← Slovensko

§ 248/1, 4b, 5 Tr.zák. a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Tdo/52/2019 Identifikačné číslo spisu: 7113011452 Dátum vydania rozhodnutia: 08.06.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Šišková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 148ods.

1, ods. 5 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) a iné, na verejnom zasadnutí konanom 8. júna 2021 v Bratislave, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. júna 2018, sp. zn. 8To/10/2018, takto rozhodol: Uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/10/2018 z 26. júna 2018, a v konaní ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Trestného poriadku, porušený zákon v ustanoveniach § 319 Trestného poriadku, § 2 ods. 12 Trestného poriadku a § 285 písm.

  1. a)Trestného poriadku, v prospech obvinených W.. W. Q., L. Q., Y. N., V. N. a R.. L. Z.. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/10/2018 z 26. júna 2018 v časti týkajúcej sa obvinených W.. W. Q., L. Q., Y. N., V. N. a R.. L. Z. a rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 5T 78/2013 z 31. mája 2017 v časti týkajúcej sa obvinených W.. W.F. Q., L. Q.K., Y.F. N., V. N. a R.. L. Z. a zrušuje aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej tiež „okresný súd" alebo ,,súd prvého stupňa") z 31. mája 2017, sp. zn. 5T 78/2013 boli obvinení W.. W. Q., L. Q., Y. N., R.. B. Z., V. N. a R.. L. Z. podľa § 285 písm.
  2. a)Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach pre skutky právne kvalifikované u : 1) obvineného W.. W. Q. v bodoch 2 a 3 obžaloby ako pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4, písm. b), ods. 5 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od 1. októbra 2005), v bodoch 6, 7, 8, 11 a 13 obžaloby ako pokračovací trestný čin

§ 148ods.

1, ods. 5 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od

  1. októbra 2005), v bodoch 11, 12 a 13 obžaloby vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), 2) obvineného L. Q. v bodoch 1 a 2 obžaloby ako pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od
  2. októbra 2005), v bode 1 obžaloby vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od
  3. októbra 2005) a v bode 2 obžaloby podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od
  4. októbra 2005), v bodoch 9 a 10 obžaloby ako pokračovací trestný čin

§ 148ods.

1, ods. 4 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od

  1. októbra 2005), 3) obvineného Y. N. v bodoch 2, 3, 16, 17 a 18 obžaloby ako pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od
  2. októbra 2005), v bodoch 4 a 5 obžaloby ako opakovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od
  3. októbra 2005), v bodoch 14 a 15 obžaloby ako pokračovací trestný čin

§ 148ods.

1, ods. 4 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od

  1. októbra 2005), vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), 4) obvineného R.. B. Z. v bodoch 1, 2 a 3 obžaloby ako pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od
  2. októbra 2005), v bode 1 obžaloby vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), v bodoch 2 a 3 obžaloby podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od
  3. októbra 2005), v bodoch 4 a 5 obžaloby ako opakovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od
  4. októbra 2005), 5) obvineného V. N. v bodoch 11, 12 a 13 obžaloby ako pokračovací trestný čin

§ 148ods.

1, ods. 4 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od 1. októbra 2005), 6) obvineného R.. L. Z. v bodoch 14 a 15 obžaloby ako pokračovací trestný čin

§ 148ods.

