1 písm. c/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 28074/2015 z 10.03.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
1 SSP priznal správny súd úspešnému žalobcovi proti žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.
2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) mal byť vrátený dňa 26.02.
6 zákona o DPH až dňa 18.12.2014. Daňová kontrola trvala spolu 290 dní a nadmerný odpočet bol žalobcovi zadržiavaný celkom 295 dní (od 26.02.2014 do 18.12.2014). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/27/2013 z 01.08.2014, sp.zn. 3Sžf/44/2013 z 01.08.2014, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/115/2013,
ktorého záver žalovaného o neoprávnenosti nároku na úrok od uplynutia všeobecnej 30-dňovej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH sa nepohybuje v rámci voľnosti priznanej členským štátom. Lehota 30 dní na vrátenie nadmerného odpočtu
2 zákona o DPH je v súlade s čl. 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006“) a povinnosť platiť úroky z omeškania z nevrátenej sumy vzniká po uplynutí tejto doby. 3. Žalovaný v konaní namietal, že žalobou napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím a preto nie je daná právomoc súdu v konaní
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný poukázal tiež na to, že kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane za zdaňovacie obdobie december 2013 u žalobcu začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu a nadmerný odpočet vrátil v súlade s § 79 ods. 6 zákona o DPH v lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly, z ktorého dôvodu nedošlo k oneskorenému vráteniu nadmerného odpočtu a teda v preskúmavanej veci nebola splnená podmienka na priznanie úroku žalobcovi. Žalovaný dodal, že dobu vykonávania daňovej kontroly nemožno považovať za dobu neoprávneného zadržiavania finančných prostriedkov daňového subjektu, nakoľko daňová kontrola bola vykonávaná na základe zákona, pričom zákon upravuje aj dĺžku trvania daňovej kontroly. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/115/2013 žalovaný uviedol, že v Slovenskej republike neplatí systém precedenčného práva a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, je pre správcu dane záväzné iba v konkrétnej veci, ktorá bola predmetom konania. Tento rozsudok považoval žalovaný navyše za nevykonateľný nakoľko neurčuje,
akého ustanovenia zákona a za aké obdobie má byť daňovému subjektu úrok vyplatený, pričom daňovo-právne predpisy neobsahujú ustanovenia,
ktorých by tak bolo možné postupovať.
tohto rozhodnutia „Článok 183 prvý odsek Smernice Rady 2006/112/ES z
správneho súdu potrebné konštatovať, že žalovaný rozhodol v priamom rozpore s článkom 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 (ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky), ktorému
Súdneho dvora odporuje úprava výpočtu úroku z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. 7. V tejto súvislosti správny súd dodal, že žalovaný, napriek uzneseniu Súdneho dvora z 21.10.2015 vo veci C-120/15, svoje stanovisko k žalobe nezmenil, hoci Súdny dvor v odpovedi na položenú otázku jednoznačne uviedol, že neuznanie nároku na úrok z vyplateného nadmerného odpočtu, hoci vychádza z platnej vnútroštátnej právnej úpravy, je v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore s vydanou judikatúrou Súdneho dvora.
uznesenia Súdneho dvora pri takomto postupe nie sú zohľadnené finančné straty, ku ktorým dochádza u daňového subjektu pri vrátení nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí v zákone uvedenej lehoty, ktorá je
záveru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora C-120/15 neprimeraná. 8. Nárok na úhradu úroku vzniká
správneho súdu aj v prípade vrátenia nadmerného odpočtu pred uplynutím lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. K uvedenému správny súd dodal, že nedostatky vo vnútroštátnej právnej úprave týkajúce sa počiatku vzniku nároku na úhradu úroku nahrádza súdna moc svojimi rozhodnutiami, z ktorých práve rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/115/2013 poskytuje návod na ďalší postup žalovaného. 9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu
1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie.
