1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) platí, že na konania
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6.
p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 7.
f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.
ktorej jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené nedostatočným preskúmaním rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolacím súdom, ktorého rozhodnutie je z tohto dôvodu arbitrárne, nie je dôvodná. Odvolací súd v bodoch 15 a 16 odôvodnenia svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne. Stotožnil sa aj s jeho odôvodnením, ktoré nepochybne zodpovedá kritériám vymedzeným v ust. § 220 C. s. p., preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. bol oprávnený obmedziť sa len na skonštatovanie správnosti prvoinštančného rozhodnutia. K namietanej arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd zdôrazňuje, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia navyše neobmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ale na zdôraznenie jeho správnosti doplnil aj ďalšie dôvody. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je arbitrárny; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (čo však nie je prípad v tomto konaní prejednávanej veci). Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že pri posudzovaní, či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným požiadavkám, sa nezaoberá jeho vecnou správnosťou, teda správnosťou skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých. 11. K námietke dovolateľa týkajúcej sa nevykonania dokazovania odvolacím súdom dovolací súd uvádza, že z ustanovenia § 68 C. m. p.,
ktorého odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné vyplýva, že odvolací súd je oprávnený, ale nie povinný zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že skutočný stav veci tak, ako ho zistil prvoinštančný súd považoval za dostačujúci pre svoje rozhodnutie. Ani týmto postupom odvolacieho súdu teda nedošlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. 12. Vo zvyšnej časti dovolania dovolateľ namietal skutkové zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci skutkový záver, z ktorého vychádzal prvoinštančný ako aj odvolací súd. Nesprávne zistenie skutkového stavu však nie je
Civilného sporového poriadku samostatným dovolacím dôvodom a nie je ani nesprávnym procesným postupom, ktorý by znemožnil, aby dovolateľ uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu
f) C. s. p. Dovolací súd navyše nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.). 13. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľa
ust. § 447 písm. c) C. s. p. odmietol. 14. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
ust. § 453 ods. 1 C. s. p. v nadväznosti na ust. § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.