1, ods. 4 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od 1. októbra 2005), ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že : 1. obvinení L. Q. a R.. B. Z. v období od 08. 02. 1999 do 09. 04. 1999 po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinený L. Q. ako majiteľ a konateľ firmy Technotrade and Business Company, s. r. o. Košice so sídlom na ul. Levočskej č. 2 v Košiciach vyhotovil fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 108/RG/99 z 08. 02. 1999 na plnenie v sume 603.037,24 € (18.167.100 Sk), ktorú následne predložil odberateľovi, firme Slovenské energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva, obvinený R.. B. Z., v súlade s predchádzajúcou dohodou a s vedomím, že ide o fiktívnu faktúru vydal pokyn na jej úhradu formou bankového prevodu peňažných prostriedkov, ktorý bol zrealizovaný na účet firmy obvineného L. Q., ku škode Slovenských energetických strojární, a. s. Tlmače, 2. obvinení W.. W. Q., L. Q.Ý., Y. N. a R.. B. Z. v období od 12. 04. 1999 do 01. 06. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti obvinení W.. W. Q., L. Q., Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu zálohovú faktúru č. 23/MB/99 z 12. 04. 1999 na plnenie v sume 325.300,40 € (9.800.000 Sk), ako aj fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 28/MB/99 zo 14. 05. 1999 na plnenie v čiastke zvyšných 417.778,66 € (12.586.000,- Sk), ktoré následne predložili odberateľovi, firme Slovenské energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva, obvinený R.. B. Z., v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou, vediac, že ide o fiktívne faktúry, vydal pokyny na ich úhradu formou bankových prevodov peňažných prostriedkov, ktoré boli zrealizované na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode Slovenských energetických strojární, a. s. Tlmače, 3. obvinení W.. W. Q., Y. N. a R.. B. Z. v období od 26. 07. 1999 do 27. 07. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti obvinení W.. W. Q., Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 50/MB/99 z 26. 07. 1999 na plnenie v sume 322.545,30 € (9.717.000 Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme Slovenské energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva, obvinený R.. B. Z., v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou, vediac, že ide o fiktívnu faktúru, vydal pokyn na jej úhradu formou bankového prevodu peňažných prostriedkov, ktorý bol zrealizovaný na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode Slovenských energetických strojární, a. s. Tlmače, 4. obvinení Y. N. a R.. B. Z. v období od 18. 07. 2000 do 25. 07. 2000 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti obvinený Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 68/MB/00 z 18. 7. 2000 na plnenie v sume 326.628,16 € (9.840.000,- Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme Slovenské energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva, obvinený R.. B. Z., v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou vediac, že ide o fiktívnu faktúru, vydal pokyn na jej úhradu formou bankového prevodu peňažných prostriedkov, ktorý bol zrealizovaný na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode Slovenských energetických strojární, a. s. Tlmače, 5. obvinení Y. N. a R.. B. Z. v období od 15. 11. 2000 do 05. 04. 2001 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti obvinený Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 128/MB/00 z 15. 11. 2000 na plnenie v sume 326.628,16 € (9.840.000,- Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme Slovenské energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva, obvinený R.. B. Z., v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou, vediac, že ide o fiktívnu faktúru, vydal pokyn na úhradu časti predmetnej faktúry vo výške 110.867,68 € (3.340.000 Sk) formou bankových prevodov peňažných prostriedkov, ktoré boli zrealizované na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode Slovenských energetických strojární, a. s. Tlmače, 6. obvinený W.. W. Q. dňa 25. 10. 1999 v sídle Daňového úradu Košice II na ul. Garbiarskej č. l v Košiciach, ako konateľ firmy Grema, s. r. o. Košice (neskôr Marel, s. r. o. Trebišov) podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 1999, do ktorého vedome pojal aj dve fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice č. 990823 z 23. 08. 1999 a 990824 z 24. 08. 1999 a týmto znížil daňovú povinnosť uvedenej spoločnosti celkovo o 17.126.43 € (515.951,- Sk), 7. obvinený W.. W. Q. dňa 25. 01. 2000 v sídle Daňového úradu Košice II na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach, ako konateľ firmy Grema, s. r. o. Košice, (neskôr Marel, s. r. o. Trebišov) podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 1999, do ktorého vedome pojal aj dve fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice č. 991010 z 14. 10. 1999 a 991014 zo 14. 10. 1999 a týmto znížil daňovú povinnosť uvedenej spoločnosti celkovo o 2.596,46 € (78.221,- Sk), 8. obvinený W.. W. Q. dňa 31. 03. 2000 v sídle Daňového úradu Košice II na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach ako konateľ firmy Grema, s. r. o. Košice (neskôr Marel, s. r. o. Trebišov) podal daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok 1999, do ktorého vedome pojal aj štyri fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice č. 990823 z 23. 08. 1999, 990824 z 24. 08. 1999, 991010 z 10. 10. 1999 a 991014 zo 14. 10. 1999 a tak znížil daňovú povinnosť uvedenej spoločnosti o 37.129,05 € (1.118.550,- Sk), 9. obvinený L.Ó. Q. dňa 25. 10. 1999 v sídle Daňového úradu Prešov II na ul. Levočskej č. 9 v Prešove, ako konateľ firmy Machine G. V., s. r. o. Prešov podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac september 1999, do ktorého vedome pojal aj tri fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice č. 015/99 zo 04. 09. 1999, 016/99 z 20. 09. 1999 a 017/99 z 24. 09. 1999 a týmto znížil daňovú povinnosť uvedenej spoločnosti celkovo o 14.699,92 € (442.850,- Sk), 10. obvinený L.Ó. Q. dňa 31. 03. 2000 v sídle Daňového úradu Prešov II na ul. Levočskej č. 9 v Prešove, ako konateľ firmy Machine G. V., s. r. o. Prešov podal daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok 1999, do ktorého vedome pojal aj tri dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice č. 015/99 zo 04. 09. 1999, č. 016/99 z 20. 09. 1999 a č. 017/99 z 24. 09. 1999 a tak znížil daňovú povinnosť uvedenej spoločnosti o 25.565,12 € (770.175,- Sk), 11. obvinení W.. W. Q. a V. N. dňa 25. 10. 1999 a 05. 11. 1999 v sídle Daňového úradu Košice I na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach, obvinený V. N., ako predseda predstavenstva firmy Anceta, a. s. Košice podal riadne a následne aj dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 1999, v ktorom boli pojaté a na jeho pokyn zaevidované v účtovníctve predmetnej spoločnosti štyri fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice č. 20999 z 02. 09. 1999, č. 130999 z 13. 09. 1999, č. 140999 zo 14. 09. 1999 a č. 200999 z 20. 09. 1999, ktoré za týmto účelom vyhotovil a poskytol firme Anceta, a. s. Košice obvinený W.. W. Q., v dôsledku čoho došlo k zníženiu daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti celkovo o 8.932,48 € (269.100,- Sk), 12. obvinení W.. W. Q. a V. N. dňa 29. 12. 1999 a 25. 01. 2000 v sídle Daňového úradu Košice I na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach, obvinený V. N. ako predseda predstavenstva firmy Anceta, a. s. Košice podal riadne a následne aj dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac november 1999, v ktorom boli pojaté a na jeho pokyn zaevidované v účtovníctve predmetnej spoločnosti štyri fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice č. 990811 z 08. 11. 1999, č. 991511 z 15. 11. 1999, č. 991811 z 18. 11. 1999 a č. 992211 z 22. 11. 1999, ktoré za týmto účelom vyhotovil a poskytol firme Anceta, a. s. Košice obvinený W.. W. Q., v dôsledku čoho došlo k zníženiu daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti celkovo o 24.430,72 € (736.000 Sk), 13. obvinení W.. W. Q. a V. N. dňa 31. 03. 2000 v sídle Daňového úradu Košice I na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach, obvinený Jozef Karabáš, ako predseda predstavenstva firmy Anceta, a. s. Košice podal daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok 1999, v ktorom boli pojaté a na jeho pokyn zaevidované v účtovníctve predmetnej spoločnosti osem fiktívnych dodávateľských faktúr firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice č. 20999 z 02. 09. 1999, č. 130999 z 13. 09. 1999, č. 140999 zo 14. 09. 1999, č. 200999 z 20. 09. 1999, č. 990811 z 08. 11. 1999, č. 991511 z 15. 11. 1999, č. 991811 z 18. 11. 1999 a č. 992211 z 22. 11. 1999, ktoré za týmto účelom vyhotovil a poskytol firme Anceta, a. s. Košice obvinený W.. W. Q., v dôsledku čoho došlo k zníženiu daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti o 58.022,97 € (1.748.000,- Sk), 14. obvinení Y. N. a R.. L. Z. dňa 25. 01. 2000 v sídle Daňového úradu Košice III na ul. Garbiarskej č. l v Košiciach, obvinený L. Z., ako konateľ firmy Borex, s. r. o. Košice podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 1999, v ktorom boli pojaté a na jeho pokyn zaevidované v účtovníctve predmetnej spoločnosti dve fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice č. 99041001 a č. 99041002, obe zo 04. 10. 1999, ktoré za týmto účelom vyhotovil a poskytol firme Borex, s. r. o. Košice obvinený Y. N. spoločne s ďalšou osobou, v dôsledku čoho došlo k zníženiu daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti celkovo o 11.314,47 € (340.860,- Sk), 15. obvinení Y. N. a R.. L. Bodnár dňa 29. 03. 2000 v sídle Daňového úradu Košice II na ul. Garbiarskej č. 1 v Košiciach, obvinený L. Z., ako konateľ firmy Borex, s. r. o. Košice podal daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok 1999, v ktorom boli pojaté a na jeho pokyn zaevidované v účtovníctve predmetnej spoločnosti dve fiktívne dodávateľské faktúry firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice č. 99041001 a č. 99041002, obe zo 04. 10. 1999, ktoré za týmto účelom vyhotovil a poskytol firme Borex, s. r. o. Košice obvinený Ladislav Kusnyír spoločne s ďalšou osobou, v dôsledku čoho došlo k zníženiu daňovej povinnosti uvedenej spoločnosti o 30.991,83 € (933.660,- Sk), 16. obvinený Y. N. v období od 27. 10. 1999 do 17. 11. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti obvinený Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 90/MB/99 z 27. 10. 1999 na plnenie v sume 35.316,69 €(1.063.950,- Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme Tempest, s. r. o. Bratislava, ktorej jeden z konateľov, v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou, vediac, že ide o fiktívnu faktúru, zabezpečil jej úhradu formou bankového prevodu finančných prostriedkov, ktorý bol zrealizovaný na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode firmy Tempest, s. r. o. Bratislava, 17. obvinený Y. N. v období od 29. 11. 1999 do 02. 12. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti obvinený Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 108/MB/99 z 29. 11. 1999 na plnenie v sume 33.887,67 € (1.020.900,- Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme Tempest, s. r. o. Bratislava, ktorej jeden z konateľov, v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou, vediac, že ide o fiktívnu faktúru, zabezpečil jej úhradu formou bankového prevodu finančných prostriedkov, ktorý bol zrealizovaný na účet firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice, ku škode firmy Tempest, s. r. o. Bratislava, 18. obvinený Y. N. v období od 16. 12. 1999 do 30. 12. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti obvinený Y. N. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B, s. r. o. Košice, so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 152/MB/99 zo 16. 12. 1999 na plnenie v sume 33.479,38 € (1.008.600,- Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme Tempest, s. r. o. Bratislava, ktorej jeden z konateľov, v súlade s predchádzajúcim rozdelením úloh a vzájomnou súčinnosťou, vediac, že ide o fiktívnu faktúru, zabezpečil jej úhradu formou bankového prevodu finančných prostriedkov, ktorý bol realizovaný na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode firmy Tempest, s. r. o. Bratislava, pretože, nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré boli obvinení stíhaní. Proti vyššie označenému rozsudku okresného súdu podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej tiež „prokurátor") odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 26. júna 2018, sp. zn. 8To/10/2018, podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodne´ zamietol. Proti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej tiež „minister spravodlivosti" alebo „dovolateľ"), na podnet Generálneho prokurátora Slovenskej republiky v neprospech obvinených W.. W. Q., L. Q., Y. N.L., R.. B. Z., V. N. a R.. L. Z., dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i), ods. 3 Trestného poriadku. V písomných dôvodoch podaného dovolania minister spravodlivosti zrekapituloval výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, zhrnul podstatu jeho odôvodnenia, poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu a s odvolaním sa na dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm.

