). V danej veci nebola dovolateľom namietaná ţiadna z vád konania v zmysle § 237 OSP. Dovolací súd však v rámci svojej úradnej povinnosti zistil, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vykazuje vadu konania uvedenú v § 237 písm. b) OSP, t. j. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
b) OSP dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania, je, ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti
hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením, 6 1ObdoV/59/2008 pričom túto spôsobilosť má i počaté dieťa za predpokladu, ţe sa narodí ţivé a zaniká smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 1, 2 OZ). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 OZ). Obchodné spoločnosti, ktorými ţalovaný i jeho právni nástupcovia bezpochyby ako právnické osoby sú, nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania svojim vznikom, t. j. momentom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra (§ 19 OSP). Spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká zánikom spôsobilosti mať práva a povinnosti, v prípade obchodných spoločností spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, postup súdu upravuje § 107 OSP.
1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi
povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môţe v ňom pokračovať.
4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Dovolací súd, z jeho úradnej povinnosti, zistil, ţe v priebehu odvolacieho konania, pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, došlo na k zmene v osobe ţalovaného, v dôsledku čoho v čase rozhodovania odvolacieho súdu účastník konania označený v tomto spore ako ţalovaný (T. s. r. o., V. X., Š., IČO: X.) uţ neexistoval. Z obsahu spisu je evidentné, ţe v priebehu konania sa zmenil okruh účastníkov oproti návrhu. Došlo k viacerým zmenám na strane ţalovaného
4 OSP. Pôvodne (v čase podania ţaloby) bola ţalovaným obchodná spoločnosť T. R. D., s.r.o., IČO: X.. Z výpisu tejto spoločnosti z Obchodného registra Okresného súdu T., oddiel: Sro, vloţka číslo: 16166/T, mal dovolací súd za preukázané, ţe v priebehu odvolacieho konania bola táto spoločnosť vymazaná z obchodného registra dobrovoľným výmazom (rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti o zrušení spoločnosti jej zlúčením). Právnom nástupcom sa od
4 OSP, ale moţno sa oprávnene domnievať, ţe postupoval v zmysle tohto zákonného ustanovenia. V záhlaví svojho rozhodnutia odvolací súd uţ označil ako ţalovaného právneho nástupcu pôvodného ţalovaného a objasnenie tejto zmeny pojal aj do odôvodnenia rozsudku. Pozornosti dovolacieho súdu však neuniklo, ţe odvolacím súdom bola opomenutá ďalšia, resp. ďalšie zmeny, ku ktorým následne došlo na strane ţalovaného ešte v priebehu odvolacieho konania. Z výpisu spoločnosti T. s. r. o., V. X., Š., IČO: X., z Obchodného registra Okresného súdu T., oddiel: Sro, vloţka číslo: 16863/T, dovolací súd zistil, ţe obchodná spoločnosť T. s. r. o., V. X., Š., IČO: X., bola dňa
povahy veci, či má konanie zastaviť, prerušiť alebo či v ňom môţe pokračovať. Tento postup ukladá citovaný § 107 ods. 1 OSP. Pritom konanie môţe byť zastavené len v prípade, ak bráni strata spôsobilosti pokračovať v konaní. Právnym nástupcom právnickej osoby sú tí, ktorí pri zrušení právnickej osoby bez likvidácie alebo na základe zvláštnej právnej úpravy preberajú jej práva a povinnosti. K procesnému nástupníctvu dochádza vtedy, ak práva alebo povinnosti účastníka konania prešli po začatí súdneho konania na iného v dôsledku niektorého z prípadov univerzálnej sukcesie. Záver o tom, ţe univerzálny sukcesor nastupuje do konania ako jeho účastník namiesto jeho predchodcu, vyplýva z toho, ţe sukcesor spolu s predmetom sukcesie nadobudol všetky (teda i procesné) práva svojho právneho predchodcu. Sukcesor totiţ nadobudol práva v tom stave, v akom boli, a s vlastnosťami, ktoré mala v dobe sukcesie. K týmto vlastnostiam patrí i to, ţe boli predmetom prebiehajúceho konania. Univerzálna sukcesia práva má nielen hmotnoprávne dôsledky. V oblasti procesného práva má za následok procesné nástupníctva a súd je povinný k nej prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby bola niektorým z účastníkov uplatnená. V danom prípade v dobe vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu ţalovaný označený ako T. s. r. o., V. X., Š., uţ neexistoval, bol vymazaný z obchodného registra, tzn. stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nemal teda ani pasívnu legitimáciu. V dôsledku nedostatočného skúmania procesného nástupníctva po pôvodnom ţalovanom, sa odvolací súd nevysporiadal s tým, kto bol v štádiu odvolacieho konania ţalovaným. Z tohto dôvodu odvolací súd zaťaţil konanie vadou v zmysle § 237 písm. b) OSP, ktorá nielenţe zakladá prípustnosť dovolania, ale je zároveň aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozhodnutia vydané v takomto konaní vţdy zrušiť - rozhodnutia vydané v konaní postihnutom touto vadou nemôţu byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd námietkami uvedenými v dovolaní. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
1, ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odvolací súd, vzhľadom na zaujatý právny názor dovolacím súdom, ktorým je viazaný (§ 243d ods. 1 OSP), zachová postup
1 a ods. 4 OSP. V novom rozhodnutí rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia OSP). 9 1ObdoV/59/2008 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 22. júla 2010 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.