neho taktiež neumožňovala vyplatenie úroku v zmysle žiadosti žalobcu. Zákon č. 511/1992 Zb. obsahoval ako sankcie za porušenie povinností správcu dane len § 35b ods. 6 (sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky) a § 63 ods. 6 (úrok z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu). Žalovaný tiež uviedol, že v obdobných prípadoch vychádzal zo stanovísk Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a zo záverov rokovania na Ministerstve financií Slovenskej republiky,
ktorých ak bola kontrola nadmerného odpočtu začatá v lehote stanovenej v zákone o DPH a nadmerný odpočet bol vrátený do 10 dní od ukončenia kontroly, nejedná sa o oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu a preto daňovému subjektu nevzniká nárok na úrok
6 zákona č. 511/1992 Zb. 12. Ďalej žalovaný namietal, že zo znenia § 79 ods. 3 daňového poriadku vyplýva, že správca dane zaplatí úrok len v prípade vrátenia daňového preplatku po lehote stanovenej v odseku 2 a v prípade oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu.
žalovaného žiadny právny predpis neustanovuje právo daňového subjektu na zaplatenie úrokov za nevyplatenie nadmerného odpočtu v dôsledku vykonávania daňovej kontroly. V tejto súvislosti žalovaný opätovne zdôraznil, že nadmerný odpočet bol v preskúmavanej veci vrátený v lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly v súlade s § 79 ods. 6 zákona o DPH, a teda nedošlo k oneskorenému vráteniu nadmerného odpočtu, čím nebola naplnená podmienka na priznanie úroku žalobcovi
3 daňového poriadku. Priznanie úroku
3 zákona o DPH tak, ako to žiadal žalobca, by bolo
žalovaného v rozpore s týmto ustanovením, ako aj s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že dobu vykonávania daňovej kontroly nemožno považovať za dobu neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov daňového subjektu aj vzhľadom k tomu, že uvedenú kontrolu vykonáva orgán štátu na základe zákona a lehota na výkon daňovej kontroly je zákonom limitovaná na obdobie jedného roka (§ 46 ods. 10 daňového poriadku). 13. Žalovaný poukázal aj na závery judikatúry Súdneho dvora,
ktorých straty na ujmu zdaniteľnej osoby, vyplývajúce z nemožnosti disponovať s peňažnými prostriedkami, majú byť kompenzované zaplatením úrokov z omeškania v tom prípade, že dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty. Z uvedeného
žalovaného vyplýva, že správcovi dane musí prináležať určitá primeraná lehota na výkon daňovej kontroly, ktorou preverí oprávnenosť vráteného nadmerného odpočtu. Nárok na úroky teda nemôže
žalovaného vniknúť už uplynutím lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu ako požaduje žalobca.
akého zákonného ustanovenia a za aké obdobie má daňový úrad vyplatiť daňovému subjektu úrok.
žalovaného nie je namieste odvolávať sa vo verejnom práve na princíp analógie.
ktorých má byť žalobcovi úrok priznaný. Navyše
žalovaného rozsudok správneho súdu spochybňuje účel daňovej kontroly. 20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti k námietke žalovaného o nemožnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že napadnutým oznámením boli priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy, vrátane základných práv a slobôd, a to najmä vlastnícke právo
článku 20 Ústavy Slovenskej republiky a právo podnikať
článku 35 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu toto oznámenie
žalobcu súdnemu prieskumu podlieha. 21. Ako nedôvodnú považoval žalobca námietku žalovaného o neurčitosti a nevykonateľnosti rozsudku správneho súdu, ako aj námietku o nemožnosti na danú vec aplikovať § 79 ods. 3 daňového poriadku.
žalobcu výšku, úroku ako aj obdobie, za ktoré má byť žalobcovi priznaný možno jednoznačne určiť aj bez konkretizácie procesného postupu v odôvodnení rozsudku súdu. Žalobca mal za to, že mu prináleží za zadržiavanie nadmerného odpočtu v priebehu daňovej kontroly úrok vo výške vypočítanej
3 daňového poriadku (analogicky) za obdobie od uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, t.j. odo dňa, kedy by bol nadmerný odpočet vrátený, ak by nezačala daňová kontrola, až do dňa jeho pripísania na účet žalobcu. Uvedené závery vyplývajú
žalobcu z rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C-286/94 Garage Molenheide BVBA a vo veci C-120/15 Kovozber s.r.o. proti Daňovému úradu Košice, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/115/
1 písm. c/ a g/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 28074/2015 z 10.03.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2 zákona o DPH a nadmerný odpočet žalobcovi vrátil v lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly v súlade s § 79 ods. 6 zákona o DPH a teda nedošlo k oneskorenému vráteniu nadmerného odpočtu, čím nebola splnená podmienka na priznanie úroku
3 daňového poriadku požadovaného žalobcom. 30.