  1. i)Trestného poriadku vyjadril nesúhlas s právnym záverom obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, v zmysle ktorého sa súd prvého stupňa nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania obvinených ako trestného činu sprenevery. V tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovenia § 248 ods. l, ods. 4 písm.
  2. a)a ods. 5 Trestného zákona [zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon")] definujúceho trestný čin sprenevery a § 89 ods. 15 Trestného zákona definujúceho pojem vec, pričom vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil aj súd odvolací, spočívajúcim v tom, že vklady na účtoch nemožno považovať za vec, argumentujúc pritom, že zákonodarca určite nemienil vymedziť pojem vec len na dve základné množiny, a to prírodnú ovládateľnú silu a cenný papier, pretože ak by tomu tak bolo, potom by v zmysle citovaného ustanovenia § 89 ods. 15 Trestného zákona nemohla byť za vec považovaná takmer žiadna iná vec, napríklad ani automobil, peňaženka, či dokonca peniaze. Použijúc spojku „aj" zákonodarca, podľa názoru dovolateľa, rozšíril výpočet vecí, ktoré možno považovať za veci v zmysle trestného práva o ďalšie dve skupiny, a to cenné papiere a ovládateľné prírodné sily, aby nedošlo k situáciám, kedy by tieto dve množiny neboli za veci považované, pričom predmetné ustanovenie definuje veci v zmysle Trestného zákona ako neurčitý výpočet objektov, ktoré môžu byť predmetom útoku jednotlivých trestných činov. Považoval preto za logické, že aj vklady finančnej hotovosti na účet možno považovať za vec v zmysle trestného práva s ohľadom aj na to, že nijakým ustanovením nie je vylúčené, aby peniaze na účte (v trestnom práve spravidla označované ako nematerializované peniaze) boli považované za veci. Minister spravodlivosti v podanom dovolaní nesúhlasil ani s názorom okresného súdu v tom smere, že v prejednávanej veci nebola naplnená jedna z podmienok objektívnej stránky trestného činu sprenevery, a to existencia zverenej veci z dôvodu, že nepovažoval (okresný súd) osobu zapísanú ako štatutárny orgán spoločnosti za osobu, ktorej by boli finančné prostriedky zverené. V tejto súvislosti minister spravodlivosti vyjadril názor, že za zverenú vec možno považovať vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní, alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel, alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť, pričom takými vecami sú napríklad veci zverené v súvislosti s plnením pracovných povinností. Vzhľadom na to, že v rámci jednotlivých spoločností sú stanovené osoby, ktoré majú oprávnenie disponovať finančnými prostriedkami spoločnosti a majú oprávnenie vydávať pokyny na úhrady pohľadávok spoločnosti, ktorými sú členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, teda aj konatelia, či členovia predstavenstva, nemožno, podľa názoru dovolateľa, súhlasiť s vyjadrením okresného súdu, že člen štatutárneho orgánu nie je osobou, ktorej by boli finančné prostriedky spoločnosti zverené, respektíve že by nemal oprávnenie s nimi disponovať. Minister spravodlivosti nesúhlasil s názorom okresného súdu ani v tom smere, že samotné finančné prostriedky po ich vložení na účet v banke prechádzajú do majetku banky, ktorá s nimi voľne nakladá a disponuje, pričom vlastník účtu má len akúsi „pohľadávku" voči banke vo výške vkladu na účet, pretože finančné prostriedky alebo peniaze v hotovosti ako také sú charakterizované svojou užitočnosťou a ovládateľnosťou a ich prípadným vložením na účet tieto vlastnosti nestrácajú, pretože osoba, ktorá má dispozičné právo k bankovému účtu s nimi môže prevádzať bezhotovostné platby a používať ich k úhrade svojich potrieb, naviac kedykoľvek môžu byť tieto peniaze jednoducho transformované späť do svojej hmotnej podoby, preto je, podľa názoru dovolateľa, v rozpore so spoločenskou a ekonomickou realitou charakterizovať vzťah vkladateľa k jeho peniazom na účte len ako záväzkový vzťah medzi ním a peňažným ústavom. Podľa názoru ministra spravodlivosti, stále ide o veci, ktoré má vlastník účtu alebo jeho disponent vo svojej faktickej dispozícií a teda v prípade štatutárneho orgánu spoločnosti ide o veci, ktoré mu boli zverené. V tejto súvislosti poukázal dovolateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2. februára 2011, sp. zn. 2Tdo 1/2011. V prípade pripustenia charakteristiky vkladov na účte v banke teda takzvaných nematerializovaných peňazí ako pohľadávok a nie ako vecí, takéto skutky by spravidla bolo potrebné, podľa názoru dovolateľa, právne kvalifikovať ako trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona (zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), pretože táto skutková podstata je širšia a chráni celý cudzí majetok a nie len cudzie veci. Preto aj v prípade, že okresný súd dospel k záveru, že nematerializované peniaze nie je možné považovať za vec v zmysle Trestného zákona, ale za určité pohľadávky, mal predmetné konanie páchateľov v prejednávanej veci, podľa názoru dovolateľa, právne kvalifikovať ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) vo vzťahu k obvinenému R.. B. Z. pri skutkoch v bodoch 1 - 5 rozsudku a vo vzťahu aj k obvinenému Y. N. pri skutkoch v bodoch 16 - 18 rozsudku a pri ostatných obvinených ako spáchanie trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm.
  3. c)Trestného zákona, preto postup súdu prvého stupňa v tomto smere nemožno považovať, podľa názoru dovolateľa, za zákonný. Vo vzťahu k vyjadreniam splnomocnencov poškodených spoločností SES Tlmače a Tempest, že im žiadna škoda nevznikla, minister spravodlivosti uviedol, že išlo o vyjadrenia vychádzajúce len z účtovných dokladov, pretože do účtovníctva spoločností boli predmetné (fiktívne) faktúry zaevidované, vzhľadom ale na to, že dotknuté spoločnosti uhradili faktúry za služby, ktoré im neboli poskytnuté, vznikla im škoda, vo výške uhradených súm, aj keď účtovníctvo nezrovnalosti nevykazovalo, pretože došlo k úhrade faktúr, ktoré boli zaevidované. Vo vzťahu k trestným činom skrátenia dane a poistného dovolateľ uviedol, že samotná existencia listín v podobe obchodných zmlúv, faktúr a iných účtovných dokladov, sama osebe nezakladá reálnosť zdaniteľných plnení, keďže podstatným v tomto smere je preukázanie reálneho vykonania týchto plnení. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na vytvorenie spoločnosti Y.T.Y.B., s. r. o., Košice, ktorá vystupovala vo všetkých skutkoch uvedených v rozsudku okresného súdu, a ktorej založenie iniciovali a uskutočnili obvinení W.. W. Q., L. Q. a Y. N., pričom za jediného konateľa a spoločníka určili svedka W.