1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţaloby ţalobcu, ktorými 5Sţf/7/2011 2 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/226/17020- 46719/2009/990565-r a č. I/226/17020-46715/2009/990565-r obidva zo dňa
2 písm. a/ a d/ zákona o DPH. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší obidve rozhodnutia ţalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie. Namietal, ţe súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe zastupovanie spoločnosti M., s. r. o. ako aj spoločnosti N., spol. s r. o. vo vzťahu k ţalobcovi je sporné, a teda nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, dôsledkom čoho bolo nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, ţe v daňovom ako aj 5Sţf/7/2011 3 v súdnom konaní na základe predloţených dôkazných prostriedkov jednoznačne preukázal splnenie všetkých podmienok v zmysle § 20 ods. 2 zákona o DPH, a preto má za to, ţe mu nárok na odpočet DPH vznikol. Ďalej namietal, ţe pri dodaní nafty obchodoval s pánom O. L. ml., ktorý za spoločnosť M., s. r. o. konal, ako aj preberal platby za naftu, pričom konanie O. L. ml. nebolo spoločnosťou M., s. r. o. spochybnené, a to ani potom, ako sa spoločnosť M., s. r. o. o jeho konaní dozvedela. Teda ţalobca má za to, ţe konanie O. L. ml. vo veci spoločnosti M., s. r. o. je moţné povaţovať za konanie tejto spoločnosti, vo vzťahu k O. L. ml. bol dobromyseľný a nemal dôvod mať akékoľvek pochybnosti o tom, ţe O. L. ml. nemal oprávnenie konať za spoločnosť M., s. r. o.. Toto bolo preukázané aj zhodnosťou výpovedí ţalobcu, O. L. ml. a konateľa spoločnosti M., s. r. o. J. T. Vo vzťahu k obchodnej spoločnosti N., spol. s r. o. ţalobca zastáva názor, ţe súd ani ţalovaný nezohľadnili skutočnosť, ţe za spoločnosť N., spol. s r. o. konal J. Š., ktorý uskutočnenie plnenia potvrdil. Ďalej namietal, ţe súd ani ţalovaný nevzali do úvahy, ţe nafta bola dodávaná cisternami spoločnosti N., spol. sr.o., pričom neuskutočnenie zdaniteľného plnenia napriek tomu odôvodňovali aj skutočnosťou, ţe dokumentácia SAD T. nepotvrdzovala dodanie nafty v tomto prípade. K uvedenému ţalobca uviedol, ţe pri dodaní nafty od spoločnosti N., spol. s r. o. bol rovnako dobromyseľný a nemal pochybnosti o tom, ţe osoby, ktoré vystupovali ako oprávnení zástupcovia dodávateľa nie sú poverené dodávateľom túto činnosť vykonávať. J. Š., ako to vyplýva z rozhodnutia o odvolaní 2 predloţil ţalobcovi plnú moc overenú notárom. Splnomocnenie J. Š. a Š. M. potvrdil vo svojej výpovedi konateľ spoločnosti N., spol. s r. o. Ing. M.O. Ďalej namietal, ţe súd sa v odôvodnení rozsudku dostatočne tejto otázke nevenoval, nakoľko len uviedol tvrdenia ţalovaného a nijako sa nezaoberal argumentmi ţalobcu vo vzťahu k ust. § 15 Obchodného zákonníka. Ďalej namietal, ţe ţalovaný ako aj krajský súd zohľadnili len skutočnosti v neprospech ţalobcu a nezohľadnili skutočnosť, ţe uskutočnenie plnenia preukázali aj výpovede zúčastnených osôb. K tvrdeniu súdu, ţe v ţalobe absentuje poukaz na to, ţe ţalobca bol napadnutými rozhodnutiami ukrátený na právach, ţalovaný uviedol, ţe v ţalobách bolo uvedené, ţe dotknuté orgány neprihliadli pri rozhodovaní na oprávnené záujmy ţalobcu, ako aj na to, ţe rozhodnutia sú nezákonné a teda, ţe boli dotknuté jeho práva na správne určenie daňovej povinnosti. Ďalej namietal, ţe pokiaľ súd v napadnutom rozsudku poukazuje na nesplnenie podmienky uvedenej v ustanovení § 20 ods. 2 písm. d/ zákona o DPH, v tomto prípade nie je jasné, aké platby presahujúce sumu 