2 písm. c/ OSP, pričom zároveň zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. Predmetom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu krajským súdom bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané
zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len zákon č. 180/1995 Z.z.), ktorým rozhodoval o námietkach podaných ţalobcom a Ing. G. proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. Š.
O námietkach rozhodol tak, ţe časti vyhovel a vo vzťahu k námietkam, ktoré sa týkali zápisu chýbajúcich parciel registra E-KN č. X. a č. X. na LV č. X. k.ú. Š. námietky zamietol. Dôvodom nevyhovenia námietky týkajúcej sa zápisu chýbajúcich parciel registra E-KN č. X. a X. bola argumentácia správnych orgánov, ţe tieto parcely tak, ako sú zapísané na LV č. X. k.ú. Š. v prospech oprávnených osôb neexistujú (nie sú nijakých spôsobom polohovo definované), ale sú súčasťou operátu katastra nehnuteľnosti v k.ú. P. ako parcely právneho stavu v registri E-KN č. X. a X. Ţalobca s takouto argumentáciou nesúhlasil, namietal viaceré pochybenia správnych orgánov, okrem iného aj nedostatočne zistený skutkový stav. Krajský súd v Prešove po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, ţe aj napriek povinnosti zistiť presne a úplne skutočný stav veci, keď podkladom rozhodnutia sú okrem iného aj návrhy a podania účastníkov konania, ktorí majú právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, či navrhnúť doplnenie týchto podkladov, prvostupňový správny orgán rozhodol o námietkach bez toho, aby takýmto spôsobom, aj napriek ustanoveniu § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., postupoval. 3 10Sţr/48/2011 V spise chýba vyjadrenie komisie a teda nie je moţné zistiť, či a ako postupovala komisia pri posudzovaní námietok a teda, či bol dodrţaný § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.. Ţalovaný v odvolacom konaní pochybil, napriek povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, túto vadu konania nezistil a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako nezákonné potvrdil. Takýmto nesprávnym procesným postupom správnych orgánov nastala situácia, ţe námietky, ktoré mohli a mali uplatniť účastníci v konaní o námietkach
180/1995 Z.z. v tomto konaní neuplatnili, pretoţe postupom správnych orgánov im boli odňaté ich procesné práva uvedené v § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Na základe takéhoto postupu došlo k skutočnosti, ţe uvedené námietky si uplatnili účastníci aţ v ţalobe o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia ţalovaného
druhej hlavy piatej časti OSP, kde však platí zásada, ţe úlohou súdu je preskúmavať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, nie jeho rozhodovaciu činnosť nahrádzať. Vo vzťahu k jedinému úkonu, ktorý realizoval prvostupňový správny orgán vo vzťahu k účastníkom konania (písomnej výzve zo dňa 26.1.2009) adresovanej ţalobcovi, aby v lehote 15 dní predloţil všetky doklady, ktoré preukazujú vlastnícke práva a iné práva k ich nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania súd uviedol, ţe táto výzva vzhľadom na obsah nie je takou, ktorú by bolo moţné povaţovať za výzvu v súlade s § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol prvostupňový tak, ţe v súlade s § 250k ods. 1 OSP priznal úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný. V odvolaní uviedol, ţe v zmysle rozsudku krajského súdu v spojení s uvedenými skutočnosťami, o ktoré sa rozsudok opiera, moţno usúdiť, ţe jediným dôvodom zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí správnych orgánov má byť nedostatočne daná moţnosť účastníkom správneho konania zúčastniť sa tohto konania. Nie je pravdou, ţe jediný úkon, ktorý realizoval prvostupňový správny orgán vo vzťahu k účastníkom konania bola písomná výzva zo dňa 26.1.
