1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. F. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Nitra (ďalej aj „okresný súd") rozsudkom z 9. decembra 2019, sp. zn. 5T/117/2017, uznal obvineného T. F. (v spoločnom konaní s C. V. a L. V.) za vinného zo zločinu podvodu spolupáchateľstvom
zák.") k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že v období mesiacov júl 2013 - august 2013 v Nitre, spoločne s úmyslom vylákať tovar od poškodenej spoločnosti T., a.s. Nitra a s úmyslom za tento tovar poškodenej spoločnosti nezaplatiť, L. V. ako osoba ovládajúca C. V., na ktorého, zneužívajúc jeho finančnú a sociálnu situáciu, za finančnú odmenu previedol obchodný podiel spoločnosti Z., s.r.o., Bratislava a ktorý sa stal jej konateľom, L. V. vystupujúc v mene C. V., ako konateľa spol. Z., s.r.o., mailovou objednávkou č. XX/X/XXXX z
3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon bol
1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad správaním obvineného v skúšobnej dobe na skúšobnú dobu tri roky.
4 písm. d) Tr. zák. bola obvinenému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú poškodenému v zodpovedajúcom pomere.
1 Trestného poriadku („Tr. por.") bola všetkým trom obvineným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému škodu vo výške 64.806,40 eur. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinení T. F. a L. V. a prokurátor, ktoré Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd") uznesením z 21. júla 2020, č. k. 1To/31/2020-1375 zamietol
por. ako nedôvodné (odvolania obvineného T. F. a Okresnej prokuratúry Nitra), resp.
1 Tr. por. ako podané oneskorene (odvolanie obvineného L. V.). Uznesenie krajského súdu prevzal obvinený T. F.
1 Tr. por. vyššie uvedeným uznesením krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. s nadväznosťou na § 2 ods. 10 Tr. por., prípadne v iných ustanoveniach Trestného poriadku, a to v neprospech obvineného T. F.,
2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a predtým vydaný vyššie uvedený rozsudok okresného súdu vo výroku o vine, treste a povinnosti nahradiť škodu poškodenému a
1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Dovolateľ uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Tr. por. s nadväznosťou aj na § 374 ods. 3 Tr. por., pričom podstatou podaného dovolania je
dovolateľa skutočnosť, že súdy uverili bez opory v iných dôkazoch spoluobvinenému C. V.Ž. o fikcii zmluvy o pôžičke a uznania dlhu a dohody o započítaní pohľadávok, čo vyústilo v nesprávne právne posúdenie zisteného skutku a v hrubé porušenie práva na obhajobu ignorovaním zásady in dubio pro reo. Dovolateľ dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. vzhliadol v neposkytnutí odpovede na základné dovolateľom namietané porušenia zákona okresným súdom, nedôvodným vstupovaním do prejavu obhajoby počas záverečnej reči, porušením kontradiktórnosti procesu, kedy enormné množstvo dôkazov svedčiacich v prospech dovolateľa sa opomína a jeho vina sa stavia na jedinom dôkaze, tvrdení spoluobvineného V., ktorý
znaleckého posudku XX/XXXX z
dovolateľa argumentácia krajského súdu v napadnutom uznesení, ktorú cituje v dovolaní, je nesprávna a nezrozumiteľná. Zvukový záznam z hlavného pojedávania, kde bola prednesená záverečná reč, jednoznačne musí verifikovať takéto protiprávne konanie sudkyne okresného súdu a potom je nanajvýš zaujímavé, prečo je súdom doručený zvukový záznam zmazaný v čase, keď prokurátor prednáša záverečný návrh, teda absentuje časť vyhlásenia uznesenia krajským súdom a jeho odôvodnenia, ktoré je diametrálne odlišné od jeho písomného vyhotovenia. V uznesení krajského súdu nie je zodpovedaná otázka, akým spôsobom sa mal obhajca v záverečnej reči odkloniť od merita veci, keď bolo v ňom poukázané na možnosť napomenúť procesnú stranu pri záverečnej reči v prípade odklonu od merita veci a v tejto časti je uznesenie krajského súdu nedôvodné, nepreskúmateľné až arbitrárne. Napokon dovolateľ uvádza k možnosti namietania opatrení a jeho protokolácie, že ide o právo obhajcu, nie povinnosť a zápisnica o hlavnom pojednávaní mu bola doručená až po vyhlásení rozsudku, tak objektívne nemohol podávať námietky na hlavnom pojednávaní. Naviac právo na záverečnú reč má obhajca bez ohľadu na to, či podá alebo nepodá nejaké námietky. Dovolateľ uviedol, že na verejnom zasadnutí
