Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Oboer/4/2021 Identifikačné číslo spisu: 7712204433 Dátum vydania rozhodnutia: 23.06.2021 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7712204433.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: mal. C. M., nar. XX. L. XXXX., zastúpená matkou I. M., nar. XX. I. XXXX., obe bytom XXX XX J. XX, proti povinnému: I. M., nar. XX. I. XXXX, bytom XXX XX V. XXX, zastúpenému JUDr. Vladimírom Hajdukom, advokátom, so sídlom Murgašova 22, 071 01 Michalovce, o vymoženie bežného výživného od apríla 2012 do budúcna mesačne po 90 eur, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 11Er/168/2012, o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa
- septembra 2020, č. k. 11Er/168/2012-122, takto rozhodol: I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e . II. Oprávnenej nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie
- Okresný súd Michalovce (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením vyššieho súdneho úradníka zo dňa
- novembra 2016, č. k. 11Er/168/2012-117, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Štukovskému (ďalej len ,,súdny exekútor“) trovy exekúcie vo výške 116,62 eur, na ktorých úhradu zaviazal povinného a zároveň bola súdnemu exekútorovi uložená povinnosť vrátiť preddavok na trovy exekúcie vo výške 100 eur na účet okresného súdu.
- Proti predmetnému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že žiada napadnuté uznesenie okresného súdu, z dôvodu jeho nezákonnosti, zrušiť v celom rozsahu. Vyjadril požiadavku, aby trovy exekúcie uhradil ten, kto exekúciu vyvolal a zavinil jej zastavenie, t. j. zákonný zástupca - matka oprávnenej. Zároveň poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
- októbra 2016, sp. zn. 17CoE/453/2016-109, z ktorého vyplýva, že sama oprávnená v návrhu na zastavenie exekúcie žiadala exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“).
- Nakoľko sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo uznesením súdu prvej inštancie vydaným vyšším súdnym úradníkom, o sťažnosti povinného rozhodoval súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 239 a nasledujúce Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,C. s. p.“), a to uznesením bez nariadenia pojednávania zo dňa
- septembra 2020, č. k.11Er/168/2012-122, v ktorom dospel k názoru, že sťažnosť žalovaného nie je dôvodná, v nadväznosti na čo rozhodol o jej zamietnutí postupom podľa ust. § 250 ods. 1 C. s. p. 3.
- V odôvodnení svojho uznesenia sa okresný súd nestotožnil s názorom povinného, ktorý poukázal na ust. § 203 Exekučného poriadku a povinnosť súdu zo zákona skúmať, kto exekúciu vyvolal a kto zavinil jej skončenie, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva možnosť súdu, nie jeho povinnosť, zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie, a to iba z dôvodu, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, ktorého znaky musí súd vždy posudzovať. 3.
- Súd prvej inštancie zdôvodnil, že v predmetnej veci bola exekúcia síce zastavená na návrh oprávnenej, ale nie bezdôvodne, resp. dôvodom bolo splnenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, avšak až v priebehu exekúcie, a teda k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávnenej. Okresný súd teda sťažnosťou napadnutým uznesením zo dňa
- novembra 2016, č. k. 11Er/168/2012-117, správne zaviazal povinného na úhradu trov exekúcie, priznaných súdnemu exekútorovi vo výške 116,92 eur. Nakoľko boli súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, ktoré uhradí povinný, súd zároveň rozhodol o povinnosti súdneho exekútora vrátiť súdom poskytnutý preddavok vo výške 100,- eur (podľa ust. § 197 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku).
- Vzhľadom na vyššie uvedené závery okresný súd sťažnosť povinného zo dňa
- februára 2017 postupom podľa ust. § 250 ods. 1 C. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
- Proti uzneseniu okresného súdu podal dňa
- októbra 2020 povinný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie (na č. l. 127 spisu), v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) uznesenie okresného súdu č. k. 11Er/168/2012-122 zrušil z dôvodu jeho nezákonnosti a ,,ohýbania zákona“ v prospech súdneho exekútora. Prípustnosť dovolania odôvodnil s poukazom na ust. § 420 a § 421 ods. 1 C. s. p. 5.
- Dovolateľ namietal, že v uznesení okresného súdu č. k. 11Er/168/2012-122, si výrok a odôvodnenie vzájomne nekorešpondujú, nakoľko argumenty opodstatňujúce výrok rozhodnutia nie sú logické a vo vzájomnej súvislosti, sú nezrozumiteľné, nepresvedčivé a nespĺňajú žiaden legitímny cieľ. Zároveň vytkol súdu prvej inštancie neprimeranú zdĺhavosť konania, nerešpektovanie ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyjadril presvedčenie o tom, že existujú dôvody osobitného zreteľa (opatera ťažko zdravotne postihnutého brata povinného, osobné a majetkové pomery povinného), odôvodňujúce posúdenie povinnosti úhrady trov exekúcie povinným.
- Súd prvej inštancie uznesením zo dňa
- novembra 2020, č. k. 11Er/168/2012-135, uložil povinnému, aby predložil súdu plnú moc zvoleného advokáta na jeho zastupovanie pred dovolacím súdom a súčasne, aby uviedol v čom rozhodnutie súdu a jeho postup považuje za nesprávny a uviedol dovolacie dôvody podľa ust. § 420, resp. § 421 C. s. p., zároveň s predložením listinných dôkazov, ktoré považuje za potrebné k veci pripojiť.
- Dňa
- decembra 2020 doručil dovolateľ súdu prvej inštancie doplnenie svojho dovolania (na č. l. 140 spisu), kde uviedol, že splnomocnenie na dovolacie konanie pre JUDr. Vladimíra Hajduka predložil súdu už v podaní zo dňa
- októbra 2020 (na č. l. 130 spisu), celá dôkazová situácia sa nachádza už v konaní pred okresným súdom sp. zn. 11Er/168/2012, ktorý týmto žiada predložiť a opätovne uviedol dovolacie dôvody § 420 a § 421 ods. 1 C. s. p.
- Dovolateľ dňa
- apríla 2021 zaslal súdu prvej inštancie podanie (na č. l. 154 spisu), v ktorom uviedol, že na doplnenie dôkazovej situácie dovolacieho konania namieta zákonnú prekážku exekučného konania v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia ktorého sa podľa dovolateľa vzťahujú aj na predmetnú vec a v zmysle ktorého sa postupne zastavia všetky exekúcie staršie ako 5 rokov, ak bude splnená ich vymožiteľnosť. Žiada preto dovolací súd, aby ,,konanie sp. zn. 11Er/168/2012-122 v celom rozsahu zastavil“ a priznal dovolateľovi ,,náhradu súdneho poplatku a trov konania a trov od vymáhajúcej súdnej exekútorky“.
- Najvyšší súd najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o dovolaní povinného.
- Podľa ust. § 161 ods. 1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
- Procesné podmienky v civilnom sporovom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane strán sporu), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ civilného sporového konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak súd pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví § 161 ods. 2 C. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
- Z podania povinného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo strana sporu žiada), možno vyvodiť, že tento procesný úkon povinného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie okresného súdu, je dovolaním v zmysle § 419 a nasl. C. s. p.
- Podľa ust. § 34 C. s. p., o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
- Podľa ust. § 35 C. s. p., o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.
- Podľa ust. § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
- Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že najvyšší súd je funkčne príslušný rozhodovať iba o dovolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacích súdov; tzn. prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolaním nie je možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, z čoho vyplýva, že dovolanie možno podať až po predchádzajúcom podaní odvolania.
- V predmetnej veci však rozhodnutie okresného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť povinného proti uzneseniu okresného súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom, o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi a zaviazaní povinného na ich úhradu, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vydaného v rámci odvolacieho konania. Funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie podaného dovolania preto nie je daná.
- Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
- Najvyšší súd preto konanie o dovolaní povinného proti uzneseniu okresného súdu podľa ust. § 419 C. s. p. v spojení s ust. § 161 ods. 2 C. s. p. zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 256 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 453 ods. 1 C. s. p.
- Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.