Obsah (4)

§ 29§ 6§ 9§ 391

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obo/13/2018 Identifikačné číslo spisu: 1093896516 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 29ods.

1, 3 a 4 ZKV, správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku podstaty. Súd preskúma Konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti. Konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní a rozhodne o nej uznesením. 19.

§ 6písm.

a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb., základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu. 20.

§ 9

vyššie citovanej vyhlášky, ak v konkurznom alebo vyrovnacom konaní bolo činných niekoľko správcov, patrí každému z nich podiel konkurznej odmeny zodpovedajúci rozsahu a dĺžke doby jeho činnosti.

1. Z vyššie citovaného ustanovenia § 29 ZKV vyplýva, že ak je skončené speňaženie, zostaví správca Konečnú správu, ktorá sa netýka len postupu speňaženia, ale je celkovou bilanciou jeho činnosti. Musí preto obsahovať najmä súhrn konkurzných aktív, pasív, výsledky prieskumných pojednávaní, výsledky incidenčných sporov, prehľad plnení, ktoré správca poskytol v priebehu konkurzu, prehľad výťažkov, ktoré boli dosiahnuté predajom, prehľad vecí a pohľadávok, ktoré boli vylúčené z konkurznej podstaty. Konečná správa musí vyústiť v údaj o tom, aký vysoký výťažok má byť rozdelený medzi veriteľov a prehľad pohľadávok, ktoré z neho majú byť uhradené. Súčasťou Konečnej správy musí byť aj vyúčtovanie odmeny správcu a vyúčtovanie jeho výdavkov.
2. Ak bolo v konkurze činných viacej správcov, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade, konkurzný súd pri rozdelení odmeny medzi správcov musí vychádzať nielen z dĺžky doby ich činnosti, ale aj z rozsahu ich činnosti. Pri rozdelení konkurznej odmeny medzi správcov konkurznej podstaty nemožno vychádzať totiž len z toho, aký príjem do konkurznej podstaty bol získaný jednotlivými správcami, keďže pri rozhodovaní o odmene súd musí zohľadniť aj dĺžku výkonu funkcie správcu, náročnosť speňažovania majetku, vymáhanie pohľadávok v súdnych konaniach, v exekúciách a podobne. Výdavky správcu predstavujú všetky vynaložené náklady pri výkone funkcie správcu alebo v priamej súvislosti s ním, ktoré správca vynaloží počas konkurzu. V rozhodnutí o Konečnej správe súd rozhodne okrem iného aj o odmene a výdavkoch všetkých správcov konkurznej podstaty, teda aj tých, ktorých funkcie v priebehu konania zbavil alebo im funkcia zanikla.
3. Schválená Konečná správa s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcov predstavuje právny základ pre rozvrhové uznesenie v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 ZKV. Uvedenej požiadavke preto má zodpovedať aj výrok rozhodnutia o schválení Konečnej správy, ktorý musí byť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.
4. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že tento po prejednaní námietok na pojednávaní konanom dňa
5. marca 2018 schválil Konečnú správu o speňažení majetku z konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu tak, ako ju dňa
6. novembra 2015 predložila správkyňa konkurznej podstaty Mgr. Jana Lenková.
7. V predmetnom konkurze boli činní 2 správcovia, pričom súd prvej inštancie v napadnutom uznesení určil pomer na ich odmene tak, že predchádzajúcemu správcovi T.. N. Q. prislúcha 80% z konkurznej odmeny a novej správkyni Mgr. Jane Lenkovej prislúcha 20 % z konkurznej odmeny. Voči takto určenému pomeru na odmene správcov konkurznej podstaty, určenému konkurzným súdom odvolateľ neuviedol žiadne námietky. Výhrady neuplatnil ani voči aplikácii ustanovenia § 6 písm. a/ a ustanovenia § 9 vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení vyhlášky č. 358/1996 Z. z. a vyhlášky č. 21/1998 v znení účinnom do 28.09.
9. Sporným je však určenie základu pre výpočet odmeny správcov a následný výpočet tejto odmeny v zmysle ustanovenia § 6 písm. a/ a ustanovenia § 7 vyhlášky.
10. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (sp. zn. IV. ÚS 115/03).
11. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, pokiaľ majú relevantný význam pre rozhodnutie.
12. Ustanovenie § 220 ods. 2 v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia, ich správnosť a úplnosť, čo je predpokladom preskúmateľnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP (okrem iného) vyplýva, že súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.
13. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri odôvodňovaní rozhodnutia súd preto musí postupovať spôsobom záväzne určeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom ak zákonom stanoveným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a odvolací súd nemôže posúdiť jeho vecnú správnosť.