1 písm. i) Tr. por. najprv rozviedol vykonané dôkazné prostriedky, ktoré v dovolaní hodnotí a uvádza k nim závery, ktoré
neho z nich vyplývajú s tým, že nesprávnosť právneho posúdenia objektívne zisteného skutku je daná tým, že skutkový stav bol daný vykonanými dôkazmi, ako sú uvedené a z týchto jednotlivých dôkazov vyplynula existencia zmluvy o pôžičke, uznanie dlhu aj dohody o započítaní pohľadávok v čase, v akom boli datované, z čoho vyplýva, že napadnuté uznesenie krajského súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, nakoľko výsledkom takto zisteného skutkového stavu mal byť jednoznačne oslobodzujúci rozsudok. Napokon dovolateľ uviedol, že okresný súd a krajský súd sa nevyporiadali s výškou zloženej zálohy vo výške 5.300 eur, ako to na pojednávaní
daného rozvrhu práce Najvyššieho súdu rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie, preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. V prípade dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. V prejednávanej veci dovolateľ namietal porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom tým, že krajský súd neposkytol odpovede na základné ním namietané porušenia zákona okresným súdom, okresný súd nedôvodne vstupoval do prejavu obhajoby počas záverečnej reči, porušením kontradiktórnosti procesu tým, že množstvo dôkazov svedčiacich v prospech dovolateľa malo byť v konaní opomenutých a vina dovolateľa mala byť postavená iba na výpovedi spoluobvineného C. V. a vymazaním časti zvukového záznamu z verejného zasadnutia krajského súdu ohľadom odôvodnenia vyhláseného uznesenia. Pokiaľ dovolateľ poukazuje na nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, tak je treba uviesť, že odôvodnené je síce stručné a v podstatných častiach odkazuje na rozsudok okresného súdu, avšak nie je možné prísť k záveru uvádzanému dovolateľom, že ide iba o vágne a formálne odôvodnenie pár vetami a že sa krajský súd nevysporiadal s relevantnou časťou argumentácie dovolateľa v pôvodnom konaní uvedenej v jeho odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu. Treba prisvedčiť, že krajský súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k argumentu obhajoby ohľadom posúdenia osoby spoluobvineného C. V. z pohľadu záverov znaleckého posudku XX/XXXX z odvetvia klinická psychológia dospelých znalca PhDr. Andreja Benkoviča (č. l. 265-288). V tomto ohľade však treba uviesť, že dovolací súd z jednotlivých zápisníc o hlavnom pojednávaní okresného súdu a o verejnom zasadnutí krajského súdu zistil, že tento dôkazný prostriedok nebol vôbec v pôvodnom konaní vykonaný v procese dokazovania v súdnom konaní, pričom žiadna z procesných strán ani nenavrhla doplniť dokazovanie o tento dôkazný prostriedok, keď okresný súd na hlavnom pojednávaní 9. decembra 2019 po vykonaní dokazovania pred jeho vyhlásením za skončené
2 Tr. por. zisťoval, či strany majú návrhy na doplnenie dokazovania (č. l. 1228) a rovnako tak, keď to zisťoval na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach 21. júla 2020 po doplnení dokazovania krajský súd (č. l. 1368). V tomto ohľade teda teraz v dovolacom konaní poukazovať, že súd sa v pôvodnom konaní nevysporiadal v meritórnom rozhodnutí s dôkazným prostriedkom, ktorý však ani nebol v pôvodnom konaní vykonaný, je irelevantné a pokiaľ obhajoba bola v pôvodnom konaní v tomto ohľade nečinná, nemožno teraz túto jej nečinnosť naprávať v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. Pritom nie je určujúce, že sa