Á. X. a hoci dotknutá obchodná spoločnosť bola založená s pomerne širokým predmetnom podnikania (činností), ako to preukazuje výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vrátane činností, pre ktorých realizáciu je potrebné odborné vzdelanie, sám svedok W. X. študoval na gymnáziu a teda nezískal žiadne odborné vzdelanie. Dovolateľ považoval za zrejmé, že spoločnosť Y.T.Y.B., s. r. o. sama nemohla vykonávať v niektorých prípadoch tak zložité a odborné práce, ktoré boli predmetom niektorých faktúr vystavených touto spoločnosťou a súvisiacich s prejednávanými skutkami (sprostredkovanie činnosti v medzinárodnom tendri, zemné a stavebné práce, marketingové práce, profylaxia počítačových sietí a ďalšie), už táto skutočnosť potom, podľa názoru dovolateľa, vzbudzuje pochybnosti o reálnom vykonaní všetkých zákaziek a sprostredkovateľských činností uvedených v skutkových vetách oslobodzujúceho rozhodnutia okresného súdu, pritom okolnosť, že sa predmetné obchodné činnosti reálne nevykonali, ale udiali sa len „na papieri", potvrdzoval aj hlavný svedok obžaloby W. X.. Vo vzťahu k tomuto svedkovi však okresný súd prijal záver o jeho nedôveryhodnosti z dôvodu podmienečného zastavenia jeho trestného stíhania s povinnosťou spolupracovať na usvedčení ďalších páchateľov, a aj keď dovolateľ túto skutočnosť nehodnotil, považoval za potrebné pripomenúť, že sám dotknutý svedok od začiatku trestného stíhania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, a to aj pred tým, ako mu bola poskytnutá „možnosť" podmienečného zastavenia trestného stíhania, preto vyvodzovať záver o nedôveryhodnosti svedka len zo zákonného a legitímneho konania orgánov činných v trestnom konaní a prokuratúry považoval dovolateľ za minimálne kontraproduktívne, navyše ako to plynie zo spisu sám uvedený svedok mal z ostatných obvinených strach, považoval ich za nebezpečných a vplyvných ľudí, preto požadoval od orgánov činných v trestnom konaní aj zaradenie do ochrany svedkov a v súvislosti s tým sa dokonca presťahoval aj s družkou a synom z Košíc do Bratislavy, no napriek strachu o svoje zdravie a život, ako aj o zdravie a život svojich blízkych (v tom čase družky F. B. a syna), bol ochotný spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní na usvedčení týchto ľudí, preto dovolateľ považoval za málo pravdepodobné, že by ich chcel usvedčiť z niečoho, čo nespáchali a to len, aby získal prospech v podobe zastavenia trestného stíhania. V tomto smere ešte minister spravodlivosti pripomenul, že v čase, kedy dotknutý svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní, už bolo rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania osvedčil (uznesenie Krajskej prokuratúry Košice č. 1Kv 39/09-585 z 8. januára 2013). Za diametrálnosť v hodnotení dôkazov okresným súdom považoval dovolateľ v tejto súvislosti skutočnosť, že súd prvého stupňa za dôveryhodnejších ako svedka W. X.Z. považoval obvinených W.. W. Q. a L. Q., ktorí boli v minulosti súdne a L. Q. aj opakovane trestaní, a to aj pre majetkovú alebo ekonomickú trestnú činnosť. Obdobne tak minister spravodlivosti nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa spočívajúcim v tom, že výpoveď svedka W. X. je potrebné považovať za nepriamy dôkaz z dôvodu, že nebol svedkom podávania daňových priznaní alebo uvoľňovania finančných prostriedkov z účtov. Vzhľadom na to, že dotknutý svedok vypovedal o skutočnostiach, o ktorých mal vedomosť z vlastných skúseností a popisoval okolnosti, pri ktorých bol osobne prítomný, respektíve účastný (podpisovanie faktúr, vyberanie hotovosti z účtu a jej odovzdávanie obvineným a ďalšie), je potrebné jeho výpoveď, podľa názoru dovolateľa, považovať za dôkaz priamy. V tejto súvislosti minister spravodlivosti ešte namietal, že výpoveď svedka W. X. bola nepriamo potvrdená výpoveďami svedkyne F. B., jeho bývalej družky a V. M., pričom F. B. vo svojej výpovedi uviedla, že jej bývalý druh MaL. X. mal založenú firmu Y.T.Y.B. s. r. o., ktorej bol konateľom, táto firma však nevyvíjala žiadnu činnosť, nedisponovala žiadnym majetkom, žiadnymi zamestnancami ani kancelárskymi priestormi, vedela, že sa jedná o nekalú činnosť, potvrdila, že W. X. mal doma nejaké účtovné doklady, avšak sám ich vyhotovovať nemohol, nakoľko doma nemali ani počítač a vedela ďalej, že jej bývalý druh obchodoval s obvinenými W.. Q., N. a Q.. Svedok V. M. vo svojej výpovedi potvrdil, že W. X. viackrát vyberal finančné prostriedky z banky a odovzdával ich Y. N., pričom išlo o väčšie sumy peňazí, pri tomto odovzdávaní bol dokonca osobne prítomný, potvrdil taktiež, že W. X.Ú. podpisoval fiktívne faktúry ako konateľ spoločnosti Y.T.Y.B. s. r. o. pre rôznych odberateľov, ktoré sám nevystavoval, len podpisoval, za čo dostával provízie, pričom súd prvého stupňa a následne ani krajský súd sa s týmito výpoveďami nevysporiadali. Fiktívnosť činnosti firmy Y.T.Y.B. vyvodil dovolateľ aj z listinných dôkazov - faktúr č. 76/MB/99 z 20. septembra 1999 vystavenej na podklade zmluvy z 18. januára 1999, č. 58/MB/99 z 30. júla 1999 vystavenej na podklade zmluvy zo 16. januára 1999 a č. 141/MB/99 z 22. decembra 1999 vystavenej na podklade zmluvy z 15. januára 1999, nachádzajúcich sa na č. l. 5180, 5185 a 5187 spisového materiálu, pretože z výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť Y.T.Y.B., s. r. o., bola založená až 8. apríla 1999, teda potom, čo mala uzavrieť zmluvy v januári 1999, v čase, kedy ešte neexistovala. Vo vzťahu ku skutkom uvedeným pod bodmi 1 - 5 rozsudku okresného súdu dovolateľ namietal, že v rámci dokazovania v prejednávanej veci boli, podľa jeho názoru, vykonané dôkazy, ktoré jednoznačne poukazujú na to, že v danom prípade k reálnemu zdaniteľnému plneniu nedošlo. Už zo samotného časového hľadiska je, podľa jeho názoru, zrejmé, že sprostredkovateľská činnosť, na ktorú bola spoločnosť Y.T.Y.B. zaviazaná už v danom čase nebola potrebná, spoločnosť SES Tlmače v prípade medzinárodnej verejnej súťaže už v čase podávania ponúk v roku 1998 spolupracovala so spoločnosťou LURGI LENTJES AG, kedy sa zaviazala na dodávku fluidného kotla pri danom projekte, pričom jej cenová ponuka sa umiestnila na 3. mieste, ako to naznačuje príloha k Výzve na podanie ponuky do druhého kola verejnej súťaže na č. l. 1896 v tabuľke priloženej k danej výzve (č. l. 1899) v kolónke dodávka č. 1 (kotol). Uvedená výzva na zasielanie ponúk bola realizovaná 21. januára 1998, pričom následne bola dotknutá ponuka v nezmenenej cenovej hladine akceptovaná spoločnosťou Donbassenergo, a to 28. júla 1998 s tým, že predmetnú verejnú súťaž v časti 1 - dodávka kotla - vyhrala spoločnosť Lentjes, s ktorou, ako je to zrejmé z listín na č. l. 1901 spisu, pri tejto verejnej súťaži spolupracovala spoločnosť SES Tlmače. Vzhľadom na to, že daná ponuka bola akceptovaná 28. júla 1998, je zrejmé, že aj v prípade, ak by bola do vtedy realizovaná nejaká forma sprostredkovateľskej činnosti, ďalšia už potrebná nebola. Zmluva o obchodnom zastúpení medzi spoločnosťami SES Tlmače a Technotrade bola uzatvorená 18. februára 1998, teda po tom, ako bolo zrejmé, že spoločnosť SES Tlmače pri jej cenovej ponuke skončila na treťom mieste