2 Obch. zák. sa musí zakladať na určitej vedomosti o poverení pre konajúcu osobu, pričom samotná
2 Obch. zák. sa týka len okolnosti, či konajúci prekračuje rozsah poverenia, ale nie toho, či takéto poverenie existuje. V opačnom prípade by totiž mohol ktokoľvek konať za podnikateľa s treťou osobou a táto tretia osoba by sa vždy mohla brániť tým, že o jeho neoprávnenosti nevedela a ani vedieť nemohla. Ustanovenie § 15 ods. 2 Obch. zák. možno použiť až vtedy, ak tretia osoba môže z určitých okolností súdiť, že konajúca osoba bola niečím poverená. Môže ísť napr. o jej bežné pracovné zaradenie alebo o prejav podnikateľa, že táto osoba je niečím poverená. V predmetnej veci zistený skutkový stav nedáva žiadny podklad pre záver súdu prvej inštancie o tom, ako sa žalovaný mohol domnievať, že svedok L. je vôbec poverený rokovať a konať o obchodných otázkach (cenotvorba) za žalobcu. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplýva len to, že žalobca prizval tohto svedka ako tovaroznalca a tento sa vyjadroval len ku kvalite materiálov. Takisto z e-mailovej komunikácie nevyplýva, že by žalobca kedykoľvek voči žalovanému prejavil, že svedok L. je ním poverený o týchto otázkach rokovať. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný ani konkrétny priebeh pracovných ciest v Číne a Turecku a nebolo preukázané, čo konkrétne tam svedok L. robil alebo hovoril a ako na to reagoval žalobca. V tomto smere neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že kým žalovaný svoj e-mail zo
2 Obch. zák. sa musí zakladať na určitej vedomosti o poverení pre konajúcu osobu. Odvolací súd tiež uviedol, že tvrdená dobromyseľnosť žalovaného - ohľadom oprávnenia svedka L. dohadovať zmenu ceny podľa § 15 ods. 2 Obch. zák. - sa nemôže zakladať len na tom, že tento svedok sa k cene vyjadroval, pretože taký výklad by znamenal, že ktokoľvek, bez akéhokoľvek vzťahu, by mohol robiť úkony za podnikateľa len na základe vlastného rozhodnutia a podnikateľ by takýmito úkonmi musel byť viazaný, čo podľa názoru odvolacieho súdu odporuje právnej úprave vyplývajúcej z § 15 ods. 1 a 2 Obch. zák. S uvedeným názorom odvolacieho súdu žalovaný (v dovolaní je nesprávne uvedené žalobca - poznámka dovolacieho súdu) nesúhlasil s poukazom na to, že je nepochopením skutkového stavu, ako aj zaužívaných obchodných vzťahov a spôsobu komunikácie medzi žalobcom a žalovaným pri obchodných transakciách. Záver odvolacieho súdu je nesprávny a nezohľadňuje špecifickosť posudzovaného prípadu. Dovolateľ ďalej uviedol, že obdobne ako konštatoval odvolací súd, má za to, že ustanovenie § 15 ods. 2 Obch. zák. je možné aplikovať až vtedy, ak tretia osoba môže z určitých okolností súdiť, že konajúca osoba bola niečím poverená, pričom môže ísť napr. o jej bežné pracovné zaradenie alebo o prejav podnikateľa, že táto osoba je niečím poverená, a to či o výslovný alebo konkludentný prejav (napr. aktívna účasť konajúcej osoby na obchodných rokovaniach s vedomím podnikateľa). Podľa názoru dovolateľa, zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že svedok L. aktívne participoval na dodávke tovaru tým, že sa zúčastnil spolu so žalobcom a žalovaným na pracovnej ceste v Číne, v rámci ktorej sa posudzovali referenčné vzorky tovaru pre CR SR, ďalej sa zúčastnil pracovnej cesty v Turecku, v rámci ktorej žalobca a žalovaný rokovali s dodávateľom tovaru z Turecka a súčasne vzhľadom na okolnosti prípadu mal žalovaný dôvodne za to, že svedok L. vystupoval za žalobcu (dopytoval sa na cenu tovaru, dohodol cenu iných produktov - reflexných viest pre políciu, dopytoval sa na cenu prepravy tovaru a podobne), konal v jeho mene, zastupoval žalobcu pred žalovaným, pričom žalovaný nemohol vedieť o prípadnom prekročení poverenia svedka (resp. výnimke z bežnej komunikácie, bežných úkonov) zastupovať žalobcu v komunikácii o navýšenej cene košieľ. Poukázal na to, že svedok L. e-mailom zo dňa 17.02.2010 o 9.38 hod. schválil cenu na vesty, aj keď predmet e-mailu bol jednoznačne označený ako „Subject:RE:ceny košele“ a ďalším e-mailom zo dňa 17.02.2010 o 16.02 hod. svedok L. jednoznačne potvrdil cenu košieľ, čo je možné vyvodiť jednak z obsahu komunikácie, ktorá schváleniu ceny košieľ predchádzala a súčasne z predmetu samotného e-mailu, ktorý je nezameniteľný a je nepochybné, že účastníci e-mailovej konverzácie komunikovali o cene košieľ, resp. tovaru. 