1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Gergely Pšenáka, advokáta v Nitre, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. mája 2016, sp. zn. 1To/96/2015 a takto rozhodol:
b), c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Z. D. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 8. septembra 2015, sp. zn. 4T/67/2014 bol obvinený Z. D. uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d) Trestného zákona, v bode 2/ z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d) Trestného zákona a v bode 3/ z prečinu krádeže
1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v bode 1/ - dňa
1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
zn. 1T/266/2012 zo dňa
2 písm. f) Trestného zákona. Za to mu súd uložil: Za trestný čin v bode 1/
Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu
Trestného zákona, pretože trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín z
3 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť
Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť
h), písm. m) Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 1 Trestného zákona a § 57 ods. 1 Trestného zákona mu uložil úhrnný peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) eur.
3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
1, ods. 2 Trestného zákona obvinenému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátor") proti výroku o treste uloženom obvinenému za trestné činy v bodoch 2/ a 3/ napadnutého rozsudku v neprospech obvineného. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 10. mája 2016 rozhodol tak, že
1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste uloženom za trestné činy v bode 2/ a 3/ napadnutého rozsudku. Rozhodol sám, na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, že obvinenému Z. D. uložil
3 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 49 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, zistiac priťažujúce okolnosti
h), písm. m) Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov nepodmienečne.
2 písm. b) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť
Trestného zákona, zistiac priťažujúce okolnosti
h), písm. m) Trestného zákona obvinenému uložil úhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
2 písm. f) Trestného zákona, kde Okresný súd Zvolen rozhodol rozsudkom
obvineného existujú dôvody dovolania
1 písm.
názoru obvineného napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, a preto navrhuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby ich ako nezákonné zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „ prokurátor"). Vo vyjadrení z 15. februára 2018 uviedol, že dovolanie podané obvineným D. nepovažuje za dôvodné a opodstatnené. K splneniu dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Trestného poriadku sa nemožno bližšie vyjadriť, keďže majú vyplývať z nešpecifikovanej elektronickej komunikácie sudkyne Okresného súdu Nitra a zo spisu a zápisníc Krajského súdu v Nitre. S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby najvyšší súd podané dovolanie
c) Trestného poriadku odmietol nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)na základe podaného dovolania na úvod skúmal, či boli splnené primárne podmienky uvedené v ustanoveniach § 368 a nasl. Trestného poriadku na začatie dovolacieho konania, a to predsedníčkou senátu (§ 378 Trestného poriadku), pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť
b) Trestného poriadku, lebo bolo podané neoprávnenou osobou (bod 1/ rozsudku) a zároveň je ho potrebné odmietnuť
c) Trestného poriadku (bod 2 / a 3/ rozsudku), lebo neboli splnené dôvody dovolania
Trestného poriadku.
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanej veci odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/67/2014 obvinený Z. D. nepodal. Odvolanie podal iba prokurátor proti výroku o treste uloženom obvinenému za trestné činy v bodoch 2/ a 3/ napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného. Na základe odvolania prokurátora Krajský súd v Nitre rozsudkom pod sp. zn. 1To/96/2015 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste v bode 2/ a 3/. Z uvedeného vyplýva, že v bode 1 rozsudku obvinený Z. D. podal dovolanie ako neoprávnená osoba, nakoľko nevyužil riadny opravný prostriedok a neboli splnené podmienky v zmysle § 372 ods. 1 Trestného poriadku, a preto dovolací súd dovolanie v tejto časti odmietol
b) Trestného poriadku. Čo sa týka ďalšej časti dovolania (bod 2/ a 3/ rozsudku), Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie je tiež potrebné odmietnuť
c) Trestného poriadku, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania
Úvodom je potrebné poznamenať, že obvinený Z. D. uplatnil dovolacie dôvody
Trestného poriadku, nakoľko napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a taktiež je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Zároveň bol
názoru obvineného naplnený aj dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku, nakoľko právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/96/2015 a zároveň právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/22/2016 mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov
Pokiaľ tomu tak nie je, a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Trestného poriadku odmietnuť. Obvinený Z. D. v dovolaní namietal nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, teda naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku. Táto námietka však bola obvineným uplatnená iba všeobecne. Obvinený konkrétne neuviedol, ktoré dôkazy boli súdom vykonané nezákonne. V rámci dovolania poukázal iba na elektronickú komunikáciu zákonnej sudkyne Okresného súdu Nitra v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu odňatia slobody. Uvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatniť v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané na hlavnom pojednávaní, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať už vykonané dôkazy.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdy obidvoch stupňov pri vykonávaní dokazovania postupovali v súlade so zákonom a v tomto smere im nie je čo vytknúť. V súvislosti s dovolacou námietkou v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) najvyšší súd uvádza, že túto obvinený tiež bližšie nekonkretizoval, ale poukazoval na uložený trest odvolacím súdom. Obsahovo sa teda táto dovolacia námietka dotýka iba dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku, a preto aj s poukazom na § 385 Trestného poriadku sa dovolací súd ňou zaoberať nebude.
1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Druhy trestov sú upravené v ustanovení § 32 Trestného zákona. Zákonom ustanovená trestná sadzba je určená v skutkovej podstate toho - ktorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Určenie trestnej sadzby je však v konkrétnej veci závislé na okolnostiach, medzi ktoré patria aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti
Ako vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 2 až 4 Trestného zákona, trestná sadzba (jej horná alebo dolná hranica) sa zvyšuje (znižuje)
pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Krajský súd v Nitre nepochybil pri ukladaní trestu obvinenému, preto v tejto súvislosti dovolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie predmetného rozhodnutia. Nad rámec uvedeného najvyšší súd poznamenáva:
3 Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 , písm.
1 Trestného zákona, pretože ho odsudzoval za dva trestné činy (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 0 až 2 roky a prečin krádeže
1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Úhrnný trest sa ukladá
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Obvinený spáchal trestné činy v bodoch (2/ a 3/) v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (§ 49 ods. 2 Trestného zákona), ktorá mu v zmysle odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Trenčín z
1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť
Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť
h), písm. m) Trestného zákona vo výmere 5 rokov prihliadnuc osobitne na dlhodobú priestupkovú recidívu na úseku cestnej premávky a už skoršie zákazy činnosti uložené mu v súvislosti s porušovaním dopravných predpisov. Obvinený sa skutku pod bodom 2/ rozsudku totiž dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla v dobe zákazu na takú činnosť (§ 61 ods. 2 Trestného zákona). Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na vyššie uvedené závery pre zjavné nenaplnenie dôvodov v tejto časti dovolania
D. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.