1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a to Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 313011D103Z002 zo dňa
a) SSP nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným v 1.) rade ako riadiacim orgánom pre Operačný program Výskum a inovácie, zastúpeným žalovaným v 2.) rade ako sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom, Zmluvu o poskytovaní nenávratného finančného príspevku č. zmluvy: 001/2017/1.1.3/OPVa1/DP (ďalej len „Zmluva o NFP“), a to
2 Obchodného zákonníka a § 25 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 292/2014 Z. z.“) a § 20 ods. 2 zákona. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 523/2004 Z. z.“) po tom, čo bola žalobcovi schválená žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“). Na základe rozhodnutia o schválení NFP a v súlade so Zmluvou a NFP bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 9.675.121,72 eura na účely realizácie projektu „Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice - Fáza II.)“, kód projektu ITMS: 313011D103, financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. 3. Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil vychádzajúc z ustanovení § 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1 písm. b), § 6 ods.1, § 7 písm. e), písm.
názoru súdu v prejednávanej veci nešlo tiež z dôvodu, v zmysle ktorého právo na prostriedky z fondov Európskej únie nemožno podradiť pod žiadne zo základných ľudských práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách.
1 zák. č. 292/2014 Z. z., a teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú za následok zloženie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne dohodu o splátkach. „Správa“ ako i „Žiadosť“ sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy konštatovanej vo výzve (§ 41 ods. 5 zák. č. 292/2014 Z. z.). Správa ani žiadosť nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu, v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov, ktorých súdne preskúmanie na základe správnej žaloby považoval za neprípustné. 6. Krajský súd napokon zdôraznil, že v „Správe“ absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu bez ďalšieho nezakladá povinnosť na strane žalobcu vrátiť finančné prostriedky. „Správou“ ani „Žiadosťou“ žalobca nebol zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide totiž o písomnosť informatívneho charakteru. Správny súd prvého stupňa vzhľadom na nesplnenie podmienok na preskúmanie napadnutých opatrení v rámci správneho súdnictva žalobu ako neprípustnú
1 písm. g) SSP odmietol.
1 písm. f) SSP, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci
písm.
písm. j) SSP. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozhodnutia žalovaného zrušil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy kasačného konania.
č. 292/2014 Z. z. V prípade dodania predmetu zakázky samostatnými dodávateľmi reálne existovalo riziko ohrozenia úspešného zrealizovania výskumných a vedeckých projektov. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, správu o zistenej nezrovnalosti a ďalšie materiály z vykonanej kontroly, na základe ktorých bola žalobcovi uložená korekcia spočívajúca v povinnosti vrátiť finančnú hodnotu poskytnutého príspevku, sú nepochybne individuálnymi správnymi aktmi, rozhodnutiami bezprostredne dotýkajúcimi sa a zasahujúcimi do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Správnymi aktmi a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu žalobcu priamo ukrátený na svojich právach, neoprávnene zasahujú do nadobudnutých práv žalobcu a ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia nároku, zasahujú do nadobudnutých práv žalobcu, , najmä pokiaľ ide o právo na poskytnutie NFP, ich dôsledkom je zrušenie a vrátenie časti právoplatne priznaného nenávratného finančného príspevku a možný sankčný postih. Týmito správnymi aktami sú dotknuté základné práva žalobcu, ktorých preskúmanie nemôže byť
čl. 46 ods. 2 Ústavy v podmienkach materiálneho právneho štátu vylúčené.
SSP, z dôvodu hrozby vzniku závažnej ujmy v dôsledku právnych následkov napadnutých správnych aktov. Neporušil žiadne právne predpisy ani povinnosť, odôvodňujúcu vrátenie NFP alebo jeho časti, na základe správnych aktov a ich okamžitým výkonom hrozí žalobcovi vznik závažnej ujmy a značnej finančnej škody, pričom predmetná suma predstavuje neúnosné zaťaženie rozpočtu žalobcu. V prípade nezaplatenia korekcie uloženej predmetnými správnymi aktami bezprostredne hrozí, že budú voči žalobcovi uplatňované a vykonávané ďalšie postihy v zmysle osobitných právnych predpisov, najmä
zákona č. 292/2014 Z. z. a tiež
zákona č. 523/2004 Z. z.
