zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. 175/1999 Z.z."); - cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom; - vyvlastniteľ odmietol podpísať dohodu, čo je preukázané pokusom o dosiahnutie takejto dohody doručením ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2017 spolu s návrhom kúpnej zmluvy. Žalobca návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy neodmietol a požiadal o určenie termínu a miesta stretnutia za účelom prerokovania uvedenej ponuky. Dňa 12.06.2017 sa uskutočnilo rokovanie medzi vyvlastniteľom a žalobcom, z ktorého bola spísaná notárska zápisnica N 442/2017 Nz 20660/2017, cieľom ktorej bola dohoda o kúpnej cene predmetnej nehnuteľnosti.
uvedenej notárskej zápisnice k dohode medzi vyvlastniteľom a žalobcom nedošlo a teda nedošlo k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie pozemku; - žalobca so stanovenou výškou náhrady uvedenou v znaleckom posudku č. 62/2017 zo dňa
zákona, nakoľko znalecký posudok, na základe ktorého bola cena určená, je vyhotovený v rozpore so zákonom o znalcoch a metodikou, ktorá stanovuje postupy pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Je teda zrejmé, že vlastnícke právo k pozemku nebolo možné nadobudnúť dohodou a to najmä preto, že žalobca nesúhlasil s ponúknutou kúpnou cenou nehnuteľnosti; - z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že účelom vyvlastnenia je vybudovanie stavby „Vybudovanie strategického parku" ako významnej investície, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie prípravy vymedzeného územia pre stavbu schválenú uznesením Vlády Slovenskej republiky; - vyvlastňovateľ preukázal, že predmet vyvlastnenia využije na účel, na ktorý sa vyvlastnil, a preto bol aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na jeho vyvlastnenie; - rozsah vyvlastnenia bol daný už v jednotlivých osvedčeniach vydaných Ministerstvom hospodárstva SR, kde v prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017 je uvedený i pozemok vo vlastníctve žalobcu; - bez riadneho odôvodnenia svojho postupu znalecká organizácia vylúčila použitie porovnávacej metódy, pričom na takýto postup mala dostatok podkladov, pričom žalovaný a prvostupňový správny orgán pochybili, keď riadne neskúmali tvrdenia žalobcu, že poskytnutá náhrada za vyvlastnený pozemok nebola stanovená ako primeraná náhrada; - z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej cene tak, ako to predpokladá § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) keď cena vyvlastňovaných pozemkov bola stanovená len metódou polohovej diferenciácie a obsahom znaleckého posudku č. 62/2017 zo dňa 27.04.2017 nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda); - skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.) a úplne a presne zistiť skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie (§ 111 ods. 2 stavebného zákona, § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.). Správny orgán je teda povinný skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky; - prvostupňový správny orgán mal možnosť, na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady za vyvlastnenie a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny, použijúc primerane § 36 zákona č. 71/1967 Zb., ustanoviť znalca; - zák. č. 175/1999 Z. z. v § 4a ods. 4 ukladá správnemu orgánu povinnosť určiť náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku a keďže zákon ďalej nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zák. č. 175/1999 Z. z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú len z polohy (umiestenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná; - správny orgán nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, keď v konaní nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia možnosti poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku a v rozhodnutí len uviedol bez ďalšieho odôvodnenia, že
vyjadrenia navrhovateľa vyvlastnenia tento pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu, nedisponuje; - žalobcom predložené znalecké posudky dvoch znalcov spochybnili relevantnosť znaleckého posudku ako podkladu rozhodnutia vo veci stanovenia ceny; - vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je vyvlastňovaná nehnuteľnosť riadne špecifikovaná, keď v samotnom výroku pri označení nehnuteľnosti nie je uvedené príslušné katastrálne konanie (zrejme územie- pozn. kasačného súdu), v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza; - vo výroku prvostupňového rozhodnutia je len odkaz na ust. § 4a zák. č. 175/1999 Z.z. a neobsahuje výrok o náhrade trov konania; III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu 7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ 1") z dôvodu
1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a ďalší účastník konania MH Invest, s.r.o. (ďalej aj ako „sťažovateľ 2") z dôvodov
1 písm.
4 zák. č. 282/2015 Z.z. zabezpečil odborné vyjadrenie/vysvetlenie znalca; - nakoľko v konaní nedošlo medzi vyvlastniteľom a žalobcom k dohode o náhrade za vyvlastnenie, v rozhodnutí vo výroku o náhrade
3 písm.