18 Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil vykonaný dôkaz - výpoveď svedka L. (bod 20 odôvodnenia dovolania), pretože sa vôbec nezaoberal tým, že výpoveď svedka L. - pokiaľ ide o potvrdenie ceny iba výsekovej formy bez potvrdenia ceny tovaru - bola účelová, s cieľom nepoškodiť a nevypovedať v neprospech žalobcu, keďže sú obchodnými partnermi. 19 Dovolateľ tiež namietal, že odvolací súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o možnosť zmeniť dohodnutú cenu v zmysle rámcovej dohody č. 1 (bod 22 odôvodnenia dovolania), keď okrem článku II ods. 3 dohody a okrem článku IX ods. 2 dohody bolo možné dohodu zmeniť a doplniť len formou písomného a očíslovaného dodatku, schváleného a podpísaného oboma zmluvnými stranami. Podľa názoru dovolateľa, nie je možné predmetnú dohodu vykladať formalisticky v tom smere, že cena tovaru bola po celý čas trvania dohody nemenná. Žalovaný ako dodávateľ potvrdil predmetnú skutočnosť práve e-mailovou komunikáciou a odobrením ceny za dodané košele z Turecka, pričom si súčasne splnil povinnosť oznámiť objednávateľovi (žalobcovi) zmenu okolností majúcich vplyv na konečnú cenu tovaru. 20 Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal dôvodne za to, že svedok L. vystupoval za žalobcu, konal v jeho mene, zastupoval žalobcu pred žalovaným a žalovaný nemohol vedieť o prípadnom prekročení poverenia svedka L., ktorý zastupoval žalobcu v komunikácii o navýšenej cene košieľ. Žalovaný bol v dobrej viere, a nemal dôvod pochybovať o tej skutočnosti, že žalobca nemal vedomosť o novej skutočnosti týkajúcej sa zvýšenej ceny za jednotkový kus košele z Turecka. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a svedkom L. tak, ako je uvedené v jej predmete, je zrejmé, že sa týka výslovne ceny košieľ, resp. tovaru. Pokiaľ ide o plnenie z Turecka zo strany žalovaného a prijatie tohto plnenia zo strany žalobcu, ktorý predmetné košele ďalej dodal svojmu obchodnému partnerovi, je nepochybné, že nebol daný žiadny racionálny dôvod, aby žalovaný plnil žalobcovi mimo vzájomného dojednania svojvoľne a na vlastné riziko. 21 Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že vyhovie žalobnému návrhu žalobcu iba v rozsahu 3.914,22 € s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. 22 K dovolaniu žalovaného zaslal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dovolateľ si účelovo prispôsobil dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože celé jeho dovolanie je postavené na otázke posúdenia konania inej osoby v mene podnikateľa s poukazom na § 15 ods. 1, 2 Obch. zák., pričom podľa jeho názoru sa jedná o bežnú právnu otázku, ktorá je posudzovaná v množstve obchodných sporov vedených na súdoch vyššej alebo nižšej inštancie, a teda žalovaným uvedený dovolací dôvod neprichádza do úvahy. 23 Ďalej žalobca uviedol, že k skutkovým a právnym dôvodom účasti svedka L. sa vyjadroval počas celého konania, v rámci ktorého predložil množstvo vyjadrení a listinných dôkazov, ktoré preukazujú presný opak toho, čo uvádza vo svojich domnienkach žalovaný a rovnako túto skutkovú a právnu otázku správne posúdili aj súdy oboch inštancií. S poukazom na to, že „hypotetickú rozpornosť skutkových zistení“ posudzoval už odvolací súd vzhľadom na odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania. 24 K vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný svoje vyjadrenie (tzv. replika). Uviedol, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce, keďže neuviedol ani jeden konkrétny prípad, v ktorom by súdy Slovenskej republiky riešili právnu otázku, ktorá sa týka zákonného splnomocnenia podľa § 15 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru je daná prípustnosť dovolania v zmysle ním uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 25 K dovolaniu zaslal svoje vyjadrenie aj intervenient na strane žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného v dovolaní. 26 Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. 27 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 28 Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 29 Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 30 Dovolanie podal žalovaný ako subjekt oprávnený na podanie dovolania v časti, v ktorej mu rozsudkom odvolacieho súdu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 33.701,65 € s príslušenstvom a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania. 31 Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný ním napáda rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu, t. j. aj v tej časti, v ktorej odvolací súd žalobu sčasti zamietol. Zároveň však navrhuje, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi iba sumu 3.914,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.856,44 € od 01.01.2012 do 13.05.2015 a vo výške 8% ročne zo sumy 3.914,22 € od 14.05.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žiadal žalobu zamietnuť. O nároku na náhradu trov konania by mal dovolací súd rozhodnúť tak, že žalovanému a intervenientovi na jeho strane sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z obsahu dovolania je zrejmé, že predmetom dovolacieho konania je iba nárok na zaplatenie sumy 29.787,43 € s príslušenstvom, pretože súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.319,90 € s príslušenstvom a vo zvyšku (čo do zaplatenia sumy 77.282,37 € s príslušenstvom) žalobu zamietol. Odvolací súd (na odvolanie žalobcu aj žalovaného) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33.701,65 € s príslušenstvom a vo zvyšku sa žaloba zamieta. Žalovaný súhlasí s tým, aby bol zaviazaný na zaplatenie sumy 3.914,22 € s príslušenstvom. Predmet dovolacieho konania preto tvorí rozdiel v sume 29.787,43 € s príslušenstvom (33.701,65 € - 3.914,22 €). 32 Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). V dôsledku vyššie spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Prípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd sám dospeje k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. ním riešená právna otázka, má po právnej stránke skutočne zásadný význam, pričom v tomto smere nie je relevantný subjektívny názor dovolateľa. 33 Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí ísť - okrem vyššie uvedených podmienok - predovšetkým o otázku právnu (v žiadnom prípade nie o otázku skutkovú), pričom nesprávne právne posúdenie môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. 34 Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP na vyriešenie právnej otázky „zákonného splnomocnenia svedka L. a jeho oprávnenia zmeniť cenu tovaru v mene žalobcu v rámci komunikácie prostredníctvom e-mailu“, ktorá podľa názoru dovolateľa nebola vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. 35 Podľa názoru dovolacieho súdu žalovaný síce právnu otázku náležite konkretizoval, avšak v skutočnosti sa dovolateľ dožaduje revízie skutkových zistení odvolacieho súdu. Jeho námietky totiž nesmerujú k tomu, že by odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka. Je zjavné, že dovolateľ si citované ustanovenie vykladá rovnako ako odvolací súd (vyplýva to z bodu 15 odôvodnenia dovolania), avšak nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, že zistený skutkový stav v danom prípade nedáva žiaden podklad pre záver, že svedok L. bol poverený rokovať a konať o obchodných otázkach (cenotvorbe) za žalobcu (viď bod 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že odvolací súd z vykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdil vo vzťahu k otázke zákonného splnomocnenia svedka L. a jeho oprávnenia zmeniť cenu tovaru v mene žalobcu v rámci komunikácie prostredníctvom e-mailu, nejedná sa o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatočné, resp. nesprávne zistenie skutkového stavu. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu vo vzťahu ku konaniu svedka L. a jeho oprávneniu zmeniť cenu tovaru v mene žalobcu v rámci komunikácie prostredníctvom e-mailu, dovolateľ totiž nenapáda právne posúdenie veci, ale skutkové zistenie. 36 Obdobne, pokiaľ dovolateľ odvolaciemu súdu vytýka, že nesprávne vyhodnotil vykonaný dôkaz - výpoveď svedka L. (bod 20 odôvodnenia dovolania) alebo že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o možnosť zmeniť dohodnutú cenu v zmysle rámcovej dohody č. 1 (bod 22 odôvodnenia dovolania), nejde o prípustný dovolací dôvod, ktorým by bolo možné (de lege lata) odôvodniť podané dovolanie. 37 Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že v zmysle ustanovenia § 442 CSP je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie nevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. V dovolacom konaní preto dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu), nakoľko v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené. Dovolaním sa preto nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Základnými odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia napriek tomu, že už rozhodnutie súdu prvej inštancie dalo odpovede na odvolacie námietky žalovaného. Skutkovým základom každého súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov, ktoré získava najmä dokazovaním. Dôkaz slúži na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých nesie účastník dôkazné bremeno. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Spôsob vykonávania dokazovania a vykonania alebo nevykonania toho-ktorého dôkazného prostriedku však určuje súd v závislosti od toho, či jeho vykonanie je relevantné a efektívne pre rozhodnutie sporu vo väzbe aj na ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré boli vykonané a či tieto sú postačujúce pre rozhodnutie sporu po vecnej stránke. 38 Dovolací súd zároveň poukazuje na bod 27 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom odvolací súd výslovne uviedol, že otázku, či bol svedok L. oprávnený konať za žalobcu, považuje v konečnom dôsledku za nerozhodnú, a to z dôvodov, ktoré uviedol v bode 27 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. To znamená, že bez ohľadu na to, či by išlo o právnu otázku alebo nie, jej riešenie nebolo rozhodujúce (kľúčové pre rozhodnutie) v danej veci. 39 Nesprávne právne posúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. Ak bude dovolateľ tvrdiť, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili správne skutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. 40 Námietky dovolateľa sú zamerané výlučne na skutkový stav a osobitosti prejednávanej veci. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že „právna otázka“ tak, ako je formulovaná a vyplýva z obsahu dovolania - nepredstavuje otázku zameranú na interpretáciu alebo aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia, ktorá je predpokladaná v § 421 ods. 1 CSP spôsobom zadefinovaným judikatúrou dovolacieho súdu (uznesenie sp. zn. 3Cdo/158/2017), ale sa jedná o skutkovú otázku, ktorú dovolací súd nie je oprávnený riešiť. 41 Keďže pristúpiť k dovolaciemu prieskumu je dovolací súd oprávnený len v prípade zákonom predpokladaného riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd uzaviera, že dovolanie podané žalovaným nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené zákonom na dovolanie v časti vymedzenia dovolacích dôvodov. 42 Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného neobsahuje zákonné vymedzenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, preto dovolanie žalovaného proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. f/ CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal vecnou dôvodnosťou dovolania. 43 Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 44 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.