o náhradu škody

Najvyšší súd 6 Cdo 91/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ M. C., nar. X., bývajúcej v H. a 2/ M. C., nar. X, bývajúcej v H., zastúpených JUDr. M. V., advokátom so sídlom v K., proti ţalovaným 1/ JUDr. J. M., bývajúcemu v K., 2/ JUDr. L. S., bývajúcemu v K., F., zastúpenému JUDr. V. K., advokátom so sídlom v K., a 3/ JUDr. M. H., bývajúcemu v K., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15 C 27/2002, o dovolaní ţalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

1. mája 2006 sp.zn. 6 Co 338/2005 rozhodol t a k t o : Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
2. mája 2006 sp.zn. 6 Co 338/2005 a rozsudok Okresného súdu Košice I z 30.6.2005 č.k. 15 C 27/02-187 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I z
3. júna 2005 č.k. 15 C 27/02-187 vo výroku vo veci samej, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobkýň o náhradu škody a vo výrokoch, ktorými bolo vyslovené, ţe ţalobkyniam sa nepriznáva náhrada trov konania a ţe štát nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku o povinnosti ţalobkýň zaplatiť ţalovaným 2/ a 3/ náhradu trov prvostupňového konania 124.398,-- Sk (4 129,26 EUR) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaným 2/ a 3/ náhradu týchto trov nepriznal. Zároveň rozhodol, ţe účastníkom sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. 6 Cdo 91/2010 2 Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobkyne. Ţiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili odňatím moţnosti konať pred oboma súdmi, ktoré malo spočívať v tom, ţe neboli poučené o moţnosti poţiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na zastupovanie v konaní. Ďalej poukazovali na to, ţe nebol vykonaný nimi navrhovaný dôkaz, a to výsluch ţalovaného 1/, pričom nevykonanie tohto dôkazu nebolo zdôvodnené. Namietali tieţ aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím i prvostupňovým súdom. Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť alebo dovolacie konanie zastaviť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) uznesením z
4. apríla 2009 sp.zn. 4 Cdo 126/2007 dovolanie ţalobkýň odmietol a zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. Odmietnutie dovolania odôvodnil jeho neprípustnosťou pre nesplnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovení §§ 238 a 237 O.s.p. Za neopodstatnené povaţoval námietky ţalobkýň o odňatí moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v nesplnení povinnosti poučiť ich o moţnosti poţiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na zastupovanie v konaní, v nevykonaní nimi navrhnutého dôkazu výsluchom ţalovaného 1/ a v nezdôvodnení nevykonania tohto dôkazu. Poukazujúc na obsah spisu uviedol, ţe ţalobkyne boli poučené o moţnosti poţiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pri splnení stanovených predpokladov, no túto moţnosť nevyuţili. Vyslovil názor, ţe nevykonanie všetkých účastníkmi navrhnutých dôkazov nie je odňatím moţnosti konať pred súdom, pretoţe v zmysle § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. S námietkou nezdôvodnenia navrhovaného dôkazu výsluchom ţalovaného 1/ sa vysporiadal tak, ţe odôvodnenie jeho nevykonania je obsahom písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa na strane 7 v prvom odseku. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z
5. januára 2010 sp.zn. III. ÚS 332/09 okrem iného rozhodol, ţe uznesenie najvyššieho súdu z
6. apríla 2009 sp.zn. 4 Cdo 126/2007 sa zrušuje a vec sa vracia najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Zrušenie označeného uznesenia najvyššieho súdu odôvodnil porušením práva ţalobkýň na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie. Vo vzťahu k okresnému a krajskému súdu 6 Cdo 91/2010 3 konštatoval, ţe konanie pred týmito súdmi nebolo spravodlivé, pretoţe ich povinnosťou bolo vykonať potrebné dokazovanie na účely dôsledného zistenia veci a dôvody, prečo prerokovali vec bez osobného vypočutia ţalovaného 1/ ku skutočnostiam uvádzaným ţalobkyňami, sú nedostatočné a nepresvedčivé. Na adresu najvyššiemu súdu uviedol, ţe k danej námietke ţalobkýň pristupoval príliš formalisticky, keďţe sa uspokojil len so všeobecným konštatovaním prvostupňového súdu a riadne neskúmal, resp. neodpovedal na všetky argumenty ţalobkýň prednesené v dovolacom konaní o nevykonaní nimi navrhovaného dôkazu výsluchom ţalovaného 1/. Poukazujúc na viazanosť svojím právnym názorom uloţil najvyššiemu súdu, aby pri opätovnom rozhodovaní o dovolaní sťaţovateliek sa riadne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými ich námietkami reagujúc najmä na nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov (okresného a krajského súdu) a nevykonanie navrhovaného dôkazu výsluchom účastníka konania v konaní o náhradu škody. Najvyšší súd po opätovnom prejednaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkýň je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
7. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V prejednávanej veci je daná existencia takejto vady a to vada vyplývajúca z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. 6 Cdo 91/2010 4 Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretoţe sa mu tým odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda moţnosť riadne konať pred súdom. Vzhľadom na právny názor ústavného súdu (ktorým bol najvyšší súd viazaný) o nedostatočnom a tým aj nepresvedčivom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu ako i rozhodnutia súdu prvého stupňa v súvislosti s vysporiadaním sa s návrhom ţalobkýň na vykonanie dôkazu výsluchom ţalovaného 1/ a o porušení zásad spravodlivého súdneho konania nevykonaním uvedeného dôkazu, bolo konanie pred oboma súdmi postihnuté vadou majúcou za následok odňatie moţnosti ţalobkyniam konať pred súdom. Existencia tejto vady zakladá, ako uţ bolo uvedené, prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu ako i rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p. a contrario v spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia). V súvislosti s vykonaním dôkazu výsluchom účastníka však najvyšší súd poznamenáva, ţe hoci tento dôkazný prostriedok je rovnocenný s ostatnými dôkaznými prostriedkami a podlieha hodnoteniu ako kaţdý iný dôkaz, k vlastnej výpovedi nemoţno účastníka nijako donucovať. Ak účastník odmietne pred súdom vypovedať, poznamená sa bez ďalších opatrení táto okolnosť do zápisnice. To isté platí, ak odmietne účastník odpovedať na otázky súdu, alebo na otázky iných účastníkov, ich zástupcov, prípadne na otázky znalcov. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 6 Cdo 91/2010 5 V Bratislave
8. mája 2010 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová