Obsah (5)

§ 2§ 419§ 421§ 432§ 440

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/21/2020 Identifikačné číslo spisu: 1119205944 Dátum vydania rozhodnutia: 27.07.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 2ods.

1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie vyjadruje vzťah subsidiarity CSP k CMP tak, že v prípade, ak Civilný mimosporový poriadok ako procesný kódex „lex specialis“ nemá osobitnú úpravu, aplikuje sa Civilný sporový poriadok ako procesný predpis „lex generalis“.

1. V mimosporových konaniach sa uplatňuje právna úprava dovolania podľa Civilného sporového poriadku, keďže Civilný mimosporový poriadok neobsahuje komplexnú úpravu dovolania, nakoľko má len dve ustanovenia o dovolaní (§ 76 a § 77), ktoré predstavujú odchýlky od právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku.
2. V Civilnom sporovom poriadku je dovolanie upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov osobitné postavenie, pretože ním nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. 38.

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dovolanie podľa CSP nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, za existencie ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo veci. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 39.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 40.

§ 432ods.

1 a 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 41.

§ 440CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

42. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom relevantnú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26. septembra 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8. júna 2017). 43. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 44. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany

1. a)konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd a
2. b)uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018). Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť dovolania. Samotná polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd rozhodol, nezodpovedajú významovo kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí ísť - okrem vyššie uvedených podmienok - predovšetkým o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o otázku skutkovú). Nesprávne právne posúdenie môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce (kľúčové) pre výrok dovolaním napadnutého rozhodnutia. 45. Podľa názoru dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dvoch právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Prvou zásadnou právnou otázkou je : „Či je registrový súd povinný v zmysle § 8 zákona o OR o každom návrhu na zápis podľa § 5 zákona o OR rozhodnúť (t. j. buď zápis vykonať alebo zápis odmietnuť) v lehote dvoch pracovných dní alebo je registrový súd oprávnený v konaní o zápis údajov nekonať aj niekoľko rokov a konanie bez formálneho úkonu reálne „prerušiť“ až do rozhodnutia o návrhu o zosúladenie údajov o tej istej spoločnosti podanom v zmysle § 289 a nasl. CMP?“ Druhou zásadnou právnou otázkou je: „Ak je registrový súd oprávnený pri zápisovom konaní na základe návrhu podľa § 5 zákona o OR nerozhodnúť v zákonnej lehote dvoch pracovných dní z dôvodu, že pre posúdenie niektorých okolností návrhu je potrebné počkať na predchádzajúce súdne rozhodnutia o dôležitých skutočnostiach, môže súd čakať na rozhodnutie o týchto skutočnostiach v konaní o zosúladení údajov v Obchodnom registri konaných podľa § 289 a nasl. CMP alebo súd musí čakať na meritórne rozhodnutie príslušného súdu v danej veci (napr. v konaní o platnosti uznesení valného zhromaždenia zapísanej spoločnosti)?“ 46. V nadväznosti na druhú nastolenú právnu otázku dovolateľ uviedol podotázku: „V prípade, ak by dovolací súd bol toho názoru, že registrový súd má prihliadať na rozhodnutia v prebiehajúcich zhodových konaniach, tak na základe akej právnej úvahy a na základe ktorej konkrétnej právnej normy k tomuto záveru dospel a či v takom prípade ide o „prerušenie“ konania, v ktorom má byť rozhodnuté príslušným uznesením alebo ide len o zákonom dovolenú neformálnu nečinnosť súdu“. Vzhľadom na úplne odlišný postup registrového súdu v konaní sp. zn. 1Re/1187/2017 (JUDr. Kürti) dovolateľ žiadal, aby dovolací súd vysvetlil, či je v takom prípade povinnosťou registrového súdu v každom prípade nekonať o návrhu na zápis a vždy takéto konanie „prerušiť“ do rozhodnutia v zhodovom konaní týkajúcom sa tej istej zapísanej osoby alebo rozhodnutie o „nekonaní“, resp. „prerušení“ konania podlieha úvahe súdu, resp. konkrétneho vyššieho súdneho úradníka? 