1 druhá veta zákona č. 175/1999 Z. z. a
1 zákona o vyvlastňovaní sa na toto konkrétne vyvlastňovacie konanie použije osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 175/1999 Z. z. a v zákone o vyvlastňovaní, a z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán nemohol
správneho poriadku ustanoviť znalca na opätovné ocenenie vyvlastňovaných nehnuteľností; - argumentácia krajského súdu odvolávajúca sa na judikatúru vychádzajúcu z právnej úpravy náhrady za vyvlastnenie platnej do 30.06.2016 (§ 111 ods. 2 stavebného zákona), ktorá používa pojem trhová cena, irelevantná; - pojem trhová cena v súvislosti s náhradou za vyvlastnenie používa iba stavebný zákon, pričom zákon č. 175/1999 Z. z. rovnako ako aj zák. č. 282/2015 Z.z. nestanovuje, že náhrada za vyvlastnenie má byť určená ako trhová cena; - zákon č. 175/1999 Z.z. vyžaduje iba stanovenie náhrady za vyvlastnenie "v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku" a odkázanie vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu na civilný (nie správny) súd; -
4 zákona č. 175/1999 Z.z. ak vyvlastnený nesúhlasí s výškou náhrady, má možnosť obrátiť sa so svojou požiadavkou na civilný súd; - zabezpečením ďalšieho znaleckého posudku by prvostupňový správny orgán konal nad rámec zákona č. 175/1999 Z.z. a teda konal by nezákonne, pričom nie je oprávnený skúmať výšku sumy za vyvlastnené pozemky uvedenú v znaleckom posudku, keďže zákonodarca pre určenie výšky náhrady upravil špecifický revízny postup, a to určovaciu žalobu
175/1999 Z. z. určujú podrobne postup v prípade určenia náhrady za vyvlastnenie a teda ustanovenie § 36 správneho poriadku sa v tejto situácii nemôže subsidiárne aplikovať; - vo vzťahu k žalobcovi bola splnená poučovacia povinnosť. 9. Sťažovateľ 2 sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol obdobnú argumentáciu ako sťažovateľ 1, pričom doplnil, že - krajský súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci, nakoľko o požiadavke na vyššiu náhradu rozhoduje súd v osobitnom civilnom konaní; - krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď pri svojom rozhodovaní nesprávne zohľadnil lex specialis (Zák. č. 175/1999 Z.z.), ktorý sa mal prioritne aplikovať na predmetné konanie a následne nesprávne vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy Stavebného zákona, ktorý sa v súčasnosti
zásady lex posterior derogat legi priori na vyvlastňovacie konania neaplikuje; - vzhľadom na logiku ustanovenia § 4a ods. 4 zák. č. 175/2015 Z.z. a účelu tohto zákona, je zrejmé, že zákonodarca zaviedol pojem „všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom", pričom sa jedná o funkčné prepojenie pojmov všeobecná hodnota a znalecký posudok, pričom náhradu za vyvlastnenie tvorí suma zodpovedajúca všeobecnej hodnote, ktorá má byť určená znaleckým posudkom; - znalec pri určovaní všeobecnej hodnoty urči príslušnú metódu, pričom je viazaný vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. a za jej výber zodpovedá; - ust. § 111b ods. 1 stavebného zákona dáva prednosť prideleniu náhradného pozemku pred poskytnutím náhrady v peniazoch, avšak vždy len za predpokladu, že takéto majetkové vyrovnanie je možné; - od sťažovateľa nemožno rozumne požadovať, aby pridelil žalobcovi pozemky, ktoré na základe Osvedčenia nadobudol od tretích osôb za účelom realizácie významnej investície; - ust. § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z. správnym orgánom neukladá, aby bližšie a detailne objasňovali prípadné nezrovnalosti ohľadom výšky náhrady za vyvlastnenie medzi účastníkmi, ale naopak, aby túto otázku riešil všeobecný súd v rámci osobitnej civilnej žaloby; - nakoľko zák. č. 282/2015 Z.z. ustanovuje iný procesný postup v otázke stanovenia výšky náhrady za vyvlastnený pozemok, nemožno použiť ustanovenie Správneho poriadku; - úmyslom zákonodarcu bolo odkázaním s výškou náhrady na civilný súd zjednodušiť a urýchliť proces vyvlastnenia a nie skomplikovať a de facto mariť prípravu územia na realizáciu Strategického parku; - správne orgány postupovali v súlade s § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z.; - judikatúra, na ktorú krajský súd odkazuje v napádanom rozsudku, je neaplikovateľná; - označenie katastrálneho územia (rovnako ako ostatné údaje vyžadované zák. č. 282/2015 Z.z. pre označenie vyvlastňovaných pozemkov) je vo výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení uvedené; - ak krajský súd konštatuje, že nemožno predkladať podrobné podklady týkajúce sa presného využitia pozemku, a následne uvádza. že účel bol riadne skúmaný na základe Osvedčenia, ale na záver uvedie, že účel je špecifikovaný vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení nedostatočne, je možné tvrdenie krajského súdu vyhodnotiť za absolútne rozporné a zavádzajúce; - žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní nevznikli žiadne trovy a žiadne trovy si ani neuplatnil. 