1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. D. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Košice II (ďalej aj „okresný súd") rozsudkom z 9. mája 2018, sp. zn. 8T/60/2016, v bode I. uznal obvineného C. D. (v spoločnom konaní s O. V.) za vinného v bode 1 z pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom
2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona („Tr. zák.") a v bode 2 zo zločinu krádeže spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že
2 písm. a) Tr. zák., ďalej obvinený C. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/77/2015 zo dňa
2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a napokon obvinenému C. D. bola v blokovom konaní dňa 25. novembra 2015 uložená pokuta vo výške 30 eur za priestupok proti majetku
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
2 písm. a) Tr. zák., ďalej obvinený C. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/77/2015 zo dňa
2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a napokon obvinenému C. D. bola v blokovom konaní dňa 25. novembra 2015 uložená pokuta vo výške 30 eur za priestupok proti majetku
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Za to okresný súd obvinenému C. D. uložil
4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov, na výkon ktorého bol
2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom
2 Tr. zák. boli ohľadom tohto obvineného zrušené výroky o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice I z
1 Trestného poriadku („Tr. por.") uložená povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne (s O. V.) škodu poškodeným S. s. r. o. vo výške 54,35 eur a T., s. r. o. vo výške 574,31 eur. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený C. D., ktoré Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd") uznesením z 12. novembra 2018, č. k. 8To/74/2018-607, zamietol
por., pričom toto uznesenie krajského súdu prevzal obvinený
1, ods. 2 Tr. por., § 388 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e), písm. g) Tr. por., zrušil dotknuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
1 Tr. por. (neboli podané prostredníctvom obhajcu, ktorý pritom na obsah týchto písomností obvineného v dovolaní podanom obhajcom žiadnym spôsobom nepoukazuje), a teda na tieto nebolo možné z obsahového hľadiska prihliadať, a to s poukazom aj na písomné vyjadrenie obvineného prostredníctvom obhajcu z
1 písm. b) Tr. por.
dovolateľa súd rozhodoval v nezákonnom zložení a v tomto smere poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní konanom 9. mája 2018 boli prísediacimi sudcami JUDr. Jaroslav Čulka a Bc. Oľga Ruščáková, pričom
vyhláseného rozsudku mali byť prísediacimi JUDr. Jaroslav Čulka a Ladislav Kožej a nevedno ako mohol senát po porade rozhodnúť v uvedenom inom zložení. Z toho je zrejmý a preukázaný uvedený dovolací dôvod, keďže súd rozhodol v nezákonnom zložení a zároveň bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces a právo na rozhodnutie o vine a treste pred senátom v zákonnom zložení, keďže na hlavnom pojednávaní bola v zmysle zápisnice prítomná iná prísediaca (Bc. Oľga Ruščáková) ako pri vyhlásení rozsudku (Ladislav Kožej) a v žiadnom prípade nemohol vo veci rozhodnúť senát v zákonnom zložení. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. dovolateľ namietal, že konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu tým, že súdom nebol vo vzťahu ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, vykonaný jediný dovolateľom navrhnutý dôkaz a jeho právo na obhajobu súd obmedzil len na možnosť byť zastúpený obhajcom a v rámci dokazovania na možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a do značnej miery bola porušená zásada rovnosti zbraní procesných strán a úplne negovaná zásada kontradiktórnosti konania.
dovolateľa mu bolo objektívne znemožnené preukázať opak tvrdení prokurátora tým, že predseda senátu zamietol všetky jeho návrhy na vykonanie dôkazov aj napriek skutočnosti, že opakovane tvrdil, že na kamerovom zázname, ktorý bol (vylúčeným) predsedom senátu vykonaný ako dôkaz, nie je on. Skutočnosť, že na kamerovom zázname by mal byť on, potvrdzujú len príslušníci Policajného zboru ako OČTK a súdom nebol vykonaný znalecký posudok znalcom z odboru antropológia, ktorý by
osobitných čŕt jednotlivca na kamerovom zázname vedel porovnať s jeho osobitnými črtami a vlastnosťami. Naopak súd sa obmedzil a uspokojil s tvrdením svedkov, ktorí tvoria spolu s prokurátorom OČTK, že na kamerovom zázname je dovolateľ a vo vzťahu k jeho osobe nebol vykonaný jediný priamy dôkaz, ktorý by ho bez ďalších dôvodných pochybností, stotožnil ako osobu na kamerovom zázname.
dovolateľa zásadný význam tohto dôkazu spočíva v tom, že jeho vina je založená na nepriamych dôkazoch, a to výpovedí svedkov - príslušníkov Policajného zboru, ktorých výpoveď nie je verifikovaná žiadnymi ďalšími dôkazmi a prokurátor v rámci obžalovacej zásady neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania viny dovolateľa. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. e) Tr. por. dovolateľ namietal, že vo veci vykonávala časť hlavného pojednávania sudkyňa JUDr. Daniela Blažovská, ktorá mala byť vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania a ktorá
zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa
dovolateľa dôvody na vylúčenie JUDr. Daniely Blažovskej vyplývali zo spisu už pri prvom termíne hlavného pojednávania, ktoré viedla, t. j.