všetkého na vykonanie tohto dôkazného prostriedku v pôvodnom konaní pozabudlo, čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že sa na tento znalecký posudok poukazovalo vo vyjadreniach a podaniach v pôvodnom konaní vrátane záverečných rečí, hoci nebol znalecký posudok ako dôkazný prostriedok na hlavnom pojednávaní vykonaný (následne ani na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu). Okresný súd vo svojom rozsudku jasne, zrozumiteľne a s prehľadom odôvodnil a následne uviedol konkrétne dôkazy, o ktoré opieral skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a právne úvahy, ktorými sa spravoval pri posudzovaní dokázaných skutočností v otázke viny, ako aj, ako sa vyrovnal s obhajobnými vyjadreniami (strany 16 až 20 rozsudku vrátane toho, prečo uveril výpovedí spoluobvineného C. V. a nie vyjadreniam dovolateľa, resp. dôkazom, ktoré
dovolateľa mali poukazovať na jeho nevinu, resp. vnášať dôvodnú pochybnosť ohľadom jeho viny) a boli tiež zdôvodnené výroky o treste a náhrade škody (strany 21 až 23 rozsudku). Krajský súd na tieto skutočnosti v napadnutom uznesení v zásade poukázal a odkázal na ne, pričom tým reagoval aj na odvolacie námietky (strany 5 a 6 napadnutého uznesenia). V tomto ohľade teda boli námietky dovolateľa vyhodnotené za nedôvodné a rozsudok okresného súdu a napadnuté uznesenie krajského súdu, ktoré je potrebné považovať z pohľadu predmetu konania za jeden celok, dali odpovede na všetky relevantné otázky nastolené stranami v konaní a s tvrdením dovolateľa o nedostatočnosti zdôvodnenia a úvah v nich sa dovolací súd nestotožnil (nie je nezvyčajný postup, že krajský súd ako odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukazuje odkazom na skutočnosti a závery rozsudku okresného súdu ako prvostupňového súdu, keďže meritórne rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v tej istej veci nemožno posudzovať samostatne a izolovane, ale spoločne ako jeden celok). Čo sa týka namietaného prerušenia vyjadrenia obhajcu v rámci jeho záverečnej reči na okresnom súde, tak je potrebné uviesť, že po prehratí zvukového záznamu bolo dovolacím súdom zistené, že predsedníčka senátu okresného súdu síce obhajcu prerušila v jeho záverečnej reči, ktorú tento priamo diktoval do zápisnice, avšak uvedené prerušenie bolo technického charakteru s tým, že predsedníčka senátu okresného súdu v podstate uviedla, že nemá význam do zápisnice prepisovať celé citácie odpovedí na otázky položené znalcovi (ako to robil obhajca v záverečnej reči) a že obhajca by mal z toho urobiť výťah podstatného (v tomto ohľade treba prisvedčiť názoru dovolateľa, že pokiaľ strana v záverečnej reči poukazuje na dôkazný prostriedok vykonaný na hlavnom pojednávaní, hoci by ho aj celý citovala, nemožno uviesť, že tento postup by vybočoval z rámca prejednávanej veci
4 Tr. por. a predsedníčka senátu okresného súdu mala zvoliť ten postup, že obhajcu mala ponechať citovať predmetné závery znaleckého posudku, ale do zápisnice mala
4 Tr. por. len odkázať na dotknuté závery znaleckého posudku s tým, že ich obhajca citoval), pričom však následne nechala obhajcu dokončiť jeho záverečnú reč (hoci obhajca aj naďalej poukazoval a citoval závery znaleckého posudku a teda dôvod prerušenia záverečnej reči v podstate ním nebol rešpektovaný). Teda obhajcovi aj dovolateľovi (obvinenému) bolo okresným súdom umožnené sa vyjadriť v rámci záverečných rečí a tým v zásade mali možnosť využiť svoje právo na záverečné reči bez toho, aby boli nejakým relevantným spôsobom v tom obmedzovaný, pričom obvinenému bolo v súlade so zákonom umožnené využiť aj právo na posledné slovo, čo obvinený nevyužil a nič viac neuviedol ani nenamietal. Len samotné prerušenie obhajcu v záverečnej reči s technickou požiadavkou, aby neuvádzal doslovné citácie záverov znaleckého posudku (ktorý pritom nebol