200.000,- Sk má súd ma mysli, nakoľko daň na vstupe v prípade jednotlivých faktúr za mesiace máj a september 2002 nepresahovala 5Sţf/7/2011 4 sumu 200.000,- Sk. Túto sumu presahovali len niektoré plnenia uvedené v jednotlivých faktúrach. Tieto však mohli byť uhrádzané aj v hotovosti, čo vyplýva aj zo spisového materiálu správcu dane. V tejto súvislosti ţalobca uviedol, ţe napadnuté rozhodnutia boli odôvodnené iba porušením ustanovenia § 20 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a nie porušením § 20 ods. 2 písm. d/ zákona o DPH, a teda vznikajú pochybnosti, či moţno rozhodnutia o odvolaní povaţovať za rozhodnutia v súlade so zákonom, ak má súd za to, ţe ţalobca nesplnil aj inú zákonnú podmienku na odpočet DPH okrem tej, ktorú ţalovaný uviedol v rozhodnutí. Ďalej namietal, ţe v odôvodení rozsudku absentuje vyjadrenie k niektorým argumentom uvedeným v ţalobách. Namietal, ţe on nemá vplyv na plnenie, resp. nesplnenie zákonných povinností dodávateľa, a preto zistenia vyplývajúce z nesplnenia povinností zo strany dodávateľa nemôţu mať charakter podstatnejších zistení, ako zistenia vyplývajúce z dôkazov predloţených ţalobcom. Taktieţ namietal, ţe sa krajský súd nevyjadril ku skutočnosti, ţe ţalobca bol len distribútorom a nie výrobcom motorovej nafty, a teda mohol predať len toľko nafty, koľko nakúpil. Preto bolo povinnosťou ţalovaného ako aj správcu dane za predmetné zdaňovacie obdobia povaţovať za neuskutočnené aj predaj zodpovedajúceho mnoţstva tovaru nakúpeného od dodávateľa. Tvrdil, ţe ak nedostatočne preukázal nákup tovaru, potom nemohol u ţalovaného uspieť ani s preukázaním následného predaja tohto tovaru. Poukazoval na to, ţe vzhľadom na uvedené, krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Súčasne uviedol, ţe krajský súd pri hodnotení dôkazov bral do úvahy najmä zistenia, ako aj skutočnosti, ktoré sú výsledkom predovšetkým kontroly v spoločnosti M., s. r. o. a N., spol. s r. o., ako aj nie je jasné, ktoré platby presahujúce sumu 200.000,- Sk mal súd na mysli, keď v zmysle ust. § 20 ods. 2 písm. d/ zákona o DPH by malo ísť o platbu dane na vstupe a táto pri jednotlivých faktúrach nepresiahla uvedenú sumu. Ţalobca napokon uviedol, ţe v dôsledku uvedeného je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé, zmätočné, nepreskúmateľné a konanie krajského súdu má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril písomne dňa 27.01.2011 tak, ţe ţiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, pričom sa v celom rozsahu pridrţiaval stanoviska podaného k ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania 5Sţf/7/2011 5 (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/226/17020-46719/2009/990565-r zo dňa 24. apríla 2009, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu T. č. 645/230/80741/08/Čapa zo dňa 19. septembra 2008, ktorým bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2002 v sume 11.493,99 eura a rozhodnutia č. I/226/17020- 46715/2009/990565-r zo dňa 24. apríla 2009, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu T. č. 645/230/80682/08/Čapa zo dňa 19. septembra 2008, ktorým bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2002 v sume 5.347,10 eura. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva 5Sţf/7/2011 6 a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
2 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie máj 2002 5Sţf/7/2011 7 a september 2002) daňový doklad musí obsahovať obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie.