47. K prvej dovolateľom vymedzenej otázke dovolací súd uvádza nasledovné: Konanie o zápise údajov do obchodného registra (vrátane zápisu zmeny údajov, resp. výmazu zapísaných údajov) nie je typickým súdnym (mimosporovým) konaním, ale vykazuje znaky formálneho registračného konania, v ktorom sa uplatňuje tzv. registračný princíp. Konanie o zápise údajov do obchodného registra je upravené primárne v zákone o OR, pričom ustanovenia Civilného mimosporového poriadku (§ 281 a nasl., upravujúce námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu a postup registrového súdu po podaní námietok) sú doplňujúcimi ustanoveniami k všeobecnej právnej úprave, ktorá je obsiahnutá v zákone o OR. Zápis údajov do obchodného registra na základe návrhu na zápis údajov (§ 5 zákona o OR), ako aj odmietnutie vykonania zápisu (§ 8 zákona o OR) sú úkony registrového súdu, ktoré vykonáva vyšší súdny úradník. V konaní o zápise údajov registrový súd odmietne vykonať zápis, ak návrh na zápis údajov nespĺňa podmienky v zmysle § 6 a § 7 zákona o OR. Oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu nemá formu súdneho rozhodnutia a nepodlieha režimu právnej úpravy CMP. Teda, zákon o OR upravuje konanie týkajúce sa zápisu údajov do OR, ich právnych účinkov, postup registrového súdu, ako aj lehotu, v ktorej má registrový súd rozhodnúť. V dovolacom konaní dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať postup registrového súdu, v ktorom sa uplatňuje tzv. registračný princíp, vrátane toho, či dodržal alebo nedodržal zákonnú lehotu na rozhodnutie, keďže registračný postup registrového súdu v rámci konania o zápise údajov do OR, nie je súdnym konaním. Prípadný prieťah registrového súdu pri rozhodovaní o návrhu na zápis údajov do OR sa týka postupu registrového súdu v tzv. registračnom konaní (v konaní o návrhu na zápis údajov, resp. zmeny alebo výmazu zapísaných údajov do OR), pričom dovolací súd nemá oprávnenie inštruovať, resp. záväzne usmerňovať registrový súd ako má postupovať pri rozhodovaní o návrhu na zápis údajov do OR, vrátane toho, či má alebo nemá prerušiť konanie do rozhodnutia o iných podaných návrhoch [napr. o návrhu na zosúladenie údajov v OR, resp. návrhu o určenie (ne)platnosti uznesenia valného zhromaždenia, podaného v sporovom konaní]. Zároveň je potrebné uviesť, že samotné zodpovedanie otázky, či registrový súd mal v konaní o návrhu na zápis údajov do OR rozhodnúť v zákonnej lehote dvoch pracovných dní od doručenia návrhu alebo tak mohol urobiť aj neskôr, nepredstavuje právnu otázku, ktorá by mala priamy vplyv na vecné rozhodnutie súdu (či už kladné alebo záporné). Podľa názoru dovolacieho súdu, časový moment rozhodnutia registrového súdu nepredstavuje právne posúdenie veci. Rozhodnutie registrového súdu a jeho vecná správnosť, resp. nesprávnosť tak nezáviselo od lehoty, v akej registrový súd rozhodol v konaní o návrhu na zápis údajov do OR. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že predmetom dovolacieho prieskumu je uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho z 22. augusta 2019, ktorý rozhodoval o odvolaní odvolateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo 17. mája 2019, ktorý zamietol námietky podané proti odmietnutiu vykonania zápisu. Prvá otázka nastolená dovolateľom sa týka dodržania alebo nedodržania lehoty dvoch pracovných dní na rozhodnutie registrového súdu v konaní o návrhu na zápis údajov do OR a nemá relevanciu vo vzťahu k predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu, keďže nebola rozhodujúca pre uznesenie odvolacieho súdu (jeho výrok), ktorý svoje rozhodnutie (ktoré je predmetom dovolacieho prieskumu) nezaložil na riešení dovolateľom nastolenej prvej otázky tak, ako je už vyššie konštatované. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť zároveň o právnu otázku (právne posúdenie veci), ktorá bola pre rozhodnutie odvolacieho súdu zásadná, resp. kľúčová. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom nastolená prvá otázka je zmätočná a bez právnej relevancie k výroku dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a dovolateľom nebola vymedzená spôsobom, ktorý predpokladá zákon, t. j. v súlade s ust. § 432 ods. 2 CSP. 48. K druhej dovolateľom vymedzenej otázke a podotázke dovolací súd uvádza nasledovné: Dovolací súd opätovne upriamuje pozornosť na to, že konanie o zápise údajov do obchodného registra na základe návrhu na zápis údajov (§ 5 zákona o OR), ktoré sa končí vykonaním zápisu požadovaných údajov v OR alebo odmietnutím vykonania zápisu, nemá charakter súdneho (mimosporového) konania. Registrový súd v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu uvedie nedostatky, ktoré bránia vykonaniu zápisu. Ak navrhovateľ v námietkach tieto nedostatky odstráni (návrh opraví alebo doplní listiny, ktoré sú prílohou návrhu), námietky vybaví vyšší súdny úradník tým spôsobom, že vykoná zápis. V opačnom prípade, teda pokiaľ vyšší súdny úradník predpokladá, že podmienky na zápis nie sú ani po podaní námietok splnené a navrhovateľ tak neodstránil vytknuté nedostatky, predloží námietky na ďalšie konanie sudcovi, ktorý námietky vecne vybaví tak, že buď im vyhovie tým spôsobom, že vykoná navrhovaný zápis (§ 285 ods. 2 CMP) alebo námietky uznesením zamietne (§ 286 CMP). Námietky sú podaním vo veci samej a o ich zamietnutí rozhoduje súd uznesením, ktoré sa považuje za rozhodnutie vo veci samej. Teda, až uznesenie súdu o zamietnutí námietok sa považuje za súdne rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie v zmysle § 286 ods. 2 CMP, pričom v rámci odvolacieho konania platí princíp úplnej apelácie, čo znamená, že prostredníctvom odvolania možno námietky doplniť, predložiť chýbajúce listiny alebo ich opravu alebo opraviť návrh na zápis údajov do OR. Postup registrového súdu (vyššieho súdneho úradníka, resp. sudcu rozhodujúceho o námietkach) upravuje najmä zákon o OR a k nemu doplňujúce ustanovenia CMP (§ 282 až § 287, upravujúce námietkové konanie), pričom uvedené predpisy stanovujú aj zákonné lehoty, v akých má registrový súd rozhodnúť o návrhu na zápis údajov do OR, resp. jeho odmietnutí, ako aj o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu. Dovolací súd nie je oprávnený inštruovať registrový súd (vyššieho súdneho úradníka, resp. sudcu rozhodujúceho o námietkach), ako má procesne postupovať a rozhodnúť, v akej lehote a podobne, pretože sa nejedná o typické súdne konanie, v ktorom sa nevydáva súdne rozhodnutie, pretože až uznesenie o zamietnutí námietok predstavuje formu súdneho rozhodnutia. Dovolací súd tiež vo všeobecnosti nemôže registrovému súdu dávať návod, resp. určiť, či registrový súd má čakať na meritórne rozhodnutie súdu v sporovej veci [napr. o určenie (ne)platnosti uznesenia valného zhromaždenia], čo môže trvať aj niekoľko rokov, pokiaľ sa vo veci právoplatne rozhodne a rovnako vo všeobecnosti nemôže vysloviť záver, či má registrový súd v konaní o návrhu na zápis údajov do OR (resp. ich zmeny alebo výmazu) čakať na rozhodnutie v konaní o zosúladenie údajov (§ 289 a nasl. CMP), pretože každé konanie je špecifické a závislé od konkrétnych okolností jednotlivého prípadu. Konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom slúži práve ako prostriedok nápravy neželaného stavu, keď aktualizácia údajov obchodného registra sa nedosiahla prostredníctvom konania o návrhu na zápis údajov v OR, pričom častým predmetom konania o zosúladenie údajov sú práve údaje o štatutárnom orgáne alebo spoločníkoch spoločnosti, zápis ktorých má deklaratórny účinok. Na rozdiel od konania o návrhu na zápis údajov do obchodného registra, sa v konaní o zosúladenie údajov zo strany registrového súdu zisťuje, či boli splnené materiálne predpoklady pre vykonanie zápisu, teda dokazovaním sa zisťuje skutočný stav veci (§ 35 CMP), pričom výsledkom konania o zosúladenie údajov je prípadný zápis údajov do OR. Konanie o zosúladenie údajov je už súdnym mimosporovým konaním, na rozdiel od konania o zápise údajov do OR. V praxi nie je vylúčená kolízia oboch konaní, t. j. konania o návrhu na zápis údajov do OR, ktorý podala zapísaná osoba a konania o zosúladenie údajov. Z Veľkého komentára k Civilnému mimosporovému poriadku autorov Smyčková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol. (k § 290 CMP) vyplýva, že registrový súd môže súčasne konať v oboch konania, pretože neexistuje právna prekážka, ktorá by tomu bránila. Ak sa na základe konania o zápise údajov vykoná navrhovaný zápis do obchodného registra, odrazí sa to v meritórnom rozhodnutí v konaní o zosúladenie údajov tak, že návrh sa zamietne. Ak sa na základe konania o zápise údajov navrhovaný zápis do obchodného registra nevykoná (pre nesplnenie formálnych podmienok), registrový súd v konaní o zosúladenie údajov preskúma, či sú na vykonanie zápisu splnené materiálne podmienky. Tiež je potrebné upriamiť pozornosť na to, že právoplatné rozhodnutie vydané v konaní o zosúladenie údajov predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu (napr. 2MObdo/1/1999, 2MObdo/6/2012, 3Obdo/8/2013, 1VObdo/1/2021) vyplýva, že v konaní vo veciach obchodného registra nemôže registrový súd rozhodovať o určení platnosti, resp. neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti a túto otázku nemôže riešiť ani ako otázku prejudiciálnu. De lege lata platí, že domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti je možné len v zmysle špeciálnej právnej úpravy, ktorú predstavuje ustanovenie § 131 Obch. zák., resp. aj § 183 Obch. zák., ak ide o akciovú spoločnosť (uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/28/2017 z 26. júna 2018). 