zák., a teda žalobkyňa nemohla uplatniť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Záver odvolacieho súdu, že žalobkyňa si nárok neuplatnila ako náhradu škody, resp. že nenavrhla dôkazy na podporu jej nároku, je zjavne arbitrárny. Neplatnosťou právneho úkonu vzniká poškodenému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a aj nárok na náhradu škody (rozhodnutie sp. zn. 4MCdo/23/2008). 35 Ďalej dovolateľka namietala, že odvolací súd sa nevyjadril tiež k podstatným námietkam v odvolaní, najmä ku skutočnosti, že rozsah vykonaných prác nebol žalovanou spočiatku spochybňovaný. Žalovaná podpisom štatutárneho orgánu a stavebného dozoru uznala na faktúre, že „práce nerozporuje“. Medzi stranami nebol sporný rozsah práce, napriek tomu ich súd skúmal a akceptoval znalecký posudok, ktorý bol vykonaný v rozpore s jeho uznesením. Sporným bola následne iba cena, a to z dôvodu zmeny zmluvnej ceny na obvyklú. 36 K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolateľka poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 z 21. novembra 2009, v ktorom dovolací súd uviedol: „Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu“. V rozpore s uvedeným je záver odvolacieho súdu, vyjadrený v bode 93 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, a to, že dôsledkom neplatnosti právneho úkonu, ak došlo k plneniu, je iba vydanie bezdôvodného obohatenia. 37 Dovolateľka vymedzila dve právne otázky, a to I. „otázku deliktuálnej zodpovednosti účastníkov zmluvných vzťahov ako aj culpa in contrahendo“ a II. „či cena, ktorá bola výsledkom verejného obstarávania, je cenou obvyklou“. 38 K otázke č. I dovolateľka uviedla, že súd prvej inštancie si ustanovenie § 268 Obch. zák. vysvetľuje nesprávne, keď tvrdí, že žalobkyňa o neplatnosti zmluvy mala vedieť, pričom predmetné ustanovenie vyžaduje skutočnú vedomosť o neplatnosti právneho úkonu, nie len domnelú (rozdiel vo formulácii „vedela“ a „musela vedieť“). Neplatnosť úkonu spôsobila žalovaná. Zo spisu je zrejmé, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o dielo na základe verejnej súťaže (verejného obstarávania), v zmysle ktorého žalobkyňa ako uchádzač nemá oprávnenie zasahovať do znenia zmluvy, ani do procesu jej schvaľovania. V prípade úspešnosti vo verejnom obstarávaní má dokonca povinnosť takúto zmluvu podpísať a uzavrieť, inak by prišla o zloženú finančnú zábezpeku. Žalobkyňa teda nevedela a ani nemohla vedieť o tom, že žalovaná porušila svoje povinnosti v zmysle zákona o majetku obcí, nakoľko v tej dobe žalovaná ani nezverejňovala svoje zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva na internetovej stránke. Bolo zodpovednosťou žalovanej dodržať všetky zákonné povinnosti o to viac, že ide o subjekt verejnej správy. Čo sa týka kauzálneho nexu, je tu zjavná príčinná súvislosť medzi neplatnosťou zmluvy a škodou, ktorá vznikla žalobkyni. Ak by zmluva bola platná, mala by nárok na zmluvne dohodnutú odmenu, vrátane rozpočtovanej a v cene zahrnutej obchodnej marže. Odvolací súd nepriznal žalobkyni nárok na náhradu škody, resp. sa v tomto smere stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. V tomto smere preto vzniká potreba jasnej definície následkov neplatnosti právneho úkonu v prípade, ak sa zo zmluvného vzťahu už plnilo, konkrétne, či popri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie vzniká aj nárok na náhradu škody tak, ako to vyplýva z kogentného ustanovenia § 268 Obch. zák. 39 Žalobkyňa bola poškodená, nakoľko neplatnosťou úkonu prišla okrem iného o ušlý zisk, a to tak, že jej bola spôsobená škoda odlišnou cenotvorbou oproti tej, aká bola výsledkom slobodnej súťaže. V tomto smere je preto podľa názoru dovolateľky daná druhá právna otázka, a to, či cena, ktorá bola výsledkom verejného obstarávania, je cenou obvyklou, a to aj s ohľadom na to, že v rámci verejného obstarávania dochádza k slobodnej súťaži obdobných subjektov v určitej lokalite a za rovnakých podmienok. V