zistenia dovolacieho súdu v súdnom konaní ako dôkazný prostriedok ani vykonaný ako je uvedené vyššie), ktorá aj tak nebola obhajcom následne rešpektovaná, nemôže zakladať porušenie práva na obhajobu a už vôbec nie zásadným spôsobom. Pokiaľ v tejto súvislosti dovolateľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tdo 43/2008, tak toto vychádzalo zo zásadne rozdielneho skutkového stavu a je irelevantné ním argumentovať, pretože v danej veci bola predsedom senátu prvostupňového súdu záverečná reč obvineného prerušená s tým, že mu nebolo umožnené v nej pokračovať. V prípade namietania dovolateľom vymazania časti zvukového záznamu z verejného zasadnutia krajského súdu dovolací súd tiež nezistil namietané porušenie zákona, pretože zápisnica z verejného zasadnutia bola vyhotovovaná diktovaním predsedu senátu, pričom
por. v takom prípade sa vykonáva zvukový záznam z verejného zasadnutia iba v rozsahu vykonávaného dokazovania (na rozdiel od hlavného pojednávania, v prípade ktorého sa zvukový záznam vyhotovuje z celého úkonu) a tak tomu bolo aj v prejednávanej veci a na tom nič nemení skutočnosť, že nahrávacie zariadenie bolo pravdepodobne vypnuté neskôr ako malo byť a zaznamenalo aj úvod vyjadrenia prokurátora v konečnom návrhu. Pokiaľ teda dovolateľ poukazuje, že vzhľadom k tomu sa nemôže verifikovať namietaný nesúlad odôvodnenia napadnutého uznesenia pri jeho ústnom vyhlásení na verejnom zasadnutí s odôvodnením uvedeným v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia krajského súdu, tak uvedená nemožnosť je objektívny stav a nedošlo k nej porušením zákona ohľadom nesplnenia povinnosti nahratia verejného zasadnutia ako to uvádzal dovolateľ a z tohto dôvodu je tvrdenie dovolateľa o porušení práva na obhajobu nedôvodné. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že s poukazom na § 171 ods. 2 Tr. por. a § 180 Tr. por. sa v prípade meritórneho rozhodnutia formou uznesenia vyhlasuje úplné znenie výroku, aspoň podstatná čas odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. V praxi sa pri vyhlásení meritórneho uznesenia väčšinou uvádzajú iba základné podstatné dôvody rozhodnutia, ktoré sú bližšie špecifikované v následne písomnom vyhotovení rozhodnutia, čo by samozrejme nemalo viesť k rozporu medzi skutočnosťami uvedenými pri vyhlásení rozhodnutia a pri jeho písomnom vyhotovení. V tomto ohľade však ide iba o tvrdenie dovolateľa, ktoré nebolo relevantným spôsobom podložené, a preto dovolací súd musel brať zreteľ na to, čo je uvedené v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia. Pokiaľ dovolateľ videl porušenie kontradiktórnosti konania v tom, že predseda senátu krajského súdu mal radiť prokurátorovi na verejnom zasadnutí ohľadom otázky včasnosti podania odvolania, resp. rozsahu podaného odvolania, tak dovolací súd uvádza, že na tieto skutočnosti musel krajský súd ako odvolací súd prihliadať bez ohľadu na to, čo by prokurátor na verejnom zasadnutí v tomto ohľade uviedol. To, že súd sa nemá stavať do úlohy akéhosi „pomocníka" prokurátora ohľadom podanej obžaloby, sa v zásade týka procesu dokazovania, nie otázok zisťovania podmienok konania a podobných náležitostí, ktorých splnenie musí súd zisťovať bez ohľadu na stanoviská či vyjadrenia procesných strán. K dovolateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por., dovolací súd uvádza, že v jeho prípade je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Zároveň však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. Teda dovolanie v tomto prípade neslúži na prípadnú revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Tr. por.). Pokiaľ teda dovolateľ poukazuje na určité pochybenia, ktoré majú