verejnej súťaže a aj v prípade, ak by pre spoločnosť SES Tlmače vyvíjala niektorá z firiem sprostredkovateľskú činnosť, jej trvanie by malo zmysel len do obdobia 28. júla 1998, kedy bol doručený akceptačný list na cenovú ponuku na dodávku fluidného kotla. Z vykonaného dokazovania však plynie, že spoločnosť Technotrade svoje obchodné zastúpenie previedlo na spoločnosť Y.T.Y.B. až 12. apríla 1999, teda až po takmer deviatich mesiacoch od akceptácie cenovej ponuky spoločnosti SES Tlmače, navyše už prvý dodatok k zmluve upravujúci záväzky ohľadom provízie bol podpísaný v období po akceptácii spomínanej cenovej ponuky. Okrem toho zmluva o obchodnom zastúpení z 18. februára 1998 bola uzatvorená na obmedzené obdobie dvoch rokov do 18. februára 2000, napriek tomu pri skutkoch pod bodmi 4. a 5. rozsudku boli vystavované faktúry a preplácané aj po uplynutí platnosti uvedenej zmluvy, pričom dohodnutá výška provízie v zmysle uvedenej zmluvy nezodpovedá ani výške kontraktu, ani ponukovej cene v medzinárodnej verejnej súťaži, čo opäť, podľa názoru dovolateľa, poukazuje na formálnosť predmetných zmlúv a faktúr. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal aj na skutočnosť, že sprostredkovateľskú činnosť mal zabezpečovať svedok - nebohý R.. Ľ. Z., avšak provízia za vykonanú činnosť bola následne uhradená na bankové účty spoločností Technotrade a Y.T.Y.B. teda spoločnostiam L.Z. Q. a W. X., pričom ani v jednej z nich meno nebohého R.. Ľ. Z. nefigurovalo. Z uvedeného je, podľa názoru ministra spravodlivosti, zrejmé, že sprostredkovateľská činnosť pre SES Tlmače zo strany Y.T.Y.B. bola vykonávaná v čase, keď už nebola potrebná, nakoľko spoločnosť Donbassenergo akceptačným listom z 28. júla 1998 prijala cenovú ponuku SES Tlmače, zároveň sprostredkovanie prostredníctvom R.. Ľ. Z. nebolo nijakým spôsobom objasnené a toto tvrdenie obvinených nebolo možné nijakým spôsobom preukázať, navyše v neprospech obvinených hovoria dôkazy vykonané v trestnom konaní, na ktoré súdy (okresný a ani krajský) pri svojom rozhodnutí vôbec nepoukázali a ani sa s nimi nevysporiadali napriek tomu, že išlo o preukázané skutočnosti (uzavretie zmluvy o sprostredkovaní po prijatí cenovej ponuky, vyplatenie provízie na účty spoločností, ktoré podľa výpovedí nezabezpečili sprostredkovanie a ďalšie). Zapojenie obvineného R.. Z. ako predsedu predstavenstva SES Tlmače do spáchania skutkov pod bodmi 1 až 5 rozsudku dokazuje, podľa názoru dovolateľa, výpoveď svedka R.. O. T., ktorý potvrdil, že na faktúrach vystavených za vykonanie sprostredkovateľskej činnosti v danom prípade bol podpis práve R.. B. Z., respektíve pokiaľ tieto faktúry R.. B. Z. nepodpísal, boli ním určite schválené a, aj keď, ako predseda predstavenstva nebol zodpovedný za kontrolu správnosti faktúr, ako štatutárny orgán a finančný riaditeľ spoločnosti mal oprávnenie schváliť preplatenie konkrétnych faktúr, respektíve iných výdavkových dokladov a práve R.. B. Z. bol tým, kto so spoločnosťou L. Q. (Technotrade) uzatvoril 18. februára 1998 zmluvu o obchodnom zastúpení a následne podpísal aj jednotlivé dodatky k tejto zmluve, t. j. aj dodatok o zámene účastníkov zmluvy, ktorým do uvedeného vzťahu vstúpila spoločnosť W. X. (Y.T.Y.B.). Vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 6 a 8 rozsudku okresného súdu dovolateľ konštatoval, že faktúry pod č. 990823 z 23. augusta 1999 a č. 990824 z 24. augusta 1999, vzťahujúce sa k naposledy spomínaným skutkom, predstavovali fakturáciu na základe zmluvy o sprostredkovaní z 2. augusta 1999 uzatvorenej medzi spoločnosťou Grema, s. r. o. (obvineného Mgr. W. Q.) a spoločnosťou Y.T.Y.B., s. r. o. (svedka W. X.), v zmysle ktorej sa svedok W. X. zaviazal vyvíjať činnosť, ktorej výsledkom mala byť možnosť pre záujemcu, teda spoločnosť Grema, uzatvoriť s tretími osobami zmluvy o postúpení ich pohľadávok voči dlžníkom v celkovom objeme minimálne 10.000.000,- Sk s podmienkou, že postupované pohľadávky budúcich postupcov budú mať charakter peňažného plnenia a výška odplaty za postúpené pohľadávky nepresiahne 50% ich nominálnej hodnoty, pričom odmena za sprostredkovanie bola dohodnutá vo výške 13% hodnoty postúpenej pohľadávky. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na výpoveď obvineného W.. W. Q., ktorý uviedol, že sa obrátil na W. X. s požiadavkou sprostredkovať nejaké pohľadávky, pričom W. X. mu mal následne odporučiť spoločnosť SES Tlmače, s ktorou obvinený W.. W. Q. osobne uzatvoril dohodu o postúpení pohľadávok v hodnote 11.283.218,39 Sk, a v zmysle ktorej mala byť obvinenému W.. W. Q. vyplatená odmena v hodnote 50% pohľadávky, a to do jedného mesiaca, k čomu však nedošlo, na výpoveď svedka R.. L.Z. L., zmocnenca spoločnosti SES Tlmače, ktorý uviedol, že W.. W. Q. bol osobne vo firme SES Tlmače, kde si sám vybral niektoré z pohľadávok, na základe čoho bola uzatvorená aj zmluva o postúpení pohľadávok, pričom poprel, aby v ich vzťahu vystupoval nejaký sprostredkovateľ a už vôbec nie svedok W. X. (následne po mesiaci došlo k odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko obvinený W.. W. Q. konštatoval, že dotknuté pohľadávky sú nedobytné) a na výsledky daňovej kontroly realizovanej Daňovým úradom Košice IV, ktorý náklad v celkovej sume 2.243.267,70 Sk bez DPH nepovažoval za vynaložený. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolateľ k záveru, že k zdaniteľnému plneniu vo veci sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti Y.T.Y.B. pre spoločnosť Grema nedošlo. Ohľadom faktúry č. 991010 z 10. októbra 1999 týkajúcej sa skutku pod bodom 7. rozsudku okresného súdu, ktorá bola vystavená na účely úhrady za činnosť spoločnosti Y.T.Y.B. v oblasti zemných a výkopových prác na objekte OD Tesco Košice v zmysle objednávky od spoločnosti Grema, s. r. o., dovolateľ namietal, že svedok W. X. jednoznačne poprel vykonávanie akýchkoľvek prác na výstavbe Hypermarketu Tesco v Košiciach, pričom jeho výpoveď bola podporená vyjadreniami zástupcov spoločnosti Bardejovské pozemné stavby, realizujúcej spomínanú výstavbu spoločnosti Tesco Stores, a. s., a konateľa spoločnosti Košičan realizujúcej v budove Tesca elektropráce, ktorí nepotvrdili pri dotknutom projekte akúkoľvek spoluprácu, či už so spoločnosťou Grema alebo spoločnosťou Y.T.Y.B., uvedené firmy nedisponovali ani žiadnymi dokladmi či informáciami ohľadom zúčastnenia sa naposledy uvádzaných firiem na predmetnej stavbe a ich zástupcovia ani nepoznali názov Grema alebo Y.T.Y.B., či ich konateľov W. X. a W. Q.. Obdobne tak aj ohľadom faktúry č. 991014 zo 14. októbra 1999 týkajúcej sa taktiež skutku pod bodom 7. rozsudku okresného súdu, ktorá bola vystavená na účely úhrady prác za vyhotovenie letákov pre spoločnosť Grema, s. r. o., spoločnosťou svedka W. X., Y.T.Y.B., s. r. o., dovolateľ namietal, že svedok W. X. jednoznačne potvrdil, že predmetné marketingové letáky nevyhotovil, pričom jeho tvrdenia podporuje aj skutočnosť, že jeho firma Y.T.Y.B. nemala žiadne kancelárske ani skladové priestory, žiadnych zamestnancov a dokonca sám konateľ firmy, W. X.Z. nedisponoval ani vlastným počítačom a ani tlačiarenským zariadením. Zdaniteľné plnenie, podľa názoru dovolateľa, nebolo vynaložené ani pokiaľ ide o sporné faktúry č. 015/99 zo 4. septembra 1999, č. 016/99 z 20. septembra 1999 a č. 017/99 z 24. septembra 1999 týkajúce sa skutkov 9 a 10 rozsudku okresného súdu a teda sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti Y.T.Y.B. (svedka W. X.) v prospech spoločnosti Machine G.V. (obvineného L. Q.) ohľadom predaja plechov na základe zmluvy o sprostredkovaní č. 99/11. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na výsledky daňovej kontroly realizovanej Daňovým úradom Prešov II, ktorý predmetné zdaniteľné plnenie neuznal a výpoveď svedka W.I. X., konateľa spoločnosti Y.T.Y.B., ktorý potvrdil, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, nikdy nevykonával žiadnu činnosť pre spoločnosť Machine G.V., len podpisoval faktúry, ktoré mu na podpis predložil obvinený L. Q., navyše na faktúrach sa nachádza iná pečiatka, akú mal on k dispozícii a akú používal, pretože na faktúre figurujú pečiatky „bez rámčeka", pričom svedok W. X. uviedol, že on mal k dispozícii iba pečiatku s tzv. „rámčekom", aj keď znaleckým dokazovaním z odboru písmoznalectvo bolo preukázané, že podpis na spomínaných faktúrach je buď s väčšou alebo menšou mierou pravdepodobnosti práve svedka W. X.. Vo vzťahu k ôsmim dodávateľským faktúram spoločnosti Y.T.Y.B. (svedka W. X.) pre spoločnosť Anceta, a. s., (obvineného R.. L. Z.), ktorými bol fakturovaný prenájom reklamných plôch na zimnom štadióne v Košiciach (faktúra č. 20999, č. 990811, č. 991511, č. 991811, č. 992211), na štadióne Lokomotívy v Košiciach (faktúra č. 140999) a taktiež zapožičanie výstavarenského zariadenia (faktúra č. 130999), grafických návrhov a výzdoby výstavných stánkov (faktúra č. 200999), a ktoré sa týkali skutkov pod bodmi 11 až 13 rozsudku okresného súdu dovolateľ namietal, že svedok W. X. akékoľvek zdaniteľné plnenie ale aj známosť s obvineným V. N., s ktorým sa nikdy ani nestretol, poprel, že ohľadom prvých piatich faktúr daňová kontrola dotknuté zdaniteľné plnenie neuznala, pričom kontrolór Daňového úradu Bratislava V zistil, že spoločnosti Y.T.Y.B. neboli na dotknutom mieste prenajaté reklamné plochy, teda spoločnosť nemohla ani reálne tieto plochy prenajímať firme Anceta, že HC VSŽ Košice mal uzatvorenú zmluvu o prenájme reklamných plôch priamo so spoločnosťou Anceta s možnosťou ďalšieho prenájmu tretím osobám, čo spoločnosť Anceta aj realizovala, pričom skutočnosť, že reklamné plochy na štadiónoch mala v priamom prenájme spoločnosť Anceta dokazujú aj výpovede svedkov, zástupcov jednotlivých športových klubov a vlastníkov štadiónov, navyše viacerí z nich uviedli, že spoločnosť Y.T.Y.B. nepoznali a nikdy sa s nikým z uvedenej spoločnosti nestretli, naopak viacerí potvrdili spoluprácu priamo so spoločnosťou Anceta, a to aj v oblasti tlače vstupeniek a letákov, čo plynie aj zo zmluvy o reklame zo dňa 2. septembra 1998, podľa ktorej mala spoločnosť Anceta uzatvorenú zmluvu priamo so spoločnosťou HC VSŽ Košice. V tejto súvislosti dovolateľ opätovne zdôraznil, že svedok W. X. bol jediným konateľom spoločnosti Y.T.Y.B., ktorá nemala žiadnych zamestnancov, žiadny majetok a žiadne priestory, či strojové vybavenie, sám konateľ spoločnosti svedok W.I. X. nevlastnil ani počítač, a preto je zrejmé, že vykonať odborné práce grafického dizajnu reálne nemohol uskutočniť, taktiež z toho istého dôvodu nebolo v jeho možnostiach zapožičať výstavárenské alebo iné zariadenia, keďže takýmto zariadením on ani jeho spoločnosť nedisponovala, navyše aj na týchto dotknutých faktúrach sa nachádza iný typ pečiatky ako ten, ktorý mal k dispozícii a používal svedok W. X.. Zdaniteľné plnenie nebolo, podľa názoru dovolateľa, vynaložené ani pokiaľ ide o faktúru č. 99041001 zo 4. októbra 1999, ktorou si spoločnosť Y.T.Y.B. fakturovala voči spoločnosti Borex prenájom reklamných plôch na štadióne VTJ Spišská Nová Ves a faktúru č. 99041002 taktiež zo 4. októbra 1999, ktorou si spoločnosť Y.T.Y.B. fakturovala voči spoločnosti Borex prenájom reklamných plôch na štadióne ŠKP Poprad, týkajúcich sa skutkov pod bodmi 14. a 15. rozsudku okresného súdu, pričom jediným konateľom spoločnosti Borex, s. r. o. v tom čase bol obvinený R.. L. Z.Á.. V tejto súvislosti minister spravodlivosti opätovne poukázal na výpoveď svedka W. X.Ú., ktorý uviedol, že žiadne reklamné plochy na daných štadiónoch v prenájme nemal, a preto ani nemohol tieto poskytnúť spoločnosti Borex, na výpoveď svedka X. N., štatutára HK VTJ Spišská Nová Ves, ktorý sa vyjadril, že tak spoločnosť Borex ako ani spoločnosť Y.T.Y.B nepozná, pričom o rokovaniach, návrhoch a uzatváraní zmlúv mal právo rozhodovať iba štatutár a na výpoveď svedka R.. G. G., ktorý uviedol, že od roku 2001 je výkonným riaditeľom HK ŠKP Poprad, pričom predtým sa tento klub volal HC ŠKP Poprad, v predchádzajúcom klube pôsobil v manažmente p. M. a ekonómku robila p. B., on sám v predchádzajúcom klube pôsobil ako manažér klubu s tým, že pomáhal zabezpečovať aj reklamných partnerov, v rámci svojej činnosti sa však s firmami Borex ani Y.T.Y.B. nestretol, nepozná ich, pričom tieto jeho vyjadrenia potvrdili aj svedkovia R.. V. B. a W. M., ktorí uviedli, že firmy Borex a ani Y.T.Y.B. nepoznajú a dotknutá svedkyňa sa nestretla ani s faktúrami uvádzaných spoločností. Tieto závery potvrdili aj výsledky daňových kontrol, pretože miestnym zisťovaním u daných spoločností - športových klubov, bolo zistené, že neevidujú žiadnu spoluprácu, respektíve zmluvný alebo iný vzťah ani s firmou Y.T.Y.B. a ani s firmou Borex, navyše pečiatky na týchto faktúrach nezodpovedajú pečiatkam na výdavkových lístkoch, ktoré boli vystavené v danom prípade, pretože na faktúrach sa nachádza pečiatka, ktorú používal svedok W. X., avšak na výdavkových lístkoch je pečiatka „bez rámčeka", pričom podľa výpovede svedka W. X., uvedené faktúry vyhotovil obvinený N. a dotknutému svedkovi ich predložil len na podpis. Obdobne tak ani obchodný vzťah medzi spoločnosťou Tempest, s. r. o. a spoločnosťou Y.T.Y.B. týkajúci sa skutkov pod bodmi 16. až 18. rozsudku okresného súdu nepovažoval dovolateľ za reálny a poukázal v tejto súvislosti na výpoveď svedka W. X., ktorý uviedol, že k realizácii činnosti v závode VW Slovakia zo strany jeho firmy nedošlo, v závode bol len na krátky čas, kde prišiel podpísať a opečiatkovať faktúry vytvorené obvineným N.. Na základe zmluvy o dielo medzi spoločnosťami Tempest a Y.T.Y.B. z 2. augusta 1999, podpísanej svedkom W. X. a konateľom spoločnosti Tempest R.. B. N. bolo zistené, že predmetnom činnosti spoločnosti Y.T.Y.B. mala byť odborná činnosť zameraná na realizáciu meraní optických a metalických kabelážnych