1, 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Humenné, pod sp. zn. 4 T 173/2007, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. septembra 2016, sp. zn. 4 To 7/2016, takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. G. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 9. novembra 2015, sp. zn. 4 T 173/2007, bol obvinený uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže
1, 3 písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.") a pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody
1 Tr. zák., na skutkovom základe, že aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 4 T 75/2007 z
2 písm. f/ Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní deväť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, 1/
3, 38 ods. 2, 4, 36 písm. l/, 37 písm. h/, m/, 41 ods. 1, 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody dva roky, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 21. septembra 2016, sp. zn. 4 To 7/2016, na odvolanie okresného prokurátora prvostupňový rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. G.
1, 35 ods. 2, 3, 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. uložený úhrnný trest odňatia slobody tri roky so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, - výrok o treste rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 5. augusta 2008, sp. zn. 1 T 2/2008, právoplatného toho istého dňa, ktorým bolo
zák. upustené od uloženia súhrnného trestu za prečin podplácania v zmysle § 333 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., pretože trest uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné zo
ktorej trestný rozkaz Okresného súdu Humenné, sp. zn. 4 T 75/2007, bol súčasťou skutku v prerokúvanej veci a okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby spôsobenou kvalifikáciou skutku aj
3 písm. b/ Tr. zák. Ak je odsúdenie Okresného súdu Humenné, sp. zn. 4 T 75/2007, súčasťou skutku v prejednávanej veci, nemohlo nastať pred spáchaním skutku a prerušiť jeho zbiehanie v prerokúvanej veci a vo veci Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 1 T 59/2007. Pri ukladaní trestu po povolení obnovy konania v jeho prospech a zrušení výroku o treste, musí súd vychádzať zo stavu predchádzajúcich odsúdení, v čase rozhodovania o vine obvineného. Pokiaľ je povolená obnova konania v prospech obvineného a medzičasom dôjde k fikcii, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, pričom v čase uznania viny by táto fikcia bola na prospech obvineného,
výkladu krajského súdu by došlo k porušeniu práv obvineného na uloženiu zákonného trestu. Odvolací súd ukladal aj súhrnný trest za skutok, pre ktorý bol odsúdený Špeciálnym súdom v Pezinku
zák. a trest bol uložený mimo zákonnej trestnej sadzby. Navrhol vysloviť porušenie zákona v neprospech obvineného a napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec tomuto súdu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné (ďalej len „okresná prokurátorka") považuje rozhodnutie odvolacieho súdu ohľadne uloženia súhrnného trestu za zákonné. Dovolanie navrhla zamietnuť
c/ Tr. por. (správne odmietnuť). V reakcii na okresnú prokurátorku obvinený zotrval na tvrdeniach o porušení jeho práv rozhodnutím krajského súdu a nezákonne uloženom treste. Obhajca sa nevyjadril. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste (§§ 368 ods. 1, 2 písm. h/, 566 ods. 3, 369 ods. 2 písm. b/, 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Súčasne spĺňa podmienky
1, 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je dôvod na postup
a/, b/, d/, e/ ani f/ Tr. por. Na neverejnom zasadnutí v zmysle § 381 Tr. por. najvyšší súd zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné.
Tr. por. § 371 ods. 4 (prvá veta) dôvody
odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno ako okolnosť použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. ods. 1 písm. h/ dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. písm. i/ dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejav stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych nedostatkov, ktoré by svojím charakterom mohli mať vplyv na konanie a jeho procesný výsledok a ktoré je preto potrebné odstrániť. Dovolací súd je pri ich náprave v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená, že preskúmava nedostatky, ktoré boli preskúmavané už odvolacím súdom a neboli ním napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky [§ 371 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. a contrario, pokiaľ nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto ustanovení] a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní (citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.).
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu v intenciách § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné: Uplatnenie dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. prichádza do úvahy len v prípade, ak obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa. Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, ako aj prekročenie maximálnej povolenej výmery trestu. Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O nesprávnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin, než ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného (spravidla pôjde o prísnejšie trestnú skutkovú podstatu). Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je aplikácia určitého ustanovenia hmotného práva tam, kde táto aplikácia neprichádza do úvahy, lebo pre ňu neboli splnené zákonné podmienky. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napríklad nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť trestného činu, príp. pochybenie súdu pri uložení úhrnného, súhrnného a spoločného trestu a toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov.
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania činov § 31 ods. 3 na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. § 35 ods. 2 ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu; súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať pätnásť rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov nesmie horná hranica zvýšenej trestnej sadzby odňatia slobody prevyšovať dvadsaťpäť rokov. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov, ods. 3 súd uloží súhrnný trest
zásad uvedených v odsekoch 1 a 2, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom, ods. 4 ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.
Tr. zák. § 2 ods. 1 trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. § 38 ods. 1 na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. § 122 ods. 10 za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
Tr. por. § 353 ods. 8 trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Zo spisu dovolací súd zistil, že v pôvodnom konaní Okresný súd Humenné rozsudkom zo 6. februára 2008, sp. zn. 4 T 173/2007, obvineného na vyššie vyjadrenom skutkovom základe uznal vinným z pokračovacieho prečinu krádeže
1, 3 písm. b/ Tr. zák. a pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody v zmysle § 194 ods. 1 Tr. zák. Za to mu
1, 35 ods. 2, 3, 39 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. uložil súhrnný trest odňatia slobody sedem rokov a desať mesiacov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. V zmysle § 35 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v rozsudku Okresného súdu Michalovce z 1. októbra 2007, sp. zn. 1 T 59/2007, právoplatnom 1. októbra 2007, ktorým bol G.