14. Konkurzný súd sa v uznesení, ktorým schválil Konečnú správu, žiadnym právne relevantným spôsobom, nevysporiadal s námietkami konkurzného veriteľa, ktoré podal proti Konečnej správe a v ktorých namietal aj nesprávny výpočet základu a následne aj odmeny správcov, ktorej výpočet sa odvíja práve od základu zisteného pre určenie odmeny správcu, resp. správcov konkurznej podstaty. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že konkurzný súd neuznal námietky konkurzného veriteľa za opodstatnené (opomenul o nich rozhodnúť vo výroku uznesenia) a stotožnil sa s výpočtom odmeny správkyňou Mgr. Janou Lenkovou, vychádzajúcou z finančnej analýzy z 30.03.2015, ktorú pre ňu vyhotovila audítorka a daňová poradkyňa I.. U. W. a ktorej závery konkurzný veriteľ (odvolateľ) spochybňuje. Súd prvej inštancie poukázal na finančnú analýzu, z ktorej vyplýva, že „pri výkone auditu bolo zistené, že výťažok zo speňaženia úpadcu nebol vo výške vyčíslenej pôvodným správcom, t. j. v sume 3.977.490,27 €, ale výška výťažku z predaja majetku úpadcu bola až v sume 5.438.396,65 €, t. j. časť celkových príjmov z predaja majetku úpadcu vo výške 1.460.906,38 € je mimo akejkoľvek účtovnej a inej evidencie“. Na základe uvedeného potom konštatoval, že základ pre určenie odmeny správcov bol 5.438.396,65 €, z čoho konkurzná odmena je 10 %, t. j. 543.839,66 €, z ktorej správcovi konkurznej podstaty T.. N. Q. prislúcha odmena vo výške 392.537,07 € (ktorá mu bola aj vyplatená) a novej správkyni Mgr. Jane Lenkovej prislúcha odmena vo výške 151.302,53 €.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia konkurzného súdu je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, pretože nepostačuje len prevziať vyjadrenie správkyne ohľadne určenia základu pre výpočet odmeny, ako aj samotný výpočet odmeny, ale je potrebné riadne a zrozumiteľne odôvodniť, prečo a na základe akých skutočností a relevantných dôkazov súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel k svojmu názoru.
16. Z vyššie citovaného ustanovenia § 6 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že základ pre určenie odmeny správcu tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty (prvá zložka odmeny) a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu (druhá zložka odmeny). Základ pre určenie odmeny správcu teda tvorí suma, ktorá bola dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma, ktorú správca získal inou činnosťou ako speňažovaním majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ako napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, z pripísaných bankových úrokov a podobne, ktorá je určená na uspokojenie veriteľov, pričom od takto získaných príjmov správcu je potrebné odpočítať náklady na ich dosiahnutie. Z ustanovenia § 7 vyhlášky ďalej vyplýva, že konkurzná odmena je 10 % zo sumy uvedenej v ustanovení § 6 písm. a/ vyhlášky. Keďže konkurzný veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. už v podaných námietkach proti Konečnej správe namietal výpočet základu a následne z toho sa odvíjajúci výpočet odmeny správcov konkurznej podstaty úpadcu s poukazom na nepreukázanie základu pre výpočet odmeny správcov v sume 5.438.396,65 € (jeho navýšenie o sumu 1.460.906,38 €), nie je možné za preukázaný považovať ani výpočet odmeny vo výške 543.839,60 €, z ktorej predchádzajúcemu správcovi T.. N. Q. bola vyplatená odmena vo výške 392.537,07 € a novej správkyni konkurznej podstaty Mgr. Jane Lenkovej prislúcha zostávajúca časť v sume 151.302,53 €. Nepostačuje, aby konkurzný súd do svojho odôvodnenia len prevzal vyjadrenie správkyne konkurznej podstaty vychádzajúce z finančnej analýzy, ktorú si pre svoje potreby dala vyhotoviť audítorkou a daňovou poradkyňou I.. U. W., avšak ktorú konkurzný veriteľ namietal. Keďže súd prvej inštancie sa relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkami konkurzného veriteľa v odôvodnení svojho rozhodnutia a v spise absentujú relevantné dôkazy, na základe ktorých by odvolací súd mohol určiť základ pre výpočet odmeny správcov konkurznej podstaty, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť zo strany odvolacieho súdu.
17. Keďže odôvodnenie rozhodnutia konkurzného súdu neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ide o postup súdu, ktorým nepochybne dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní (ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP).
18. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (sp. zn. II. ÚS 85/06).
19. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, t. j. aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
20. decembra 1994, séria A, č. 303-A, Hiro Balani c. Španielsko z
21. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z
22. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
23. februára 1998).
24. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril aj k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze sp. zn. IV. ÚS 115/
25. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
26. Po preskúmaní napadnutého uznesenia konkurzného súdu odvolací súd dospel k záveru, že konkurzný súd vo veci schválenia Konečnej správy o speňažení majetku z konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcov rozhodol predčasne, bez riadneho zistenia skutkového a právneho stavu, pričom jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné, čo zakladá vadu konania spočívajúcu v tom, že postupom konkurzného súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP). Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie konkurzného súdu - ako súdu prvej inštancie - zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP.
27. Úlohou konkurzného súdu v ďalšom konaní bude preskúmať námietky konkurzného veriteľa (odvolateľa) a tieto riadne vyhodnotiť v odôvodnení rozhodnutia s uvedením, z ktorých relevantných dôkazov vychádzal pri ich posúdení vo vzťahu k určeniu základu pre výpočet odmeny správcov konkurznej podstaty a následne výšky tejto odmeny, pričom je potrebné, aby svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil tak, aby bolo preskúmateľné. 40.

§ 391ods.

2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 41. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. § 393 ods. 2, druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.