predmetnom spore bola obvyklá cena stanovená prostredníctvom znaleckého posudku, pričom ale znalec zohľadňoval priemerné ceny v odvetví na celom Slovensku mechanickým prepísaním cenníkových cien od spoločnosti CENEKON. Ide o právnu otázku v tom smere, či cena dosiahnutá v rámci verejného obstarávania je trhovou/obvyklou cenou v mieste stavby, keďže je výsledkom slobodnej trhovej súťaže alebo sa nejedná o trhovú cenu. 40 K dovolaniu zaslala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla dovolanie odmietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni. Uviedla, že samotná žalobkyňa v dovolaní tvrdí, že právne zdôvodnenie uplatneného nároku nie je obligatórnou náležitosťou žaloby a spochybňuje vydanie predmetného uznesenia z hľadiska toho, že súd nepripustil zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku, aj keď v skutočnosti nešlo o zmenu žaloby. V tomto smere súhlasí so žalobkyňou, avšak takýto stav má za následok iné právne dôsledky, ako z nich vyvodzuje žalobkyňa. Žalobkyni nič nebránilo predkladať návrhy na vykonanie dokazovania bez ohľadu na pripustenie či nepripustenie zmeny právnej kvalifikácie ňou uplatneného nároku. Ak tak neurobila, čo sama priznáva, nemôže zodpovednosť za svoju procesnú nečinnosť prenášať na súd. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že žalobkyňa svoje odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie neodôvodnila odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. 41 Uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ CSP žalobkyňou je podľa názoru žalovanej nezrozumiteľné. Žalobkyňa ako dovolateľka má povinnosť uviesť právne posúdenie, ktoré považuje za nesprávne a zároveň poukázať na to, že toto právne posúdenie odvolacím súdom je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom musí uviesť, aké rozhodnutia dovolacieho súdu predstavujú túto ustálenú prax (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP). V prípade, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je jej povinnosťou uviesť nesprávne právne posúdenie a tvrdiť, že právna otázka, ktorú odvolací súd nesprávne právne posúdil, nebola v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu vyriešená. Ako je zrejmé z podmienok prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ CSP, nemôže ísť zároveň o právnu otázku, ktorá bola vyriešená ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu a zároveň o otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Bez ohľadu na uvedenú nezrozumiteľnosť je relevantné, aby od vyriešenia takejto právnej otázky záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Ako však samotná žalobkyňa uviedla, nenavrhovala dôkazy na preukázanie existencie vzniku škody, a preto nie je možné zistiť, ako mohlo nesprávne právne posúdenie otázky, či žalobkyni prislúcha z titulu neplatnosti právneho úkonu aj právo na náhradu škody, vplývať na rozhodnutie súdu vo veci samej. Ak žalobkyňa žiadne dôkazy na preukázanie svojho domnelého nároku neuviedla, ani hypotetické nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom nemá žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 42 Bez ohľadu na vyššie uvedené žalovaná poukázala na to, že medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo k uzavretiu neplatného právneho úkonu - zmluvy o dielo, keďže tento právny úkon vôbec nevznikol (ide o ničotný právny úkon). Celá argumentácia žalobkyne o nároku na náhradu škody z neplatného právneho úkonu tak nemá žiadnu oporu v skutkových okolnostiach predmetnej veci. Neexistentnosť právneho úkonu je prekážkou toho, aby bolo možné neexistujúcemu právnemu úkonu prisúdiť platnosť či neplatnosť. Skutočnosť, že právny úkon nevznikol, neumožňuje akejkoľvek zo strán domáhať sa nárokov z jeho neexistujúcej neplatnosti. V tomto smere neprichádza do úvahy akceptovanie tvrdenia žalobkyne o tom, či vedela alebo nevedela o absencii prejavu vôle obecného zastupiteľstva, keďže žalobkyňa ako podnikateľský subjekt, vstupujúci do právnych vzťahov aj s orgánmi územnej samosprávy, bola nepochybne povinná postupovať s náležitou opatrnosťou a ubezpečiť sa, či k vzniku právneho úkonu došlo alebo nedošlo. 