Obsah (7)

§ 387§ 421§ 447§ 420§ 237§ 357§ 432

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/246/2018 Identifikačné číslo spisu: 1301899207 Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

ustanovenia § 5 ods. l, písm. a/, § 6 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. a položky 1, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. Túto povinnosť si žalobca nesplnil a to aj napriek viacerým písomným výzvam súdu zo

1. marca 2012,
2. augusta 2013,
3. januára 2014, ktoré boli doručené jeho právnemu zástupcovi. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetných písomných výzvach súdu bola na zaplatenie súdneho poplatku určená lehota 10 dní, odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie. Žalobca si poplatkovú povinnosť ani na základe poslednej písomnej výzvy súdu nesplnil.
4. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací/ súd") na odvolanie žalobcu uznesením z
5. marca 2018 SP. zn. 10Co/34/2018 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne

§ 387ods.

1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP") a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu v odvolaní, že súdny poplatok za dovolanie bol súdom prvej inštancie nesprávne vyrubený, nakoľko poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý je prílohou č. 1 zákona č. 71/1992 Zb., t.j. v prejednávanej veci v sadzbe 6% z hodnoty predmetu sporu (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka), ktorým je nárok na vydanie vecí v hodnote 352.670 €, teda súdny poplatok za dovolanie bol správne vyrubený v maximálnej výške 16.596,50 €, pretože dvojnásobok 6% z hodnoty 352,670 €, by predstavoval sumu 42.320,40 €, pričom správnosť určenia základu súdneho poplatku za odvolanie, ktorý je totožný so základom súdneho poplatku za dovolanie, bola predmetom posúdenia Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 9Co/387/2010, 9Co/388/2010, 9Co/389/2010, keď s jeho právnymi závermi uvedenými v rozsudku zo dňa 26. januára 2012, sa odvolací súd plne stotožnil aj v posudzovanej veci. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil alebo zmenil. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 písm. d/ a f/ CSP majúc za to, že súd prvej inštancie i odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutia považuje za zmätočné a arbitrárne. V dovolaní namieta aj nesprávne právne posúdenie

§ 421ods.

1 CSP.

neho súdy neaplikovali princíp právnej istoty v zmysle čl. 2 CSP.

1. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v zmysle § 429 ods. 2 písm. a/ CSP, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).
3. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie byt' vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (vid'. napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).
4. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.
5. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 9. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia 420 písm. d/ a f/ CSP. 10. Prípustnosť podaného dovolania

§ 420písm.

d/ CSP žalobca neodôvodňuje a najvyšší súd túto procesnú vadu

tohto ustanovenia nezistil.

1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd") SP. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
2. Žalobca v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnené. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (vid' § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá prípustnosť dovolania nezakladala. S týmto názorom sa stotožnil aj ústavný súd (pozri rozhodnutia sp. zn.
3. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016).
4. Na zásade,

ktorej nepreskúmateľnosť zakladá len tzv. „inú vadu konania" (teda nie zmätočnosť) zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ O.s.p.". Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od l . júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. 14. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém" (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

1. Vychádzajúc z dovolania vyplýva, že dovolateľ opakuje námietky, ktoré použil v dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu z
2. januára 2012 a ktoré sa nevzťahujú na uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení dovolacieho konania.
3. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že súdy nižšej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnili. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a uznesením prvoinštančného súdu, nemožno považovať za neodôvodnený.

názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok, náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f/ CSP nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia

predstáv dovolateľa. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). 17. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je

§ 420písm.

f/ CSP prípustné. 18. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 CSP. 19.

§ 421ods.

1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 20.

§ 421ods.

2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

§ 357písm.

a/ až n/. 21.

§ 357písm.

a/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. 22.

§ 432ods.

1, 2 CSP dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 23. V prejednávanom spore žalobca napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení dovolacieho konania,

§ 421ods.

1 CSP. V zmysle § 421 ods. 2 CSP, ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

§ 357písm.

a/ až n/ CSP. Pretože v § 357 písm. a/ CSP je uvedené uznesenie o zastavení konania, je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o zastavení konania.

1. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
2. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
3. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.