článku 183 prvý odsek Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. 31.
3 daňového poriadku ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5,- €. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku
tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie
6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú
6 a 7. 32.
1 zákona o DPH ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou
odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. 33.
2 zákona o DPH daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak
osobitných predpisov. 34.
6 zákona o DPH ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu
odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom
prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu
odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. 35. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu a dodáva, že hoci článok 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 nestanovuje povinnosť zaplatiť úroky z nadmerného odpočtu DPH, ktorý sa má vrátiť, ani deň, od ktorého na tieto úroky vzniká nárok, táto okolnosť sama o sebe neumožňuje prijať záver, že uvedené ustanovenia sa musia vykladať v tom zmysle, že na podmienky stanovené členskými štátmi na vrátenie nadmerného odpočtu DPH sa nevzťahuje nijaká kontrola
práva Únie (rozsudky Enel Maritsa Iztok 3 AD, C-107/10, EU: C-211:298, body 27 a 28, ako aj Rafinäria Steaua Romana, C- 431/12, EU: C-2013:686, bod 19).
nich povinná v celom rozsahu alebo sčasti znášať DPH. Konkrétne, uvedené podmienky musia umožniť, aby mohla byť zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného odpočtu DPH, čo znamená, že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom, pričom prijatý spôsob vrátenia nesmie v nijakom prípade pre zdaniteľnú osobu predstavovať žiadne finančné riziko (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Taliansko, C-78/00, EU:C:2001:579, body 33 a 34; Sosnowska, C-25/07, EU:C:2008:395, bod 17; Enel Maritsa Iztok 3, C-107/10, EU:C:2011:298, bod 33, Komisia/Maďarsko, C-274/10, EU:C:2011:530, bod 45). 22 Pokiaľ ide o takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá podmieňuje povinnosť daňového orgánu zaplatiť úroky ukončením konania o daňovej kontrole, Súdny dvor už rozhodol rozsudkom Enel Maritsa Iztok 3 (C-107/10, EU:C:2011:298, bod 51), že výpočet úrokov dlžných zo strany daňového orgánu, ktorý ako okamih, od ktorého plynie lehota, nezobral deň, keď by mal byť nadmerný odpočet DPH obvykle vrátený v súlade so smernicou o DPH, je v zásade v rozpore s požiadavkami článku 183 tejto smernice. 23 V tejto súvislosti Súdny dvor uznal, že členské štáty s cieľom zabezpečiť na svojom území správne vyberanie splatnej DPH v plnej výške sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty, ako aj vypočítať a vybrať dlžnú daň. Z toho vyplýva, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly. Súdny dvor však zdôraznil, že keďže zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality (pozri v tomto zmysle rozsudok Enel Maritsa Iztok 3, C-107/10, EU:C:2011:298, body 52 a 53). 24 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania (pozri rozsudok Rafinăria Steaua Română, C-431/12, EU:C:2013:686, bod 23, a uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, EU:C:2014:2127, bod 32). 25 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že
uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy vo veci samej sa nadmerný odpočet DPH musí v zásade vrátiť zdaniteľnej osobe v lehote 30 dní od podania daňového priznania DPH. V prípade začatia daňovej kontroly sa môže táto lehota predĺžiť na 6 mesiacov s možnosťou jej predĺženia o 6 mesiacov alebo dokonca 12 mesiacov pre zahraničné zdaniteľné osoby. Nadmerný rozpočet sa
2 zákona č. 222/2004 o DPH vráti v lehote 10 od skončenia tejto kontroly. 26 Treba však konštatovať, že taká vnútroštátna právna úprava nie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady daňovej neutrality pripomenutej v bode 21 tohto uznesenia,