43 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v zmysle § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. 44 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Dovolanie podľa CSP nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo veci samej. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 45 Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 46 Podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 47 Podľa ustanovenia § 431 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 48 V rámci odôvodnenia dovolacieho dôvodu podľa § 431 CSP v spojení s § 420 písm. f/ CSP dovolateľka poukázala na to, že pôvodne bola predmetom sporu nezaplatená faktúra za vykonané a štatutárnym zástupcom žalovanej odsúhlasené stavebné práce. V rámci iného súdneho konania bolo právoplatne rozhodnuté, že zmluva o dielo, ktorá tvorila podklad žaloby, je neplatná pre absenciu jej schválenia obecným zastupiteľstvom. Hoci žalobkyňa nebola povinná právne zadefinovať svoj nárok (lebo platí „súd pozná právo“), na výzvu súdu prvej inštancie právna zástupkyňa žalobkyne zadefinovala žalovaný nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, alternatívne
Urobila tak vo vyjadrení z 08.11.2013 (založené je v spise na č. l. 136 - 137) a tiež na pojednávaní súdu konanom dňa 18.11.2013 (zápisnica je založená v spise na č. l. 149 a nasl.). Dovolací súd zistil, že na tomto pojednávaní súd prvej inštancie rozhodol tak, že nepripustil rozšírenie žaloby, ktorým žalobkyňa žiadala priznať žalovanú sumu alternatívne titulom náhrady škody. Podľa názoru dovolateľky to znamenalo, že súd prvej inštancie nedovolil zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku, hoci sa nejednalo o zmenu žaloby (v zmysle v tom čase účinného § 95 Občianskeho súdneho poriadku). Dovolateľka ďalej napáda závery odvolacieho súdu, vyjadrené v bode 93 odôvodnenia rozhodnutia, označujúc ich za arbitrárne a v rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd tam konštatoval, že dôsledkom neplatnosti právneho úkonu, ak došlo k plneniu, je vydanie bezdôvodného obohatenia, teda možnosť požadovať vrátenie takého plnenia podľa ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastával názor, že žalobkyňa v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že okrem plnenia poskytnutého na základe absolútne neplatného právneho úkonu, ktoré je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho úkonu, t. j. bezdôvodným obohatením, jej vo vzťahu k žalovanej vnikla nejaká konkrétna škoda. Dovolateľka poukazuje na to, že sa svojho nároku domáhala aj titulom náhrady škody podľa § 268 Obch. zák., ale dokazovanie v tomto smere nebolo súdom prvej inštancie procesne vykonané. Upriamila pozornosť na to, že v priebehu konania uplatnila svoj nárok po právnej stránke, hoci tak nemusela urobiť, ale dokazovanie (aj s ohľadom na uznesenie súdu prvej inštancie o nepripustení rozšírenia žaloby) v podstate nenavrhovala. Výška škody teda nebola preukazovaná aj s ohľadom na prejavený právny názor súdu prvej inštancie, ktorý sa odmietol týmto právnym dôvodom zaoberať. Z uvedeného dovolateľka vyvodzuje záver, že súdy oboch inštancií jej svojím nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva sporovej strany v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko „súd procesne nespôsobilým spôsobom odmietol nárok žalobcu zadefinovať ako náhradu škody podľa § 268 Obchodného zákonníka, a teda žalobca nemohol uplatniť dôkazy na podporu svojich tvrdení“. Napokon dovolateľka tiež namietala, že odvolací súd sa nevyjadril k podstatným námietkam uvedeným v jej odvolaní, a to najmä ku skutočnosti, že rozsah vykonaných prác nebol žalovanou spočiatku spochybňovaný, napriek tomu ich súd prvej inštancie skúmal, pričom akceptoval znalecký posudok a sporná bola iba cena z dôvodu zmeny zmluvnej ceny na obvyklú (v podrobnostiach dovolateľka odkazuje na ňou podané odvolanie). 