rozvodov, verifikácia týchto meraní, realizácia kontroly kvality káblových a sieťových rozvodov, harmonizácia noriem a ďalšie odborné činnosti, zástupcovia spoločnosti Tempest sa v tejto súvislosti vyjadrili, že predmetnú činnosť museli realizovať prostredníctvom subdodávateľa, pretože ani ich spoločnosť, s množstvom odborne vzdelaných zamestnancov nebola schopná predmetnú činnosť realizovať, keďže nedisponovala ani príslušnými meracími zariadeniami, pričom na uvedenej zákazke sa mali podieľať spoločne so svedkom W. X. aj svedkovia W. Č. a T. Z., avšak svedok W. Č. uviedol, že si nepamätá, či sa niekedy vôbec nachádzal v závode VW Slovakia a teda predmetnú činnosť nerealizoval, T. Z. nebol v prejednávanej veci ani vypočutý. Dovolateľ aj vo vzťahu k týmto skutkom zdôraznil, že svedok W. X. nedisponoval dostatočným vzdelaním na realizáciu vyššie popísaných odborných prác, jeho firma nemala zamestnancov potrebných na ich vykonanie a nedisponovala ani potrebným zariadením, ktorým by bolo možné predmetné merania vykonať. Navyše podľa znaleckého posudku z odboru písmoznalectva vyhotoveného znalkyňou PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou, v ktorom bola porovnaná zhoda písma svedka W. X. na jednotlivých sporných faktúrach vystavených spol. Y.T.Y.B., sa na faktúrach pre SES Tlmače zo 14. mája 1999, 12. apríla 1999 a 26. júla 1999, pre Tempest zo 16. decembra 1999 nachádzajú nepravé podpisy (či už jednoznačne, s vyššou mierou alebo pravdepodobne nepravé) a zároveň je pravdepodobne nepravým podpis aj na zmluve o zámene účastníka zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou SES Tlmače z 12. apríla 1999. Z vyššie uvedených dôvodov, preto, podľa názoru dovolateľa, výrok tak okresného, ako aj krajského súdu o oslobodení všetkých obžalovaných spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach nezodpovedá logickým záverom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, a preto uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/l0/2018 z 26. júna 2018 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice l, sp. zn. 5T 78/2013 z 31. mája 2017, bol, podľa názoru ministra spravodlivosti, porušený zákon vo vyššie uvedených ustanoveniach v prospech obvinených W.. W. Q., L. Q., Y. N., R.. B. Z., V. N. a R.. L. Z., čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
  4. i)a ods. 3 Trestného poriadku. Na podklade vyššie uvedeného minister spravodlivosti Slovenskej republiky navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/l0/2018 z 26. júna 2018, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 5T 78/2013 z 31. mája 2017, bol porušený zákon v ustanoveniach § 148 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, § 248 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 Trestného zákona, § 2 ods. 12 Trestného poriadku, § 285 písm.
  5. a)Trestného poriadku a § 319 Trestného poriadku v prospech obvinených W.. W. Q., L. Q., Y. N.L., R.. B. Z., V. N. a R.. L. Z., aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku vyššie označené uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a aby podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu ministra spravodlivosti sa prostredníctvom svojich obhajcov vyjadrili všetci obvinení. Obvinený W.. W. Q. vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutými rozhodnutiami okresného ako aj krajského súdu, a to aj s ich odôvodneniami. V súvislosti s usvedčujúcou výpoveďou svedka W. X. poukázal na svoje výpovede prednesené na hlavných pojednávaniach, z ktorých plynie, že okrem pomoci pri založení firmy svedka W. X. žiadne úkony v jej mene nevykonával, pričom jediná výpoveď dotknutého svedka, ktorú je možné použiť a vyhodnotiť, je z 1. júna 2016 prednesená na hlavnom pojednávaní vykonávanom okresným súdom, keďže vzhľadom na dátum vznesenia mu obvinenia nemožno vo vzťahu k nemu hodnotiť a zohľadniť pri rozhodovaní svedecké výpovede uvedeného svedka z 21. januára 2005, 27. júla 2005, 9. septembra 2005, 11. novembra 2005, 28. novembra 2005, 19. septembra 2007, 18. októbra 2007, 27. októbra 2006 a 8. septembra 2008, napokon tieto výpovede neboli na hlavnom pojednávaní ani prečítané, keďže okresný súd návrh prokurátora na ich prečítanie odmietol a rovnako okresný súd odmietol prečítať na hlavnom pojednávaní ako dôkaz aj zápisnicu o konfrontácii medzi obvineným W.. W. Q. a svedkom W. X., ktorú napokon prečítal ako listinný dôkaz, avšak pre rozpor s ustanoveniami § 269, § 264 ods. l, § 258 ods. 4 Trestného poriadku nemohol na ňu pri rozhodovaní prihliadať, konfrontáciu medzi naposledy uvedenými osobami okresný súd nevykonal, pričom prokurátor jej vykonanie ani nenavrhol. Preto absencia procesným spôsobom vykonaných dôkazov nasvedčujúcich vine obvineného W.. W. Q.regu, podľa názoru uvedeného obvineného, viedla následne k rozhodnutiam, ktorých zákonnosť je v tomto konaní napádaná. Vo vzťahu k svedeckým výpovediam V. M. a F. B. dotknutý obvinený vyjadril názor, že spochybňujú hodnovernosť svedeckej výpovede svedka W. X. a svedčia v jeho prospech. V tejto súvislosti obvinený W.. W. Q. namietal, že dovolateľ v podstate považuje za postačujúcu na jeho usvedčenie výpoveď jediného svedka, a to W. X., pritom podľa ustálenej súdnej praxe (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tos/4/2009, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/36/2016, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/10/2015 a ďalšie) ak má byť rozhodnutie o vine založené na výpovedi len jedného svedka, priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu a samotný tento dôkaz musí byť preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré umožňuje Trestný poriadok. V podstate na základe vyššie uvedeného obvinený W.. W. Q. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ministra spravodlivosti podľa § 382 písm.
  6. c)Trestného poriadku odmietol. Obdobne tak aj obvinený L. Q. vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že považuje rozhodnutie krajského súdu za zákonné a správne a vyjadril názor, že v prejednávanej veci podmienky na podanie dovolania ministrom spravodlivosti z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