1 zák. č. 292/2014 Z. z., a teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu či zrušenie právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a priamo sa ich nedotýkajú, ide o opatrenia predbežnej povahy. Vystavením a predložením správ nedošlo k uloženiu sankčnej povinnosti pre žalobcu a nedošlo k začatiu správneho konania pre porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania. Proces správneho konania pre porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania nemôže byť začatý bez vydania protokolu zo strany Úradu pre verejné obstarávanie
3 zák. č. 292/2014 Z. z. účinného do 31. mája 2017, pričom žalovaný 2) doposiaľ nevydal rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov. Nepovažoval za splnené podmienky na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti
SSP, pretože Správa a Žiadosť nie sú vykonateľné, a teda spôsobilé spôsobiť žalobcovi ujmu. Poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/145/2015, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že Správou ani Žiadosťou nebol s konečnou platnosťou zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, správnym súdom bude preskúmateľné až konečné rozhodnutie poskytovateľa a správny súd nemôže extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom úpravy je predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí. Dopad na práva a právom chránené záujmy žalobcu bude mať až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie riadiaceho orgánu vydané v správnom konaní
zák. č. 292/2014 Z. z. Vzhľadom na konštatované žalovaný 1) žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol
c) SSP alebo zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP.
názoru žalovaného 2) nemožno považovať za individuálne správne akty, nie sú teda rozhodnutiami a ich súdne preskúmanie je z tohto dôvodu neprípustné a krajský súd teda správne žalobu odmietol
g) SSP.
SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených tým.to zákonom. 20.
2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21.
1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22.
h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 23.
1 zákona č. 292/2014 Z. z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní príspevku v programovom období 2014 - 2020, postup a podmienky poskytovania príspevku, práva a povinnosti osôb v súvislosti s poskytovaním príspevku, pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy pri poskytovaní príspevku a zodpovednosť za porušenie podmienok poskytnutia príspevku. 24.
1 zákona č. 292/2014 Z. z. európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, z ktorých je poskytovaný príspevok, sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. 25.
1 citovaného zákona, ak poskytovateľ na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,100) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie, vyzve prijímateľa vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť vzťahujúci sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,100) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a poskytovateľ s týmto zistením nesúhlasí, poskytovateľ podá podnet101) Úradu pre verejné obstarávanie. 26.
2 zák. č. 292/2014 Z. z. ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie
odseku 1, poskytovateľ podá podnet101) Úradu pre verejné obstarávanie. 27.
11 veta prvá zák. č. 292/2014 Z. z. rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie
osobitného predpisu102a) je preskúmateľné súdom na základe žaloby riadiaceho orgánu, orgánu auditu alebo certifikačného orgánu. 28.
SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 29.
SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 30. S poukazom na obsah kasačnej sťažnosti žalobcu, považoval kasačný súd za potrebné sa v prvom rade vyjadriť k sťažnostnému bodu, v ktorom žalobca namietal odklon krajského súdu od judikatúry kasačného súdu [dôvod
1 písm. h) SSP], tvrdiac, že v obdobných veciach prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky viacero rozhodnutí,
ktorých bol krajský súd povinný napadnuté uznesenie materiálne posúdiť bez ohľadu na jeho formu (sp. zn. 5Sžf 31/2011, 5Sžf/26/2012, 5Sžf/31/2011, 5Sžf/26/2012, 5Sžo/62/2014). 31. K uvedenej námietke žalobcu kasačný súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutých správnych aktov (správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov
zákona č. 528/2008 Z. z.), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný, keďže sa vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor žalobcu o prípustnosti súdneho preskúmania uvedených správnych aktov (sp.zn. 5Sžf/26/2014, zo dňa 28.04.2016), ktoré je však výnimkou z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.
1 zákona o pomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je možné považovať
názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona. Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“
2 Obchodného zákonníka. Ďalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t. j. ako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení - § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a podpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp. - § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.
3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole. Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku (
aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve. Nakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých
zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, je možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.“
zákona č. 528/2008 Z. z. namietali porušenie základných práv
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami rôznych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zamietnutí kasačných sťažností proti rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí žalôb o preskúmanie správ o zistených nezrovnalostiach (príp. protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní) z dôvodu ich neprípustnosti.