49. O prerušení alebo neprerušení konania rozhoduje registrový súd v tom-ktorom prípade v závislosti od konkrétnych okolností každého individuálne posudzovaného prípadu v zmysle § 296 CMP, ktoré je ustanovením lex specialis k § 164 CSP, ktorý upravuje fakultatívne prerušenie konania (aplikácia ustanovenia § 164 CSP je v konaní o zosúladenie údajov vylúčená), avšak ustanovenie § 296 CMP nevylučuje aplikáciu § 163 CSP o obligatórnom prerušení konania. V posudzovanom prípade registrový súd neprerušil konanie, čo je relevantné a zo skutočnosti ktorej treba vychádzať v predmetnom prípade. Na základe návrhu zapísanej osoby (doručeného súdu dňa 24. júla 2017) odmietol vykonať zápis zmeny zapísaných údajov do OR na základe návrhu doručeného súdu dňa 24. júla 2017 z dôvodu, že návrh nepodala oprávnená osoba, nebola k nemu pripojená požadovaná listina a návrh nebol úplný (pretože v ňom absentoval údaj o dni vzniku funkcie konateľa Rudolfa Hrubého). Nie je sporné, že pri svojom rozhodovaní registrový súd prihliadol na výsledok konania o zosúladenie údajov v OR, vedeného pod sp. zn. 33Exre/450/2017 a skončeného uznesením z 27. novembra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/49/2018 z 18. júna 2018, postup, ktorý nebol v rozpore s Civilným mimosporovým poriadkom (viď komentár CMP k § 290). Teda, v posudzovanom prípade konanie nebolo prerušené zo strany registrového súdu, pričom dovolací súd nie je oprávnený posudzovať a riešiť možné procesné postupy a rozhodnutia registrového súdu v rôznych právnych situáciách, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť a nie je oprávnený tiež posudzovať odlišné postupy alebo rozhodnutia registrového súdu v iných konaniach (napr. v konaní sp. zn. 1Re/1187/2017 - JUDr. Kürti), na ktoré upriamil pozornosť dovolateľ. Tak, ako v predchádzajúcom prípade dovolateľom vymedzenej prvej otázky, dovolací súd uvádza, že dovolateľom formulovaná druhá otázka je svojou povahou podobná prvej nastolenej otázke a nepredstavuje právne posúdenie predmetnej veci, na ktorom by spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Ide o nastolenie viacerých alternatívnych, resp. hypotetických otázok (vrátane podotázky), s alternatívnymi možnosťami riešenia a rozhodovania registrového súdu v konaní o návrhu na zápis údajov do OR, ktoré sa nedotýkajú samotného právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľom vymedzená druhá otázka a s ňou súvisiaca podotázka, nie sú vymedzené spôsobom, ktorý predpokladá zákon v § 432 ods. 2 v spojení s § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 50. K uzneseniu dovolacieho súdu sp. zn. 1Obdo/72/2020 z 27. apríla 2021 dovolací súd uvádza, že ním bolo (o. i.) zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave (ako súdu odvolacieho) č. k. 1Cob/49/2018-785 z 18. júna 2018 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I pod č. k. 33Exre/450/2017-300 z 27. novembra 2017 a vec bola v zrušenej časti vrátená na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I (ako súdu registrovému), ktorý sa bude opätovne zaoberať návrhom o zosúladenie údajov v obchodnom registri, súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Výsledok uvedeného dovolacieho konania (sp. zn. 1Obdo/72/2020) nemohol dovolací súd nijakým spôsobom zohľadniť už len z toho dôvodu, že spôsob, akým dovolateľ vymedzil ním uplatnený dovolací dôvod (§ 432 v spojení s § 421 ods. 1 písm. b/ CSP), neumožňuje dovolaciemu súdu v prejednávanej veci uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 51. Záverom dovolací súd uzaviera, že vzhľadom na skutočnosť, že dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 432 CSP) spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP (viď odseky 47, 48 a 49 odôvodnenia tohto rozhodnutia), dovolací súd jeho dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP. 52. Na podanie dovolateľa „Informácia k dovolaciemu konaniu“ dovolací súd neprihliadol, pretože bolo podané po uplynutí lehoty na podanie dovolania (viď ods. 17 odôvodnenia tohto rozhodnutia). 53. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.