  7. i)a ods. 3 Trestného poriadku nie sú splnené, keďže dovolateľ sa domáha len iného hodnotenia dôkazov v porovnaní s hodnotením realizovaným krajským, respektíve okresným súdom. V tejto súvislosti obvinený L. Q. poukázal na skutočnosť, že od údajného spáchania skutkov, ktorých sa mal dopustiť prešlo už približne 20 rokov, pričom dovolanie má byť skutočne len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Konajúce súdy sa, podľa jeho názoru, dôsledne zaoberali všetkými vykonanými dôkazmi, k svojim záverom dospeli na podklade starostlivého posúdenia každého vykonaného dôkazu z hľadiska jeho prípustnosti, závažnosti a vierohodnosti, pričom v podstate neodmietli žiaden z návrhov na vykonanie dokazovania. Ku skutku uvedenému pod bodom l rozsudku okresného súdu, obvinený L. Q. poukázal na záver plynúci, podľa jeho názoru, z vykonaného dokazovania, v zmysle ktorého obvinený R.. B. Z. ako predseda predstavenstva a zároveň finančný riaditeľ SES, a. s. Tlmače uzatvoril 18. februára 1998 zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou Technotrade and Business Company za účelom vyvíjania podnikateľských aktivít na území Ukrajiny, pričom svedok V.. V. O. ako vedúci právneho oddelenia SES Tlmače o existencii tohto právneho vzťahu vedel a opísal aj jeho podstatu, teda, že malo ísť o sprostredkovanie kontraktu na dodávku kotla pre ukrajinskú spoločnosť Dombask Energo Doneck, ktorý sa im aj nakoniec podarilo získať. Existenciu uvedeného zmluvného vzťahu potvrdil aj svedok Ján Kukučka, ktorý v SES Tlmače vykonával funkciu obchodného riaditeľa, preto bolo, podľa názoru obvineného L. Q. preukázané, že k sprostredkovaniu obchodného vzťahu, v ktorom aktivity v prospech spoločnosti SES, a. s. Tlmače za spoločnosť Technotrade and Business Company vyvíjal R.. Z., ktorý tento model sám navrhol, došlo, čo vyplýva aj z výpovedí svedkov R.. L. a R.. Y.. Ku skutku uvedenému pod bodom 2 rozsudku okresného súdu, obvinený Róbert Glovacký uviedol, že sa plne stotožňuje s podrobným odôvodnením rozsudku okresného súdu a taktiež uznesenia krajského súdu, navyše poškodený V.. V. O. v tejto súvislosti uviedol, že spoločnosti SES Tlmače nevznikla žiadna škoda. Vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 9 a 10, obvinený L. Q. namietal, že zdaniteľné plnenie týkajúce sa uvedených skutkov sa riadne uskutočnilo, pričom pochybností ohľadom tejto skutočnosti vyplývajú iba z vyjadrení svedka W. X., ktorého výpovede však súdy (tak okresný ako aj krajský) vyhodnotili ako nedôveryhodné v súvislosti s podmienečným zastavením jeho trestného stíhania, ktorého podmienkou bola spolupráca na usvedčení ďalších páchateľov, pričom hodnotenie dôkazu, a to aj dôveryhodnosti svedka a jeho výpovede prináleží, podľa názoru dotknutého obvineného, iba súdu nie ministrovi spravodlivosti a na tomto závere nič nemení ani oprávnenie ministra spravodlivosti podať dovolanie podľa § 371 ods. l písm.
  8. i)a ods. 3 Trestného poriadku, keďže z týchto ustanovení nevyplýva jeho neobmedzené právo ako dovolateľa namietať hodnotenie dôkazov vykonaných súdom, a to najmä v tomto prípade, keď sa súdy vykonanými dôkazmi dôsledne zaoberali a jasne a zrozumiteľne objasnili svoj postup pri vyhodnocovaní dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený L. Q. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ministra spravodlivosti podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietol. Obvinený Y. N. vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s výkladom pojmu vec, ako ho vo svojom dovolaní prezentoval minister spravodlivosti, ale za správny považoval výklad obsiahnutý v rozhodnutiach okresného a krajského súdu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v čase spáchania trestného činu pojmu hnuteľné veci, podľa jeho názoru, zodpovedali len peniaze v materializovanej podobe (mince, bankovky) s tým, že pohľadávky z vkladu na účte boli majetkovým právom, ktoré nezodpovedá legálnej definícii hnuteľnej veci, pritom trestnosť spáchaného činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a keďže u obvineného Ladislava Kusnyíra, boli skutky spáchané v rokoch 1999 až 2000, v súlade so zákonom je posudzovať ich trestnosť podľa Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení účinnom od 1. októbra 2005, ktorý v ustanovení § 89 ods. 15 definoval vec tak, ako to bolo vyššie uvedené a až novelou Trestného zákona č. 397/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016 sa § 130 ods. 1 Trestného zákona (zákona č. 300/2005 Z. z.) obsahujúci definíciu pojmu vec doplnil písmenami
  9. d)až
  10. g)a to tak, že za vec za považujú aj peňažné prostriedky na účte, príjem z trestnej činnosti, ako aj zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov, listina, ktorá je podkladom uplatnenia si právneho nároku a majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota. Z uvedeného dôvodu, preto podľa názoru obvineného Y. N., neobstojí argumentácia ministra spravodlivosti, že aj v čase spáchania skutkov je možné za vec považovať aj nematerializované finančné prostriedky na bankovom účte. V tejto súvislosti naposledy uvedený obvinený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/58/2016 zo 16. augusta 2018. Vo vzťahu k námietke dovolateľa, že aj v prípade pripustenia nemožnosti posúdenia peňazí na účtoch ako veci, bolo potrebné konanie obvineného Y. N. pri skutkoch uvedených v bodoch 16 až 18 rozsudku okresného súdu posúdiť ako trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.) obvinený Y. N. vo svojom vyjadrení uviedol, že dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní, podľa jeho názoru, jednoznačne preukázalo, že ani on (obvinený Y. N.) a ani ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B. s. r. o. Košice nevyhotovili žiadne fiktívne dodávateľské faktúry pre firmu Tempest s. r. o. Bratislava, pričom dôkazy predložené krajským prokurátorom boli nedostačujúce k tomu, aby súd mohol nepochybne a bez pochybností dospieť k záveru, že sa dopustil konania popísaného v skutkoch pod bodmi 16 až 18 rozsudku okresného súdu, navyše obvinený Y. N. nemal uloženú žiadnu povinnosť spravovať cudzí majetok, preto táto právna kvalifikácia neprichádza do úvahy ani po objektívnej, ale ani subjektívnej stránke. Vo vyjadrení k dovolaniu podanému ministrom spravodlivosti obvinený Y. N. ďalej poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu v časti týkajúcej sa dôvodov, pre ktoré krajský súd nepovažoval svedka W. X. za vierohodného, s ktorým sa dotknutý obvinený stotožnil. Aj vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 14 a 15 rozsudku okresného súdu dotknutý obvinený vyjadril názor, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby on (obvinený Y. N.) spoločne s ďalšou osobou vyhotovil a poskytol firme BOREX s. r. o. Košice fiktívne X. J. J. A..G..A..Z.. M.. L.. T.., T. Y. N. F. T. R.. L. Z. zhodne uviedli, že sa nikdy nestretli a ani sa nepoznajú, pričom minister spravodlivosti aj vo vzťahu k týmto skutkom poukazuje len na výpoveď už spomínaného svedka W. X.. V podstate na základe vyššie uvedeného obvinený Y. N. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ministra spravodlivosti podľa § 382 písm.
  11. c)Trestného poriadku odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Obvinený R.. B. Z. vo svojom vyjadrení k dovolaniu podanému ministrom spravodlivosti uviedol, že je primárne postavené na spochybnení právneho názoru týkajúceho sa pojmu cudzia vec rozvedeného v odôvodnení rozsudku okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil, a s ktorým sa

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.