1 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody tri roky so zaradením
2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. do druhej nápravnovýchovnej skupiny, zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na to, že G. v prerokúvanej veci pokračovaciu trestnú činnosť ukončil
príslušných zásad a zákonných ustanovení o súhrnnom treste, navyše za viac úmyselných trestných činov spáchaných viacerými skutkami. Hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného, lúpeže
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., preto zvýšil o jednu tretinu. Trest uložil v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody vo výmere sedem rokov a desať mesiacov. Krajský súd v Prešove uznesením zo 14. mája 2008, sp. zn. 3 To 16/2008, odvolanie G. proti prvostupňovému rozsudku
por. zamietol. Stotožnil sa s uložením súhrnného trestu i s jeho výmerou. Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné z
2 písm. f/ Tr. zák. (skutok z
1, 2 písm. b/ Tr. zák. (skutok spáchaný 23. júla 2007).
zák. upustil od uloženia súhrnného trestu
zák., pretože trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Humenné zo
1 Tr. por. povolil obnovu konania vo veci Okresného súdu Humenné, sp. zn. 4 T 173/2007 v prospech G.. V zmysle § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Humenné zo
3, 38 ods. 2, 4, 36 písm. l/, 37 písm. h/, m/, 41 ods. 1, 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody dva roky so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že trestný rozkaz Okresného súdu Humenné z
1 Tr. zák., bolo potrebné uložiť samostatný trest. Súd bol po obnove konania viazaný právoplatným výrokom o vine a právnou kvalifikáciou skutku ako pokračovacieho trestného činu, rozhodujúci je preto deň posledného čiastkového útoku, ku ktorému došlo po doručení predmetného trestného rozkazu
1 písm. d/, e/, 322 ods. 3 Tr. por., uloženie súhrnného trestu odňatia slobody sedem rokov, šesť mesiacov a jedenásť dní v zmysle §§ 234 ods. 1, 35 ods. 2, 3, 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a zrušenie výrokov o treste v konaniach sp. zn. 1 T 59/2007 a 1 T 2/2008, založil na § 42 ods. 1 Tr. zák., resp. § 35 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Zdôraznil, že trestný rozkaz Okresného súdu Humenné, sp. zn. 4 T 75/2007, je súčasťou skutku v prejednávanej veci, skutkovou okolnosťou, podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby
3 písm. b/ Tr. zák., ktorá objektívne nemohla nastať pred spáchaním skutku a prerušiť zbiehanie skutku v prerokúvanej veci a vo veci Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 1 T 59/
i/, j/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a pri ukladaní trestu za viac úmyselných trestný činov spáchaných viacerými skutkami v zmysle § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšie trestného činu o jednu tretinu, na 13 rokov a 4 mesiace, pričom s ohľadom na nález ústavného súdu z
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v súbehu s trestným činom znásilnenia v zmysle § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. uložil úhrnný trest odňatia slobody tri roky so zaradením pre výkon do druhej nápravnovýchovnej skupiny, lebo súbeh skutkov bol totiž
3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. prerušený vyhlásením rozsudku za iný jeho trestný čin, a to v zmysle § 353 ods. 8 Tr. por. doručením trestného rozkazu Okresného súdu Humenné z
ktorého bol G. ukladaný súhrnný trest s použitím asperačnej zásady, prvostupňový súd v rozsudku z
ktorej mal súd v obnovenom konaní vychádzať zo stavu v čase rozhodovania o vine obvineného v pôvodnom konaní. Obnova konania bola povolená uznesením Okresného súdu Humenné z 11. februára 2015, sp. zn. 2 Nt 9/2014, lebo z pohľadu trestu, ako aj zákonných podmienok pre určenie jeho výmery, nastala nová okolnosť, a to strata účinnosti (časti) právneho predpisu v zmysle čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorej súd v trestnom konaní vydal rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný (§ 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Pokiaľ medzičasom nastali hmotnoprávne následky zahladenia odsúdenia, súd bol povinný pri ukladaní trestu v novom konaní tieto zohľadniť. V tejto súvislosti neobstojí ani námietka, že obnova konania bola povolená v prospech obvineného a v čase uznania viny by fikcia neodsúdenia bola v jeho prospech, keďže súd bol po povolení obnovy konania viazaný najmä ustanovením § 405 písm. b/ Tr. por.,
ktorého ak bola povolená obnova konania len v prospech obvineného, nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku, čo bolo v prejednávanej veci splnené. Odvolací súd preto správne postupoval pri ukladaní súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2, 3 zák. č. 140/1961 Zb., keď prerušenie súbehu trestných činov, vzhľadom na zahladenie odsúdenia trestným rozkazom, ustálil až momentom vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Michalovce 1. októbra 2007, sp. zn. 1 T 59/2007, a v nadväznosti na to správne zrušil výrok o treste nielen tohto rozsudku, ale i rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 5. augusta 2008, sp. zn. 1 T 2/2008, o zbiehajúcom sa prečine podplácania
1, 2 písm. b/ Tr. zák. spáchanom
1 písm. h/ a i/ Tr. por. tak prítomné neboli. Najvyšší súd na podklade vyjadreného rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.