neho spočívať v tom, že nemal byť riadne zistený skutkový stav a že bola nesprávne vyhodnotená dôkazná situácia poukázaním na konkrétne dôkazné prostriedky a skutočnosti z nich vyplývajúce, tak uvedené sa práve týka skutkového stavu zisteného v pôvodnom konaní, ktorý však dovolací súd v prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. nemôže v tomto smere skúmať, meniť ani hodnotiť (skutkový stav je vždy výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania). Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu jeho nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), a teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku meritórneho rozhodnutia môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane k tomu R 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). V tomto prípade však dovolateľ v rozpore s uvedeným uplatňuje práve námietky charakteru skutkového, ktoré nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Dovolateľ v dovolaní neuvádza konkrétne dôvody, resp. pochybenia ohľadom toho, že by skutková veta meritórneho rozhodnutia nezodpovedala jej právnemu posúdeniu (dovolateľ v tomto ohľade len uviedol, že súdy dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku a k nesprávnemu výroku o vine a mali dovolateľa oslobodiť, resp. mala byť ignorovaná zásada in dubio pro reo) a dovolací súd bez ich uplatnenia zo strany dovolateľa nemôže také skutočnosti posudzovať sám ex officio (§ 385 ods. 1 Tr. por., resp. § 374 ods. 1 Tr. por.). Pre úplnosť dovolací súd uvádza (hoci ide v podstate o posudzovanie skutkového stavu z pohľadu vykonaného dokazovania), že pokiaľ dovolateľ poukazuje, že okresný súd ani krajský súd sa nevysporiadali s výškou zloženej zálohy vo výške 5.300 eur, ako to na hlavnom pojednávaní 26. februára 2019 uviedla svedkyňa R.. X. Z.Q., čím mala byť poškodenému priznaná náhradu škody o túto sumu vyššiu, tak dovolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo dovolateľ uvádza len časť výpovede tejto svedkyne (zástupkyňa poškodeného) a neuviedol, že táto zároveň uviedla, že išlo o tovar v celkovej sume 70.106,40 eur (po odpočítaní zaplatenej zálohy 5.300 eur sa dostaneme k sume 64,806,40 eur, ktorá bola priznaná ako náhrada škody poškodenému). Pokiaľ dovolateľ poukazuje, že obvinení C. V., L. V. a T. F. boli rozsudkom okresného súdu
1 Tr. por. zaviazaní nahradiť škodu poškodenému spoločne a nerozdielne, zatiaľ čo vo výroku o treste pri uložení povinnosti
4 písm. d) Tr. zák. bola dovolateľovi uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému škodu v zodpovedajúcom pomere s tým, že je odôvodnenie rozsudku v rozpore s výrokom, tak ani s uvedeným sa dovolací súd nestotožnil. Z meritórnych rozhodnutí vyplýva, že k spáchaniu trestného činu došlo spoločným konaním všetkých troch obvinených, čomu zodpovedá vo výroku o náhrade škody uložená povinnosť škodu nahradiť spoločne a nerozdielne. Pokiaľ okresný súd v rámci uloženého trestu niektorému z obvinených ako súčasť podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom uložil
4 písm. d) Tr. zák. aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu v zodpovedajúcom pomere (z odôvodnenia vyplýva, že má ísť o tretinu spôsobenej škody), ide o inú skutočnosť, ktorá sa posudzuje samostatne na účely trestu a prípadné nesplnenie tejto povinnosti (v miernejšom rozsahu ako vo výroku o náhrade škody) znamená, že súd môže
1 Tr. zák. rozhodnúť o nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol pôvodne podmienečne odložený. Z vyššie uvedeného zároveň vyplýva, že bolo irelevantným poukazovanie dovolateľom na konanie pred okresným súdom (§ 374 ods. 3 Tr. por.), keďže ani v jeho konaní neboli zistené vytýkané pochybenia. Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za irelevantnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.