V danom prípade v ţalobe nie sú uvedené ustanovenia právnych predpisov, ktoré mali byť ţalovaným porušené v rámci predmetného správneho konania. Ak ţalobca v ţalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia neuvedie akými konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu trpí, pričom všeobecné tvrdenie, ţe rozhodnutím bol porušený zákon, resp. ţe rozhodnutie nemá oporu v zákone, je nedostatočné, konajúci krajský súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu, tieto skutočnosti za ţalobcu nevyhľadáva. Krajský súd išiel nad návrhy strán, teda nad skutočnosti uvádzané v námietkach, či v následnom odvolaní, keď celý rozsudok postavil na tom, ţe účastníkom konania bola odopretá moţnosť uplatniť svoje procesné práva v tomto správnom konaní v zmysle Správneho poriadku. Tieto argumenty účastníci konania vôbec nenamietali. Uviedol ich aţ krajský súd na pojednávaní a v následnom rozsudku. Taktieţ je nesprávne tvrdenie krajského súdu v rozsudku v tom, ţe nie je moţné zistiť, či a ako postupovala komisia pri posudzovaní námietok a teda či bol dodrţaný § 7 ods. 3 5 10Sţr/48/2011 zákona č. 180/1995 Z.z.. Stanovisko komisií je zrejmé z napadnutého rozhodnutia správy katastra č. C 32/2008 zo dňa 6.5.2009 a tieţ z napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu č. Co 29/2009 zo dňa 25.9.2009, ba dokonca i z textu odvolania sa účastníka konania P. S. zo dňa 1.6.2009. Na základe vyššie uvedeného je katastrálny úrad toho názoru, ţe krajský súd napadnutým rozsudkom a konaním, ktoré mu predchádzalo, naplnil dôvody pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/, c/ a f/ OSP, keďţe v konaní pred krajským súdom došlo k vyššie uvedeným vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, krajský súd nezistil skutkový stav veci a rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe týchto skutočností ţalovaný ţiada, aby najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamieta a ţiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania. K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 9.3.2011 ţalobca. K námietkam ţalovaného uvedeným v odvolaní, ţe krajský súd išiel nad rámec ţaloby a ţe v ţalobe nie sú uvedené konkrétne ustanovenia právneho predpisu, ktoré mal správny orgán porušiť a preto, ak tieto konkrétne ustanovenia zákona uviedol ţalobca na pojednávaní dňa 17.12.2010, tak je to iná vada konania súdu spočívajúca v tom, ţe išiel nad rámec ţaloby, takýto odvolací dôvod je nesprávny, nakoľko nemá oporu v zákone, keďţe
ţalobcu niet takého právneho predpisu, ktorý by ukladal povinnosť ţalobcovi, aby správne v ţalobe uviedol aj konkrétne ustanovenia konkrétneho právneho predpisu, ktoré mal správny orgán porušiť. Ani ustanovenie § 249 ods. 2 OSP, ani ustanovenie § 79 OSP neukladajú ţalobcovi povinnosť uvádzať v ţalobe konkrétne ustanovenia konkrétneho právneho predpisu, ktoré mali byť,
názoru ţalobcu, porušené. Z jednoznačného znenia normatívneho textu tohto ustanovenia je jasné a nepochybné, ţe ono takúto povinnosť neukladá, ale ukladá len povinnosť uviesť dôvody, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Preto nemoţno od ţalobcu vymáhať splniť povinnosť, ktorú mu neukladá zákon, pretoţe by to odporovalo aj ústavnému inperaktívu čl. 13 ods. 3 Ústavy SR. 6 10Sţr/48/2011 Keď nie sú v ţalobe uvedené právne predpisy, ktoré by mali byť
ţalobcu porušené a súd sám by ich v rozhodnutí uviedol, nedopustil by sa tým súd vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K námietke, ţe krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal dôkazy, ktoré ţalovaný navrhol, ţalobca uvádza, ţe obsahom spisu je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe ţalovaný nenavrhol v tomto súdnom konaní vykonanie ţiadnych dôkazov a nakoniec nenavrhuje to ani v odvolacom konaní, čím je apriori vylúčená moţnosť existencie tohto odvolacieho dôvodu. Sám ţalovaný neuvádza, v čom mal súd neúplne zistiť skutkový stav a neuvádza ani to, ktoré dôkazy vykonať on navrhol a súd ich nevykonal, je zrejmé, ţe takto deklarovaný odvolací dôvod nie je daný. K odvolaciemu dôvodu, ktorým ţalovaný vyčíta súdu nesprávne právne posúdenie veci, ţalobca uviedol, ţe tvrdenie ţalovaného v odvolaní,
ktorého krajský súd tým, ţe na pojednávaní dňa 17.12.2010 sa vysporiadal so ţalobou, a nevysporiadal sa k vyjadreniu k nej, nemôţe byť povaţované za nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ţalovaným uvádzaného odvolacieho dôvodu
2 písm. f/ OSP. Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhol odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny a priznať ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 77,29 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP), a ţe ide o rozsudok, proti ktorému
ustanovenia § 202 OSP odvolanie je prípustné, rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.subcourt.gov.sk a jednomyseľne dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok je vecne správny. 7 10Sţr/48/2011 Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu č.k. 3S/66/2009-57 zo dňa 17.12.2010, ktorým tento zrušil rozhodnutie správneho orgánu vydaného
zákona č. 180/1995 Z.z., ktorým rozhodoval o námietkach podaných ţalobcom a Ing. J. G. proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkom v k.ú. Š.
O námietkach rozhodol správny orgán tak, ţe v časti im vyhovel a vo vzťahu k námietkam, ktoré sa týkali zápisu chýbajúcich parciel registra E-KN č. X. a č. X. na LV č. X. v k.ú. Š. námietky zamietol. Dôvodom nevyhovenia námietky týkajúcej sa zápisu chýbajúcich parciel registra E-KN č. X. a č. X. bola argumentácia správnych orgánov, ţe tieto parcely tak, ako sú zapísané na LV č. X. v k.ú. Š. v prospech oprávnených osôb neexistujú (nie sú nijakým spôsobom polohovo definované), sú súčasťou operátu katastra nehnuteľností v k.ú. P., ako parcely právneho stavu v registri E-KN č. X. a X.
1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o moţnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk kaţdého uchádzačovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú
zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o moţnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania
2, 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis s návrhu registra.