10. Sťažovateľ 1 vo vyjadrení zo dňa 01.10.2019 zotrval na svojej argumentácii a opakovane navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 11. Sťažovateľ 2 sa vo vyjadrení zo dňa 03.10.2019 stotožnil s argumentáciou sťažovateľa 1. 12. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ a 2/ opierajúc sa o argumentáciu uvedenú v žalobe žiadal, aby kasačný súd kasačné sťažnosti zamietol. Poukázal aj na judikatúru kasačného súdu v obdobných veciach. Pokiaľ sa návrhov sťažovateľa 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku týka, mal žalobca za to, že nepreukazujú splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. IV. Právne závery kasačného súdu 13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali sťažovatelia v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné a preto postupom
1 S.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
č. 282/2015 Z.z. a § 4a zák. č. 175/1999 Z.z. pre stavbu ,,Vybudovanie strategického parku", k. ú. Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy, Čakajovce, Jelšovce a zároveň bola spochybnená správnosť postupu vedúceho k ustáleniu záveru, že navrhovateľ vyvlastnenia (sťažovateľ 2) nemá k dispozícii pozemky, ktoré by mohol použiť na zámenu za vyvlastnený pozemok. 16. Za vyvlastnený pozemok, KN-C parc. č. 1264/81 o výmere 317 m2 bola žalobcovi priznaná náhrada
ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 282/2015 Z.z. určená znaleckým posudkom č. 62/2017 zo dňa 27.04.2017 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, vo výške 6.137,12 eur.
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
1 zák. č. 175/1999 Z.z. tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.
1 zák. č. 175/1999 Z.z. na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie
.
4 zák. č. 175/1999 Z.z. ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
č. 282/2015 Z.z. tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel
osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
4 zák. č. 282/2015 Z.z. ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu
2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.
3 písm. a) zák. č. 282/2015 Z.z. výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu
1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
č. 282/2015 Z.z. konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2016 sa dokončia
predpisu účinného do
č. 282/2015 Z.z. na postup
stavebného zákona. Pokiaľ teda konkrétna otázka nie je upravená zákonom č. 175/1999 Z.z., správne orgány sú povinné postupovať v rámci právnej úpravy zák. č. 282/2015 Z.z., pričom v danom prípade tak učinili. Krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov aplikoval právnu úpravu vyvlastnenia
stavebného zákona. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd nepovažoval judikatúru (vychádzajúcu z právnej úpravy vyvlastňovacieho konania
stavebného zákona), na ktorú žalobca poukazoval, a z ktorej krajský súd nepochybne pri utváraní svojich záverov čerpal, za smerodajnú. 22. Kasačný súd nepovažuje za logicky správnu a ústavne konformnú argumentáciu krajského súdu, ktorý zotrvával na stanovisku o povinnosti správnych orgánov riešiť v konaní o vyvlastnení
zák. č. 175/1999 Z.z. správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom.
zákona 175/1999 Z.z., alebo akéhokoľvek iného dôvodu), teda neprichádzala by do úvahy prednostná dohoda v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona, ktorý orgán, na základe akých kritérií a v akom konaní by posudzoval legitímnosť, dôvodnosť, účelnosť a prípustnosť prípadného vynucovania takéhoto „iného spôsobu dosiahnutia cieľa vyvlastnenia" v zmysle § 108 a nasl. stavebného zákona. 28. Aj vzhľadom na vyššie uvedené závery o ústavnej konformnosti postupu v zmysle § 4a zákona 175/1999 Z.z., by
názoru kasačného súdu bol postup požadovaný krajským súdom v rozpore s účelom zákona 175/1999 Z.z., ktorý v prípade pochybností do značnej miery určuje aj spôsob jeho výkladu.
názoru kasačného súdu v súlade s § 13 ods. 2 písm.
názoru kasačného súdu nič nebráni tomu, aby správny orgán rozhodol o tejto otázke v samostatnom (doplňujúcom) rozhodnutí. Opačný prístup by mal za následok iba formálne zopakovanie administratívneho konania, ktoré však pre účastníka konania vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a nebol by ani v súlade so zásadou hospodárnosti konania a preto bude potrebné zvážiť možnosť prípadného splnenia vyššie uvedenej povinnosti správneho orgánu v samostatnom rozhodnutí. V. 33. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že kasačné sťažnosti boli dôvodné a preto dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť v zmysle § 462 ods. 1 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a
povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.