ktorej vrátenie nadmerného odpočtu DPH sa musí uskutočniť v primeranej lehote, keďže v prípade začatia daňovej kontroly má za následok zadržanie finančných prostriedkov zodpovedajúce nadmernému odpočtu DPH zdaniteľnej osobe počas podstatného obdobia, ktoré môže byť šesť- až dvanásťkrát dlhšie, ako je zdaňovacie obdobie jedného mesiaca. 27 Právna úprava, ktorá ponecháva daňovým orgánom možnosť začať daňovú kontrolu kedykoľvek, dokonca aj tesne pred uplynutím lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, čím umožňuje značné predĺženie lehoty na toto vrátenie, nielenže vystavuje zdaniteľnú osobu finančným nevýhodám, ale navyše zdaniteľná osoba nemôže predvídať dátum, od ktorého môže disponovať finančnými prostriedkami vo výške sumy nadmerného odpočtu DPH, čo pre ňu predstavuje ďalšiu záťaž (pozri v tomto zmysle rozsudok Enel Maritsa Iztok 3, C-107/10, EU:C:2011:298, body 56 a 57). 28 Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľné osoby, ako je žalobkyňa vo vnútroštátnom konaní, ktorej bol vrátený nadmerný odpočet DPH po skončení daňovej kontroly, ktorej dĺžka presiahla primeranú lehotu, majú
práva Únie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. 29 Ako však vyplýva z judikatúry citovanej v bode 22 tohto uznesenia, pri výpočte úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň, keď by mal byť nadmerný odpočet DPH v súlade so smernicou o DPH obvykle vrátený. 30 Pokiaľ ide o povinnosti vnútroštátneho súdu v súvislosti s aplikáciou svojho vnútroštátneho práva, treba pripomenúť, že v prípade chýbajúcich právnych predpisov Európskej únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, za akých sa majú zaplatiť úroky z omeškania. Tieto podmienky však musia rešpektovať zásady ekvivalencie a efektivity, teda nesmú byť nevýhodnejšie ako podmienky pri podobných nárokoch založených na ustanoveniach vnútroštátneho práva, ako ani stanovené takým spôsobom, aby prakticky znemožnili výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie alebo tento výkon nadmerne sťažili (uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, EU:C:2014:2127, bod 35 a citovaná judikatúra). 31 Vnútroštátny súd v odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o informácie uviedol, že hoci slovenské právo upravuje úroky z omeškania v prípade vrátania preplatkov na dani alebo neoprávnene zadržaných finančných prostriedkov, nestanovuje bližšie podmienky, za akých sa tieto úroky vyplácajú. 32 Keďže Súdny dvor v každom prípade nie je príslušný na to, aby v konkrétnom prípade vykladal vnútroštátne právo ani aby uplatnil pravidlo Únie (pozri najmä rozsudok Ioannis Katsivardas - Nikolaos Tsitsikas, C-160/09, EU:C:2010:293, bod 24), prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný priame poznatky o procesných podmienkach žalôb o náhradu uplatňovaných voči štátu, overiť, či vo veci, v ktorej koná, boli dodržané zásady ekvivalencie a efektivity, a prípadne zabezpečiť, aby sa dodržali. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, má povinnosť zabezpečiť ich plný účinok (pozri v tomto zmysle uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, EU:C:2014:2127, body 37 a 38 a citovanú judikatúru). 33 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 183 prvý odsek smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly.“ 38. Z citovaného uznesenia Súdneho dvora kasačnému súdu vyplýva, že vnútroštátna právna úprava § 79 ods. 6 zákona o DPH nie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady daňovej neutrality a článok 183 prvý odsek Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je vo veci samej,
ktorej nárok na úroky z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH vzniká až od uplynutia lehoty 10 dní od skončenia daňovej kontroly.
ktorého za určitých okolností prednosť pred vnútroštátnou normou majú všetky úniové normy bez ohľadu na ich právnu silu (porovnaj napríklad Costa P Enel, 6/64 z 15.07.1964, Zb. s 1141) všeobecné zásady úniového práva (napr. Wachauf 5/88, 13.07.1989 Zb. s 2609 bod 17) nariadenia (napr. Polity, 437114.12 971 Zb. s 1039 bod 9), smernice (Becker 8/81, 19.01.1982 Zb. s 53) a rozhodnutia (Salumificio di Cornuda, 130/78, 8.3971 Zb. s 867) medzinárodné zmluvy uzatvorené Úniou (Kupfenberg, 104/81, 26.10.1982 Zb. s 3641).