1 písm. g) SSP], ktoré však v sťažnosti bližšie necharakterizoval, a s tým súvisiaceho nezákonného odmietnutia žaloby
ktorého rozhodnutia vydané v konaní
tejto časti zákona (druhá časť zákona č. 528/2008 Z. z., do ktorej spadá aj § 27a, na základe ktorého bola vypracovaná správa a žiadosť, pozn.) nie sú preskúmateľné správnym súdom [v zákone odkaz na § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku,
ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis]. 41.2 Uvedené znenie zákona priamo vylučuje preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných
druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. správnym súdom, a teda predstavuje zákonný rámec na vyslovenie právneho názoru vyjadreného najvyšším súdom v jeho napadnutom uznesení, v zmysle ktorého správne akty - predmetná správa a žiadosť - nie sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva. 42. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, pričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu v zákone, v nadväznosti na čo konštatuje, že je ústavne udržateľný záver najvyššieho súdu,
ktorého žiadosť a správa nie sú takými individuálnymi správnymi aktmi, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, a preto pokiaľ bola na uvedenom základe kasačná sťažnosť smerujúca proti napadnutému uzneseniu krajského súdu zamietnutá napadnutým uznesením najvyššieho súdu, nie je možné napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za rozhodnutie, ktoré by spočívalo na arbitrárnom, svojvoľnom a zjavne neudržateľnom a neospravedlniteľnom výklade práva, a teda za rozhodnutie, ktorým boli porušené sťažovateľom označené práva. V tejto súvislosti odkazuje ústavný súd na identické závery, ktoré vyslovil v obdobných veciach (napr. III. ÚS 33/2018, IV. ÚS. 267/2018)“. 38. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezákonného odmietnutia žaloby, ktorou sa žalobca domáha ochrany základných ľudských práv, konkrétne vlastníckeho práva
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky [dôvod
1 písm. j) SSP] kasačný súd poukazuje na právny záver vyslovený vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/56/2015, zo dňa 08. júna 2016: „Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“ 39. Kasačný súd, poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, zdôrazňuje, že Správu o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov (v prejednávacej veci aktualizácie správ a žiadostí) nemožno považovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu správnym súdom, pretože ich preskúmateľnosť vylučuje osobitný predpis (zákon č. 528/2008 Z. z. v § 14 ods. 18) a ako také nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, t.j. i do vlastníckeho práva žalobcu
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, pretože nejde o právoplatné správne rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov
5 zákona č. 528/2008 Z. z. V prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca nevráti poskytnuté finančné prostriedky, bude následne žalovaným začaté správne konanie, výsledkom ktorého môže byť aj rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Konštatované platí i vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy stanovenej vo výzve.
zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších prepisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností.“ (R 57/2018). 41. Predmetnými Správami o zistenej nezrovnalosti boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon č. 292/2014 Z. z. , a preto ich možno považovať za podkladové rozhodnutie majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 42 ods. 7 zákona č. 292/2014 Z. z., § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. a zákona č. 528/2008 Z.z. Ohľadom preskúmania Žiadostí je nesporné, že týmito písomnosťami žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 41 až § 42 zákona č. 292/2014 Z. z. , a keďže zistil porušenie zákona, vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejde o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. Pre porovnanie správny súd poukazuje na § 37 ods. 13 písm. c) zákona č. 523/2004 Z.z. (na tento zákon odkazuje zákon č. 292/2014 Z.z. ), ktorý predpokladá, že povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je podmienená právoplatným rozhodnutím, ktorému predchádza vydanie správy o zistenej nezrovnalosti. Aj z tohto pohľadu možno konštatovať, že správa o zistenej nezrovnalosti má predbežný charakter, resp. charakter podkladu rozhodnutia o meritórnom uložení povinnosti vrátiť príspevok alebo jeho časť a v správnom súdnictve sa v samostatnom konaní nepreskúmava. Kasačný súd v nadväznosti na konštatované poukazuje na ďalší postup poskytovateľa príspevku v prípade zistenia nezrovnalosti, upravený § 41 ods. 4 zák. č. 292/2014 Z. z. tak, že ak bolo na základe podnetu zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo (mohlo mať) vplyv na výsledok verejného obstarávania a ak poskytovateľ vyzve prijímateľa prostredníctvom žiadosti na vrátenie poskytnutého príspevku alebo časti, vzťahujúceho sa na predmet zákazky. Ak však prijímateľ poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti nevráti, podá podnet správnemu orgánu, a to Úradu pre verejné obstarávanie na konanie o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie. Zákon
11 zák. č. 292/2014 Z. z. považuje až rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie
osobitného predpisu za preskúmateľné súdom, a to na základe žaloby riadiaceho orgánu, orgánu auditu alebo certifikačného orgánu.
1 SSP), a zároveň ich nepriznal ani žalovaným 1) a 2), pretože to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky
ustanovenia § 143 SSP, správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v § 142 ods. 1. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.