Obsah (9)

§ 15§ 4§ 455§ 2§ 26§ 6§ 199§ 203§ 462

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžsk/72/2020 Identifikačné číslo spisu: 3019200184 Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“), právne vzťahy a nároky spojené so životným minimom upravuje zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Vzhľadom k predmetu súdneho prieskumu sa v predmetnej veci aplikuje výlučne zákon o pomoci v hmotnej núdzi. V súlade s jeho znením sa preto pomoc v hmotnej núdzi neposkytuje do výšky súm životného minima, ale len do súm uvedených v § 10 zákona a vypočítava sa

§ 15ods.

1 zákona.

1. Krajským súdom bolo preukázané, že žalobca bol na účely pomoci v hmotnej núdzi posudzovaný samostatne, pričom v novembri 2018 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 €, určenej pre jednotlivca, a už aj novo priznaného invalidného dôchodku vo výške 96,60 €, o ktorom správne orgány získali vedomosť práve v novembri
2. Administratívne orgány preto postupovali v súlade so zákonom, keď s prihliadnutím na novú skutočnosť, spočívajúcu v poberaní invalidného dôchodku, pristúpili k preskúmaniu trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi u žalobcu.
3. Krajský súd poznamenal, že

§ 4ods.

1 písm. c/ zákona žalobcov príjem pozostávajúci z priznaného invalidného dôchodku správne orgány oprávnené znížili o 25%, avšak len pre potreby posúdenia nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, a to na sumu 72,45 € ako započítateľný príjem žalobcu. Samotnú sumu nároku na dávku hmotnej núdzi potom následne správne vypočítali v súlade s § 15 ods. 1 zákona ako rozdiel medzi poberanou dávkou hmotnej núdzi vo výške 61,60 € a zisteným započítateľným príjmom vo výške 72,45 €. Výsledkom je fakt, že započítateľný príjem žalobcu v mesiaci november presiahol sumu nárokov na pomoc v hmotnej núdzi o 10,85 €. Z tohto dôvodu žalobcovi v novembri 2018 zanikol nárok na dávku hmotnej núdzi, ktorá mu bola preto oprávnene odobratá preskúmavanými rozhodnutiami.

1. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, pretože má za to, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ namietal rozpor preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, hlavne s jeho čl. 28 garantujúcim primeranú životnú úroveň, pretože jeho príjem nedosahuje výšku životného minima. Ďalej, sťažovateľ mal za to, že správny orgán druhého stupňa nebral do úvahy argumenty uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zrušil i rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu.
2. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný poznamenal, že sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodov, ktoré zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) vylúčil, pretože len proti dôvodom napadnutého rozsudku nie je kasačná sťažnosť prípustná. Žalovaný má za to, že krajský súd riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a z tohto dôvodu navrhuje, aby kasačný súd odmietol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, resp. aby zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania

§ 455

SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť. 12.

§ 2ods.

1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13.

§ 26ods.

1 SSP správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 14.

§ 26ods.

2 SSP správny súd poučí účastníkov konania o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. 15.

§ 6ods.

2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16.

§ 199ods.

1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 17.

§ 199ods.

2 SSP v konaní

tejto hlavy (III hlava 3. časti SSP) správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 18.

§ 203ods.

1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

1. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd nepostupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami SSP, predovšetkým ust. § 26 ods. 1 SSP, keď žalobcu nepoučil o jeho procesných právach, vrátane práva zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej povinnosti v zmysle § 26 ods. 2 SSP a poučenia o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania v jeho veci. Povinnosť poskytnúť fyzickej osobe v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach poučenie o jej procesných právach a povinnostiach správny súd nemá iba vtedy, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má taký účastník konania vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V danom prípade žalobca nie je zastúpený advokátom a nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
2. Poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na prístup k súdu. V rámci poučovacej povinnosti súdu bolo preto

názoru kasačného súdu potrebné poučiť žalobcu o jeho procesných právach.

1. Aj keď žalobca procesné pochybenie spočívajúce v nedostatku poučenia nenamietal, kasačný súd na tento nedostatok prihliadol s poukazom na to, že v danom prípade nie je viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). Nedostatok poučenia žalobcu o jeho procesných právach kasačný súd hodnotí ako procesné pochybenie, ktoré znemožnilo žalobcovi vykonávať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP].
2. Keďže správny súd žalobcu o jeho procesných právach nepoučil, kasačný súd

§ 462ods.

1 SSP rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie bez toho, aby sa vyjadril k ostatným sťažnostným bodom, pretože absencia poučenia o procesných právach sťažovateľa spôsobila bez ďalšieho nezákonnosť rozsudku. Za danej situácie prieskum rozsudku v merite veci možný nebol.

1. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude žalobcu riadne poučiť o jeho procesných právach, vrátane práva zvoliť si v primeranej lehote advokáta, resp. obrátiť sa na Centrum právnej pomoci a vo veci znovu rozhodnúť.
2. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o trovách kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
3. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd pomerom hlasov 3:
4. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.