jednotlivých oblastí vnútroštátneho práva, čo znamená, že zásada prednosti úniového práva sa vzťahuje na všetky vnútroštátne právne odvetvia. Povinnosť rešpektovať prednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci, vláda, štátna správa, zákonodarca aj súdne orgány (Hubbard, C-20/92 01.07.1993, Zb. s. I-3777, bod 19; Sail 82/71, 21.03.1972, Zb. s 119 bod 5). 46. Keďže úniové právo sa na základe jeho bezprostrednej aplikovateľnosti priamo stáva súčasťou právnych poriadkov členských štátov, môže sa dostať do rozporu s vnútroštátnou právnou normou. V takom prípade má úniové právo,
prípadovej praxe Súdneho dvora prednosť pred vnútroštátnym predpisom, ktorý je s ním v rozpore a ktorý by nemal byť ďalej aplikovaný.
ustálenej judikatúry platí, že členské štáty musia pri uplatňovaní úpravy Únie dodržať zásadu ochrany legitímnej dôvery. Právo na odpočítanie DPH je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Toto právo sa predovšetkým okamžite uplatňuje na celkovú výšku daní, ktoré zaťažujú plnenia uskutočnené na vstupe. Pokiaľ ide o možnosť upravenú v článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 stanoviť, aby bol odpočet DPH buď prenesený do nasledujúceho obdobia alebo vrátený, Súdny dvor spresnil, že hoci členské štáty majú určitú slobodu pri stanovovaní podmienok vrátenia nadmerného odpočtu DPH, tieto podmienky nemôžu spochybňovať zásadu daňovej neutrality tým, že zdaniteľná osoba bude povinná znášať túto daňovú záťaž v celom rozsahu alebo sčasti.
názoru kasačného súdu by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby daňovým subjektom, u ktorých bola vykonaná daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr a bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený úrok zo zadržiavanej sumy za obdobie už odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia daňovému subjektu.
zákona o DPH až do jeho vrátenia. 59. K námietke žalovaného, že ustanovenie § 79 ods. 3 daňového poriadku pre tento prípad nie je aplikovateľné, kasačný súd uvádza, že z bodu 30 uznesenia Súdneho dvora z 21.10.2015 vo veci C-120/15 Kovozber s.r.o. proti Daňovému úradu Košice vyplýva, že v prípade chýbajúcich právnych predpisov Európskej únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, za akých sa majú zaplatiť úroky z omeškania. Ak právny predpis výslovne neupravuje určitú skutkovú podstatu alebo ju upravuje len neúplne, neznamená to, že takúto situáciu nie je možné riešiť. V danom prípade je možné použiť analógiu legis a výšku úroku určiť v nadväznosti na § 79 ods. 3 daňového poriadku. Výška takto stanoveného úroku by
kasačného súdu zodpovedala zásadám ekvivalencie a efektivity, na ktoré poukazuje Súdny dvor. 60. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v rozsudkoch Súdneho dvora sa nejedná o odporúčania, pretože výklad práva spoločenstva
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke je záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. Súdny dvor v bode 32 uznesenia z 21.10.2015 vo veci C-120/15 Kovozber s.r.o. proti Daňovému úradu Košice uviedol, že vnútroštátny súd je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva únie, má povinnosť zabezpečiť ich plný účinok. Ak Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a ak vnútroštátna právna úprava nie je v súlade s uvedenou smernicou, je povinnosťou súdu vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom Európskej únie. Ak existuje medzera vo vnútroštátnej právnej úprave, v tomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale garantoval a bol v súlade s právom Európskej únie. Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky je Smernica 2006/112/ES z 28.11.
1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do
66. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať s poukazom na závery obsiahnuté v tomto rozsudku, ako aj v rozsudku správneho súdu. Žalovaný je právnym názorom kasačného súdu viazaný (§ 469 SSP). 67.
1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP kasačný súd rozhodol o náhrade trov kasačného konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému sťažovateľovi (žalovanému) právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania na kasačnom súde rozhodne
1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.