2 zákona č. 180/1995 Z.z. námietky spolu s ich odôvodnením moţno podať komisii do 30 dní odo dňa
3 zákona č. 180/1995 Z.z. námietky posúdi komisia, ktorá si na tento 8 10Sţr/48/2011 účel vyţiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojim stanoviskom ich spolu predloţí správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.
1 zákona č. 180/1995 Z.z. na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. V konaní o námietkach § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní nevylučuje.
1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať úplné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti 9 10Sţr/48/2011 dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania ţalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré
senátu odvolacieho súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, ţe v spise chýba vyjadrenie komisie, ktorá mala
3 zákona č. 180/1995 Z.z. posúdiť námietky proti návrhu registra. Na základe toho sa treba stotoţniť s názorom prvostupňového súdu, ţe postup komisie pri posudzovaní námietok bol nesprávny. V tomto prípade neobstojí obrana ţalovaného, ţe stanovisko komisie je dostatočne zrejmé z ostatných dokladov. Týmto bolo znemoţnené účastníkom správneho konania, dať návrh alebo iné podanie, prípadne navrhnúť dôkazy a doplnenie, na základe ktorých by sa mohli vyjadriť k podkladom rozhodnutia i k spôsobom ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie týchto podkladov. Je nesporné, ţe takýmto nesprávnym procesným postupom správnych orgánov nastala situácia, ţe námietky, ktoré mohli uplatniť účastníci konania v konaní o námietkach
180/1995 Z.z. v tomto konaní neuplatnili, pretoţe postupom správnych orgánov im boli odňaté ich procesné práva ustanovené v § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Procesné práva zakotvené v tomto ustanovení sú späté s uplatňovaním zásady súčinnosti správneho orgánu. Realizácia týchto práv v praxi má slúţiť ako garancia, aby správny orgán vydal rozhodnutie na základe úplných a presne zistených skutkových skutočností. Zo zákona jednoznačne vyplýva, ţe správny orgán svojim postupom nesmie pozbaviť účastníka konania jeho zákonného práva. S touto zásadou aj súvisí námietka ţalovaného uvedená v odvolaní, ţe nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, ţe písomnú výzvu zo dňa 26.1.2009 nemoţno povaţovať za výzvu v zmysle Správneho poriadku, keďţe predmetnou výzvou prvostupňový orgán poţiadal 10 10Sţr/48/2011 namietateľa, aby predloţil všetky potrebné podklady, ktoré preukazujú jeho vlastnícke práva a iné práva k nehnuteľnostiam. V zásade za kaţdé porušenie § 33 Správneho poriadku treba povaţovať situáciu, keď sa účastník správneho konania dozvedá o vykonaných dôkazoch, prípadne stanoviskách správnych orgánov alebo iných orgánov aţ z odôvodnenia doručeného rozhodnutia vo veci samej a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie prvostupňového alebo druhostupňového orgánu. Správny orgán si nesprávne vyloţil význam slova dať moţnosť a domnieva sa, ţe záleţí len na aktivite nositeľa týchto práv, aby si ho uplatnil a v prípade, ak si účastník konania sám iniciatívne právo neuplatní, je to vec tejto osoby a nie je potrebné, aby správny orgán v tomto smere aktívne konal. S týmto názorom správneho orgánu odvolací súd nesúhlasí a povinnosti správneho orgánu vo vzťahu k účastníkovi správneho konania je potrebné vykladať tak, ţe správny orgán sám iniciatívne a jednoznačne vyzve účastníka správneho konania na uplatnenie práv, ktoré sú mu priznané v § 33 Správneho poriadku. Takisto sa druhostupňový súd nestotoţnil s odvolacou námietkou ţalovaného, ţe krajský súd išiel konaním nad návrhy strán, teda nad skutočnosti uvádzané v námietkach, keď celý rozsudok postavil na tom, ţe účastníkom konania bola odopretá moţnosť uplatniť svoje procesné práva v tomto správnom konaní. Ustanovenie § 250i ods. 3 OSP vyjadruje pravidlo, z ktorého vyplýva, ţe súd preskúmava zákonnosť procesného postupu správneho orgánu a prípadná nesúladosť procesného postupu správneho orgánu so zákonom sa prejaví v rozhodnutí súdu vtedy, ak vady procesného predpisu mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ako takého. Na iné procesné vady súd neprihliada. Z tohto vyplýva, ţe súd je povinný skúmať zákonnosť postupu správneho orgánu v plnom rozsahu. Pričom na vady pri preskúmavaní zákonnosti alebo postupu správneho orgánu súd prihliadne z úradnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené sa senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s rozsudkom prvostupňového súdu stotoţnil v celom rozsahu a ako vecne správny rozhodnutie potvrdil. 11 10Sţr/48/2011 O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 veta prvá OSP. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia pozostávajúceho z 1 právneho úkonu právnej pomoci – vyjadrenia k odvolaniu
1 Vyhlášky 650/2004 Z.z. vo výške 57 Eur, 1 x paušál
3 Vyhlášky 650/2004 Z.z vo výške 7,41 Eur a DPH, v celkovej výške 77,29 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. februára 2012 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.