1 veta prvá zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie), platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak.
2 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie), platiteľ má nárok na odpočet dane, ak:
neho mal viesť O. L. starší. Ďalej konateľ spoločnosti J. T. uviedol, ţe plnomocenstvo dal P. H., pričom jej fotokópia nebola správcovi dane predloţená. Taktieţ uviedol, ţe P. H. mu dal podpísať niekoľko dokumentov, avšak nevedel uviesť o aké dokumenty išlo, a ţe v predchádzajúcich výpovediach na Daňovom úrade v T. a na Daňovom úrade v Ţiline vypovedal z dôvodu strachu nepravdivo a jedinou činnosťou, ktorú ako konateľ spoločnosti vykonával bol výber peňazí z účtov v bankách, ktoré potom odovzdával P.H. a O.L. mladšiemu, za čo dostával finančnú odmenu vo výške od 1.000,- Sk do 5.000, Sk. V zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 04.01.2006 v rámci výkonu daňovej kontroly dane z príjmov fyzických osôb J.T. uviedol, ţe P.M. nepozná, alebo si nespomína, ţe by sa s ním stretol. Ďalej mal najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, ţe napriek riadnemu predvolaniu sa ţalobca výsluchu J.T. ako svedka nezúčastnil. Tento svedok taktieţ poprel podpis na predmetných faktúrach, ktoré videl iba keď mu boli predloţené daňovými orgánmi a políciou. Ďalej uviedol, ţe nikdy nemal pečiatku spoločnosti M., s. r.o. Z obsahu spisového materiálu mal ďalej najvyšší súd za preukázané, ţe správcovi dane sa ani s pomocou Obvodného oddelenia Policajného zboru SR v Dubnici nad Váhom nepodarilo zabezpečiť výpoveď P.H., keďţe tento sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdrţiava, na uvedenej adrese býva iná osoba, ktorá nevedela uviesť, kde sa predchádzajúci majiteľ odsťahoval. Ako svedok bol vypočutý aj O.L. starší, bytom T.T., ktorý uviedol, ţe pre spoločnosť M., s.r.o. vykonával zmluvy, dohody, prevody obchodného podielu, mal viesť aj účtovníctvo, ale napokon ho neviedol. S ţalobcom sa stretol len raz a nemal vedomosti o vystavených faktúrach, a ani o tom či boli uhradené. Pokiaľ ide o faktúru č. 38/05-2002 - interné číslo 41 vystavenú obchodnou spoločnosťou N., spol. s r. o., mal najvyšší súd z obsahu spisového materiálu za preukázané, ţe v daňovom konaní si správca dane zabezpečil prostredníctvom doţiadaní z Daňového úradu Košice I a Colného úradu Trenčíne účtovné a daňové doklady týkajúce sa ţalobcu, ako aj písomnú výpoveď bývalého konateľa spoločnosti N., spol. s r. o. Ing. M.O. zo dňa 07.11.2005, ktorý uviedol, ţe na zastupovanie spoločnosti bol splnomocnený J. Š., Š. M. a P. 5Sţf/7/2011 9 P. Pokiaľ ide o osobu ţalobcu, O. uviedol, ţe ho nepozná a nikdy sa s ním nestretol. K účtovníctvu spoločnosti N., spol. s r. o. sa vyjadriť nevedel. V rozpore so svojom prvou písomnou výpoveďou tento svedok na ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom Košice I dňa 24.04.2006 uviedol, ţe spoločnosť N., spol. s r. o. predmetnú faktúru č. 38/05/2002 vystavila, ţe M. s P. M. podpísal zmluvu o dodávke motorovej nafty a dodávky boli realizované cez ČSAD T., pričom o iných dodávkach nevedel. Taktieţ uviedol, ţe dispozíciu na vystavovanie faktúr mali M., P. a J. Š. Taktieţ uviedol, ţe faktúry pre odberateľa P. M. boli uhradené, spôsob platby si nepamätal. Vzhľadom na túto výpoveď konateľa Ing. O. bolo vykonané miestne zisťovanie u SAD T., a. s., pričom bolo zistené, ţe SAD T. pre spoločnosť N., spol. s r.o. ani pre spoločnosť M., s.r.o. ţiadne faktúry za prepravné sluţby nevystavila. V roku 2003 vystavila pre spoločnosť N., spol. s r.o. faktúru č. 305371, predmetom ktorej však nebola preprava motorovej nafty, ale náhrada straty spôsobenej nedodaním motorovej nafty. Vzhľadom k zásadným rozporom vo výpovedi konateľa