1 písm. g) Tr. por. dovolateľ uviedol, že výroky napadnutého rozsudku sú založené len na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Napadnuté rozhodnutia vymedzujú kamerový záznam a stotožnenie jeho osoby dvoma príslušníkmi OČTK ako jediné dôkazy, ktoré majú preukazovať údajné spáchanie skutkov jeho osobou. Zákonným dôkazným prostriedkom na zistenie totožnosti nejakej osoby je rekognícia
Tr. por. Predseda senátu ani príslušníci Policajného zboru neopoznávali totožnosť osoby uvedenej na kamerovom zázname zákonným spôsobom a nie sú osobami znalými v odbore antropológia, v rámci ktorého by bolo možné
charakteristických čŕt opoznať osobu z kamerového záznamu. Vo veci taktiež nebola z neznámeho dôvodu vykonaná rekognícia, v rámci ktorej by sa jednoznačne preukázalo, že príslušníci Policajného zboru, ktorí v rámci prípravného konania boli kolegovia vyšetrovateľa v danej veci, nie sú schopní bez predošlej dohody s vyšetrovateľom identifikovať osobu dovolateľa v rámci rekognície po vzhliadnutí kamerového záznamu, pričom títo svedkovia sú svedkami nepriamymi a nemajú odborné znalosti z odboru antropológia, ktorí by mohli čo najobjektívnejšie
pohybov a čŕt osoby na kamerovom zázname stotožňovať tieto osoby s osobou dovolateľa.
dovolateľa v procese, v ktorom vystupuje len prokurátor v rámci obžaloby a ďalší príslušníci OČTK v pozícii svedkov, by mohla byť usvedčovaná akákoľvek osoba len preto, že príslušníci OČTK sa domnievajú, že ju poznajú zo svojej operatívnej činnosti. Napokon s poukazom na § 374 ods. 3 Tr. por. dovolateľ uviedol, že ako ďalší dôvod dovolania uvádza tú skutočnosť, že všetky vyššie uvedené pochybenia okresného súdu neboli napravené ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku. K dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Košice II písomným podaním zo 4. novembra 2020 (doručeným 6. novembra 2020, č. l. 720), ktorým navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c) Tr. por. s poukazom, že nie sú dané namietané dôvody dovolania
por. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd") na rozhodnutie o podanom dovolaní 29. marca 2021 a napadol na rozhodnutie pod hore uvedenou spisovou značkou do senátu 5T, ktorý
aktuálneho rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift.
1 písm. b) Tr. por. dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. e) Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
4 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm.
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie, preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Dovolací súd zistil, že v prípade námietok uvedených v podanom dovolaní, tieto nenapĺňajú žiadny z uplatnených dovolacích dôvodov ani iný dovolací dôvod
1 Tr. por. a uvedené vyplýva z nasledujúcich skutočností. V prípade dovolacích námietok, že v pôvodnom konaní nekonal súd v zákonnom zložení (s poukazom, že
zápisnice o hlavnom pojednávaní a rozsudku okresného súdu sa na jeho vyhlásení zúčastnil iný prísediaci sudca ako tomu bolo v predošlom konaní) a že vo veci konal sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (na okresnom súde vo veci konajúca predsedníčka senátu JUDr. Daniela Blažovská), dovolací súd uvádza, že o uvedených námietkach, ktoré spadali pod dovolacie dôvody
1 písm.
zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9. mája 2018 (č. l. 533 - 541) sa na okresnom súde mal zúčastniť rozhodovania senát v zložení predsedníčka senátu JUDr. Dominika Volkaiová, LL.M. a prísediaci sudcovia JUDr. Jaroslava Čulka a Bc. Oľga Ruščáková (
zisťovania prítomnosti č. l. 533) s tým, že obaja obvinení vyslovili súhlas so zmenou senátu (č. l. 534) a zo zápisnice nevyplýva, že by v priebehu tohto úkonu došlo následne k ďalšej zmene v zložení senátu, pričom však
zápisnice o hlavnom pojednávaní mal byť rozsudok vyhlásený pred senátom v zložení predsedníčka senátu JUDr. Dominika Volkaiová, LL.M. a prísediaci sudcovia JUDr. Jaroslava Čulka a Ladislav Kožej (č. l. 536) a v tomto zložení je uvedený senát aj v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu. Dovolací súd k tomu uvádza, že pokiaľ nedošlo v priebehu hlavného pojednávania konaného
por. a ak to bude dôvodné aj prostredníctvom opravy vyhotovenia rozsudku a jeho rovnopisu
por. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. V prejednávanej veci dovolateľ namietal porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom tým, že neboli akceptované jeho návrhy na vykonanie dôkazov, konkrétne znalecký posudok z odboru antropológia. Dovolací súd k tomu uvádza, že právo navrhovať dôkazy patrí medzi základné práva obvineného (§ 34 ods. 1 Tr. por.). Je však na posúdení súdu, aby rozhodol, ktoré z dôkazov navrhovaných procesnými stranami vykoná, pričom pri tomto svojom rozhodovaní je obmedzovaný zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci v tom smere, že pokiaľ má súd za to, že dôkazy získané z vykonaných dôkazných prostriedkov sú dostatočné na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, nie je povinný vykonať ďalšie stranami navrhované dôkazné prostriedky, a teda procesné strany majú síce právo navrhovať dôkazy, ale tomuto právu nezodpovedá povinnosť súdu všetky navrhované dôkazy aj vykonať (k tomu primerane R 7/2011, R 14/2015-II.). Vo svojich meritórnych rozhodnutiach okresný súd (na stranách 10 až 13) a krajský súd (na stranách 5 a 6) uviedli konkrétne dôkazy, o ktoré opierajú skutkové zistenia, akými úvahami sa spravovali pri hodnotení vykonaných dôkazov a právne úvahy, ktorými sa spravovali pri posudzovaní dokázaných skutočností v otázke viny, ako aj, ako sa vyrovnali s obhajobnými vyjadreniami a dôvody nevyhovenia návrhov na vykonanie ďalších dôkazov (odvolací súd sa vyjadril k návrhom uvedeným v konečnom návrhu obvineného, resp. jeho obhajcu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu). V tejto súvislosti treba uviesť, že
zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 9. mája 2018 predsedníčka senátu okresného súdu
2 Tr. por. zisťovala, či majú procesné strany návrhy na doplnenie dokazovania, pričom obvinený C. D. a jeho obhajca žiadny taký návrh neuplatnili (č. l. 534) a uvedené sa rovnako vzťahuje na zápisnicu o verejnom zasadnutí odvolacieho konania z 12. novembra 2018 (č. l. 597). Už len pre úplnosť dovolací súd uvádza, že pokiaľ aj bola obhajoba toho názoru, že bolo potrebné, aby bol v konaní vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru antropológia, taký posudok mohla zabezpečiť a predložiť v konaní aj obhajoba. Z uvedeného je zrejmé, že dovolací súd ani v prípade namietania tohto dovolacieho dôvodu nezistil dôvod jeho splnenia. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. sa vyžaduje zistenie, že rozhodnutie bolo založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací súd k tomu v prvom rade uvádza, že porušenie zákona pri vykonaní dôkazov svojou povahou a závažnosťou musí zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzhľadom na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z toho treba opodstatnene odvodiť, že nesprávny procesný postup pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak mal relevantný negatívny dopad na práva obvineného, v opačnom prípade tento dovolací dôvod nemôže byť splnený. Dovolateľ namietal, že na kamerovom zázname bol stotožnený „dvoma príslušníkmi OČTK" a s kamerovým záznamom ide „o jediné dôkazy, ktoré majú preukazovať spáchanie skutkov jeho osobou" s tým, že stotožnenie jeho osoby sa malo vykonať
rekognície
Tr. por. Dovolací súd k tomu uvádza, že z výpovede dotknutých svedkov D. T. a G. T., ktorý v dotknutom čase pracovali ako operatívni pracovníci Policajného zboru (teda neboli orgánom činným v trestnom konaní v danej veci), vyplýva, že po vzhliadnutí kamerového záznamu na ňom spoznali obvinených C. D. a O.J. V., ktorých poznali z výkonu svojej činnosti s tým, že k tomu došlo tak, že boli požiadaní kolegami, či nepoznajú osoby na kamerovom zázname. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nemohlo ísť o úkon rekognície
por., ktorým sa zisťuje totožnosť osoby medzi viacerými osobami podobného zovňajšku, ale iba o identifikáciu (agnoskáciu) osôb na kamerovom zázname, ktoré boli podozrivé zo spáchania skutku. Samotné kamerové záznamy
napadnutých rozhodnutí boli získané zákonným spôsobom a okresný súd a krajský súd opreli uznanie viny v prípade obvineného o tú skutočnosť, že konajúci samotný senát okresného súdu zistil, že na kamerových záznamoch sú osoby, ktoré sa nachádzali v pojednávacej miestnosti ako obvinení, pričom svedecké výpovede D. T. a G. T. boli len podpornými dôkazmi ohľadom opoznania obvinených. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že pokiaľ
samotného konajúceho súdu je bezrozporne zistené a súd nemá o tom žiadne pochybnosti, že osoba na zákonne získanom kamerovom zázname je osoba obvineného, ide o relevantný usvedčujúci priamy dôkaz. Z uvedeného vyplýva, že dovolací súd nezistil, že by bolo uznanie viny obvineného založené na dôkaze, ktorý nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom. Preto pokiaľ odvolací súd na základe takto zabezpečených dôkazov zamietol odvolanie obvineného ako nedôvodné, postupoval v súlade so zákonom. Z vyššie uvedeného zároveň vyplýva, že bolo irelevantným poukazovanie dovolateľom na konanie pred okresným súdom (§ 374 ods. 3 Tr. por.), keďže ani v jeho konaní neboli zistené vytýkané pochybenia, ktoré by boli uplatniteľné obvineným v dovolacom konaní. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Vzhľadom k tomu bolo bezpredmetným rozhodovanie
2 Tr. por. ako to navrhoval dovolateľ. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.