zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, o odvolaní odsúdeného H.U. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. februára 2019, sp. zn. 3 Ntc 19/2018, na neverejnom zasadnutí 27. marca 2019 v Bratislave, rozhodol rozhodol:
4 Tr. por. odvolanie odsúdeného H. Y. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 6. februára 2019, sp. zn. 3 Ntc 19/2018,
1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Plzni z
2 v spojení s § 21 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky, a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (ôsmich) rokov, na výkon ktorého bol odsúdený zaradený do väznice s ostrahou, ako aj ochranné protialkoholické liečenie, sa v týchto výrokoch uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky. Súd zároveň
4 Tr. zák. rozhodol, že vo výkone trestu odňatia slobody bude odsúdený pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odsúdený Y. odvolanie z
4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť
odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
1 Tr. por. cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd nahradí trestom, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí, ani ho premeniť na iný druh trestu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil podmienky pre postup
1 zákona č. 549/2011 Z. z., a preto v tomto rozsahu plne odkazuje na jeho odôvodnenie (viď s. 3 ods. 7 - s. 4 ods. 9). Vo vzťahu k obojstrannej trestnosti skutku najvyšší súd kvôli úplnosti dodáva, že konanie odsúdeného by na Slovensku naplnilo znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy
1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v spojení s § 140 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák. (pozn. v tomto smere viď skutkovú vetu, ako aj s. 5, bod 13 rozsudku Vrchného súdu v Prahe, kde sa uvádza, že k spáchaniu skutku došlo „evidentne z dôvodu pomsty za predchádzajúci slovný a fyzický konflikt“; č. l. 23), za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 20 - 25 rokov alebo doživotie. V nadväznosti na to najvyšší súd upozorňuje, že pri postupe
4 Tr. zák. nebola rozhodujúca závažnosť spáchaného skutku a miera osobnostného narušenia páchateľa (doposiaľ bol šesťkrát trestaný za úmyselnú trestnú činnosť), ktorými skutočnosťami (v spojení s odlišným systémom vonkajšej diferenciácie trestov v Českej republike) krajský súd odôvodnil svoj postup. V tomto smere najvyšší súd upozorňuje, že tak
slovenského, ako aj českého Trestného zákona bolo konanie odsúdeného Y. kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin (pozn. § 140 ods. 2 Trestného zákonníka Českej republiky umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 12 - 18 rokov), ktorá skutočnosť by odôvodňovala postup
3 písm. b/ Tr. zák. Iba s ohľadom na to, že české súdy zaradili odsúdeného do väznice s ostrahou, ktorá - z hľadiska podmienok vonkajšej diferenciácie na Slovensku zodpovedá ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, bolo potrebné v zmysle § 517 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradiť odsúdeného do ústavu so stredným stupňom stráženia (k tomu viď obdobne uznesenie najvyššieho súdu z 20. apríla 2017, sp. zn. 5 Urto 3/2017). K žiadosti odsúdeného Y., aby odvolací súd vyčkal na odôvodnenie jeho odvolania, najvyšší súd konštatuje, že takáto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. Bez ohľadu na to, v spise sa nenachádza splnomocnenie pre obhajcu, ktorý by údajne mal odsúdenému pomôcť spísať odvolanie „vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu“. Na podklade týchto skutočností odvolací súd
4 Tr. por. odvolanie odsúdeného Y. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.