spoločnosti O. sa aj najvyšší súd priklonil k názoru ţalovaného, ako aj krajského súdu, ţe výpoveď O. zo dňa 24.04.2006 je účelová, a to aj s poukazom na skutočnosť, ţe faktúra č. 38/05/2002 nebola zaevidovaná v účtovníctve spoločnosti N. spol. s r.o., ale iba v účtovníctve ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade je, ţe ţalobca v daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie motorovej nafty, vyfakturovanej vyššie označenými faktúrami a ani ich úhradu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli ţalobcovi vôbec dodané a ţe boli dodané práve obchodnými spoločnosťami M., s. r. o. a N., spol. s r. o.. Ţalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Zákon č. 289/1995 Z. z. (účinný v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie) v ustanovení § 20 ods. 1 viaţe nárok platiteľa na odpočet dane pri prijatých plneniach, 5Sţf/7/2011 10 ak boli prijaté na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení. Tento nárok ďalej časovo a vecne podmieňuje splnením podmienok zakotvených v odseku 2. Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty
ustanovenia § 20 zákona č. 289/1995 Z. z. (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia) spočíva v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje, ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto ho nemoţno iba stotoţňovať s faktúrou. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané náleţitosti a musí ho vydať platiteľ, a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad a z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane
ustanovenia § 20 ods. 1 ani § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia). Pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta nedostatočne zistený skutkový stav krajským súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v konaniach o ţalobách (§ 247 a nasl. OSP) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva, ktorý je stanovený v § 244 OSP. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno- právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý 5Sţf/7/2011 11 (s výnimkou vecí v tzv. plnej jurisdikcii /§ 250i ods. 2 OSP/) posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky si nemohol osvojiť argumentáciu ţalobcu, ţe ţalovaný sa v dokazovaní zameral len na spochybnenie O.L. ml. konať za spoločnosť M., s.r.o. V danom prípade je právne irelevantné, či O.L. ml. konal ako zamestnanec spoločnosti M., s.r.o., alebo ako splnomocnený zástupca. Ďalej
názoru najvyššieho súdu je tieţ právne irelevantné kto konal za spoločnosť N., spol. s r.o., si konateľ spoločnosti O., alebo ďalšie osoby ako M., P. a J.Š. na základe plnomocenstva. Z obsahu administratívneho spisu mal totiţ aj Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, ţe ţalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli ţalobcovi vôbec dodané, a ţe boli dodané dodávateľom obchodnou spoločnosťou M., s.r.o. a obchodnou spoločnosťou N., spol. s r.o. Ţalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Pokiaľ ţalobca namieta, ţe krajský súd okrem iného odôvodnil rozsudok aj tým, ţe ţalobca ako platiteľ porušil ust. § 20 ods. 2 písm. d/ zákona č. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, najvyšší súd poukazuje na to, ţe táto skutočnosť je danej veci v zásade právne irelevantná, poukazuje však v celom kontexte iných dôkazov na to, ţe v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočet DPH. Najvyšší súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v danej veci aj v zmysle ustanovenia § 250j ods. 3 OSP, konkrétne či daňové konanie netrpí takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v T. ako 5Sţf/7/2011 12 vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.