49 Z obsahu spisu - podľa názoru dovolacieho súdu - vyplýva určitý „neštandardný“ procesný postup súdu prvej inštancie, keď na pojednávaní dňa 18.11.2013 sudca súdu prvej inštancie vyzval prítomného právneho zástupcu žalobkyne, aby ozrejmil (s poukazom na jeho vyjadrenie v podaní z 08.11.2013), či navrhuje zmeniť žalobu v zmysle § 95 OSP. Právny zástupca žalobkyne následne vyhlásil (č. l. spisu 151): „Ja chcem uviesť, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu žalovanej sumy titulom plnenia z uzavretej zmluvy. V prípade, že súd bude mať za to, že tento nárok, resp. zmluva nebola platne uzavretá, tak titulom bezdôvodného obohatenia, resp. alternatívne titulom náhrady škody, pretože štatutárny orgán žalovaného vedome uzavrel neplatnú zmluvu, ak súd bude vychádzať a mať za to, že tvrdenia žalovaného sú vo veci samej relevantné. Preto my ponechávame na zvážení súdu, aby on v zmysle jednotlivých našich podaní vo veci samej ďalej konal a prípadne posúdil nárok žalobcu voči žalovanému“. Následne sa k veci vyjadrila právna zástupkyňa žalovanej a po ďalšom vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne (ktorým reagoval na vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej) súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie: „Súd nepripúšťa rozšírenie návrhu žalobcu, ktorým žiada priznať žalovanú sumu titulom náhrady škody od žalovaného.“. Predmetné uznesenie nebolo vyhotovené v písomnej forme a doručené stranám, k čomu by muselo dôjsť, pokiaľ by sa jednalo o uznesenie o zmene žaloby - nepripustení jej zmeny podľa § 95 ods. 2 OSP. Podľa názoru dovolacieho súdu, súdom vyhlásené procesné uznesenie nemožno považovať za uznesenie o nepripustení zmeny žaloby, a teda takéto uznesenie nemohlo vyvolať nijaký právny účinok. Okrem toho, dovolací súd sa stotožňuje s názormi strán sporu, že uvedenie právnej kvalifikácie je záležitosťou posúdenia zo strany súdu, a nie strany sporu, ktorá v žalobe nemusí uviesť právnu kvalifikáciu ňou uplatneného nároku. V tejto súvislosti je však relevantné to, že ak bola žalobkyňa toho názoru, že súd prvej inštancie jej svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovať dôkazy na preukázanie tvrdení, že jej z neplatnej zmluvy, uzavretej so žalovanou, vznikla škoda (ktorý nesprávny procesný postup má zrejme predstavovať uvedené procesné uznesenie „o nepripustení rozšírenia návrhu žalobkyne“, vyhlásené na pojednávaní súdu dňa 18.11.2013), tak túto skutočnosť mohla a mala namietať už v ňou podanom odvolaní, aby sa tým odvolací súd mohol zaoberať a zaujať k tomu stanovisko. Žalobkyňa uvedenú námietku v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuplatnila a uviedla ju až v podanom dovolaní, t. j. oneskorene. Vydanie nesprávneho procesného uznesenia súdu prvej inštancie „o nepripustení rozšírenia návrhu žalobkyne“ podľa názoru dovolacieho súdu nebránilo žalobkyni uvádzať skutkové a právne okolnosti, na základe ktorých jej mala vzniknúť škoda v zmysle § 268 Obch. zák. a na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť vykonanie relevantných dôkazov. Vada namietaná dovolateľkou v dovolaní - podľa názoru dovolacieho súdu - nemá charakter závažnej procesnej vady, v dôsledku ktorej by bolo možné konštatovať, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni ako strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Nie každá procesná vada, ku ktorej v konaní na súde dôjde, je tak závažná svojou intenzitou, že jej dôsledkom je porušenie práva strany sporu na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru dovolacieho súdu, vydanie nesprávneho procesného uznesenia súdu prvej inštancie v posudzovanom prípade nepredstavuje nesprávny procesný postup súdu, ktorým by žalobkyni bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 50 Ďalšie výhrady dovolateľky sa týkali odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je podľa názoru dovolateľky arbitrárne. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je arbitrárne, pretože z neho nevyplýva záver, že žalobkyňa sa svojho nároku nedomáhala (aj) titulom náhrady škody. Odvolací súd konštatoval len to, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa netvrdila žiadnu konkrétnu škodu (ani nenavrhovala dôkazy na jej preukázanie), ktorá jej mala vzniknúť nad rámec priznaného bezdôvodného obohatenia (ako peňažnej náhrady za ňou poskytnuté plnenie, ktoré sa jej má vrátiť). Čiže dôvodom, pre ktorý nebolo možné nárok žalobkyne posúdiť
zák., boli absentujúce skutkové tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, ktoré mala súdu prvej inštancie navrhnúť, resp. predložiť žalobkyňa. 51 Pokiaľ ide o dovolaciu námietku, že odvolací súd sa nevyjadril k podstatným odvolacím námietkam žalobkyne, najmä k námietke, že súd prvej inštancie nemal skúmať rozsah vykonaných prác, lebo táto okolnosť nebola medzi stranami sporná, ide o nedôvodnú námietku. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), preto rozhodnutie odvolacieho súdu po obsahovej stránke v sebe zahŕňa aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (tvoria jeden organický celok). Súd prvej inštancie svoje závery vysvetlil v bodoch 65 až 71 odôvodnenia rozhodnutia (vyjadril sa k tomu, prečo určité úkony žalovanej nebolo možné považovať za uznanie záväzku, ako aj k tomu, prečo bolo potrebné na určenie výšky bezdôvodného obohatenia nariadiť znalecké dokazovanie a tiež prečo nebolo možné vychádzať zo znaleckého posudku, ktorý predložila žalobkyňa). V bode 70 odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „Bolo na strane žalobcu, aby účtoval a uplatnil skutočne vykonané práce, keďže v posudzovanom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde nemožno požadovať úhradu zmluvne dohodnutých, ale skutočne realizovaných prác, kde dôkazné bremeno pritom zaťažuje v danom prípade žalobcu, keďže nemožno prihliadať na neplatné/neurčité „uznanie dlhu“ ani akékoľvek dojednania uvedené v zmluve o dielo“. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, čo je zrejmé z bodu 88 odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom odvolací súd konštatoval: „Za správne je potrebné považovať aj závery súdu prvej inštancie pokiaľ svoj zamietajúci výrok (III.) odôvodnil tým, že žalobca bez pochybností nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení), že poskytol žalovanej v tomto rozsahu plnenie, teda že účtoval a uplatnil skutočne vykonané práce s prihliadnutím predovšetkým na to, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy nemožno požadovať úhradu zmluvne dohodnutých, ale skutočne realizovaných prác. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a na ne odkázal (§ 387 ods. 2 CSP)“. 52 S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je daný a dovolateľkou označená vada konania nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd preto v tejto časti dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP. 53 Dovolateľka ďalej založila prípustnosť dovolania na ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ CSP. 54 Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 55 Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 56 Podľa ustanovenia § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 57 Podľa ustanovenia § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. 58 Podľa ustanovenia § 442 CSP dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. 59 O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 CSP rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľkou. Pokiaľ dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľka sama vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľky vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovola
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.