2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného JUDr. Ing. V. W. sa z a m i e t a . Odôvodnenie Na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sa pod sp. zn. 3 To 5/2018 vedie odvolacie konanie proti obžalovanému JUDr. Ing. V. W. pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
4 Trestného poriadku účinného do
1 Trestného poriadku o pribratí znaleckej organizácie Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. na skúmanie zdravotného stavu obžalovaného. V zmysle ustanovenia § 105 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku mohla znalca pribrať výlučne predsedníčka senátu JUDr. Gabriela Šimonová, nie členka senátu. Rozhodnutie JUDr. Serbovej bolo nezákonné, pričom jej konanie v spojení s predchádzajúcim postupom pri kreovaní senátu vzbudzuje závažné pochybnosti o nezaujatosti. O vznesenej námietke zaujatosti rozhodol najvyšší súd uznesením zo 16. mája 2018, sp. zn. 3 To 5/2018 tak, že
3 z dôvodov § 31 ods. 1 Tr. por. účinného od
1 písm. a) Trestného poriadku zrušiť napadnuté uznesenie a rozhodnúť, že JUDr. Jana Serbová je vylúčená z rozhodovania v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi na najvyššom súde pod sp. zn. 3 To 5/
platnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na jeho trestné konanie by mal o vylúčení sudcu najvyššieho súdu rozhodovať iný senát toho istého súdu, pričom v zmysle relevantného ustanovenia rozvrhu práce má o vylúčení sudcu trojčlenného senátu rozhodnúť senát s najbližším nižším poradovým číslom, t. j. senát 2T. Súčasne z osobitnej časti rozvrhu práce vyplýva, že do registra TdoVS sa zapisujú sťažnosti v konaní
Trestného poriadku účinného od
Trestného poriadku účinného do
1 Tr. por. ustanovenia § 31 a 32 sa po 31. januári 2009 použijú aj v konaniach
3 až 5; ustanovenia § 30 a 31 Trestného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa v týchto prípadoch nepoužijú.
3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako
odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. V zmysle § 32 ods. 5 písm. d) Tr. por. o sťažnosti proti rozhodnutiu
odseku 3 rozhoduje iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.
1 veta prvá, druhá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. V zmysle Rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2018 v znení opatrenia č. 10, t. j. platného v čase nápadu veci sťažnostnému súdu, sa do registra TdoV-S zapisujú sťažnosti proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu v konaní
Trestného poriadku účinného od
Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006, a to aj v prípade, že obžaloba bola podaná
Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005 a trestné konanie sa vedie
ustanovení tohto Trestného poriadku. O námietke vznesenej stranou rozhoduje v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 Tr. por. senát, ktorého je sudca členom. Proti rozhodnutiu senátu je prípustná sťažnosť, o ktorej
5 písm. d) Tr. por. koná iný senát, ktorým je na najvyššom súde
ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o súdoch senát zložený z piatich členov. Zapísanie sťažnosti obžalovaného do registra TdoV-S bolo preto správne a v súlade so zákonmi, ako aj citovaným rozvrhom práce. Nad rámec považuje sťažnostný súd za potrebné poznamenať, že obžalovaným uvádzaný čl. IV ods. 1 citovaného rozvrhu práce by sa uplatnil pri podaní námietky zaujatosti sudcom najvyššieho súdu
1 Tr. por. Na základe stranou vznesenej námietky zaujatosti nie je takýto postup možný z dôvodov uvedených vyššie. Následne najvyšší súd preskúmal na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného JUDr. Ing. V. W. nie je dôvodná.
1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
2 Tr. por. sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.
3 Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia
odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.
6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
.
čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Na úvod považuje najvyšší súd za potrebné zdôrazniť, že jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada zákonného trestného procesu, ktorá vyjadruje požiadavku spravodlivého prejednania veci nezávislým a nestranným súdom. Právu na nestranný súd (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby postupovali nezaujato a neutrálne, bez nadŕžania a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje stranám konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc o nich rozhodnúť (II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05). Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v trestnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania pre zaujatosť. Nestrannosť je pritom potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, kedy je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. či sú poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o sudcovej nestrannosti. V prípade subjektívneho hľadiska sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982 - ďalej len „ESĽP). Nie je však možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti. Zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o nestrannosti sudcu prejednávajúceho vec (III. ÚS 16/00). Objektívna nestrannosť sa posudzuje
vonkajších objektívnych skutočností a spočíva v posúdení, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. Pri posudzovaní objektívnej nestrannosti platí tzv. teória zdania,
ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko, rozsudok ESĽP zo
subjektívneho postoja sudcu, ale
objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, k svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti (III. ÚS 24/05). Pomerom k prejednávanej veci pritom treba rozumieť určitú zainteresovanosť vo veci procesne činného orgánu trestného konania na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu (alebo iného procesne činného orgánu - vyšetrovateľ, prokurátor) pristupovať k veci a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže spočívať napríklad v tom, že vo veci procesne činný orgán, resp. jeho príbuzní, rodinní príslušníci, osoby jemu blízke a podobne, boli činom poškodení, eventuálne procesne činný orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne. Pomerom procesne činného orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. sa rozumie jeho vzťah k niektorej z osôb tam uvedených, ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere procesne činného orgánu k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por., ďalej môže ísť o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah. To znamená, že vzbudiť pochybnosť o nezaujatosti by mohol len pomer sudkyne k prejednávanej veci alebo osobám vymenovaným v § 31 ods. 1 Tr. por. v dôsledku jej pozitívneho alebo negatívneho vzťahu, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci a tým aj zasiahnuť do postavenia a práv obžalovaného. Sťažnostný súd nezistil takýto pomer, ani iné dôvody na vylúčenie JUDr. Serbovej z konania
2, ods. 3 Tr. por. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že predmetom námietky zaujatosti obžalovaného a jeho následnej sťažnosti bol procesný postup sudkyne, ktorý v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. ani nie je možné namietať a súd o nej nekoná. Nad rámec si sťažnostný súd dovoľuje uviesť, že JUDr. Serbová postupovala v súlade s Rozvrhom práce najvyššieho súdu na rok 2018 v znení opatrenia č. 3 (ďalej len „rozvrh práce“), t. j. rozvrhu práce aktuálneho ku dňu vydania uznesenia o pribratí znaleckej organizácie.
čl. II ods. 14 rozvrhu práce veci, ktoré boli pridelené senátu na vybavenie prideľuje jednotlivým jeho členom riadiaci predseda senátu, pričom dbá na rovnomerné zaťaženie jednotlivých členov. Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, riadiacim predsedom senátu je predseda senátu uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na prvom mieste. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi. V záujme plynulého vybavovania vecí môže riadiaci predseda senátu vo veciach pridelených senátu zmeniť v jeho rámci ich pridelenie jednotlivým sudcom. V zmysle čl. V ods. 1 veta prvá v spojení s ods. 11 rozvrhu práce predsedu senátu v čase dovolenky zastupuje ďalší predseda toho istého senátu v poradí uvedenom v osobitnej časti rozvrhu práce. Z citovaných ustanovení vyplýva, že za predsedu senátu - sudcu spravodajcu by mohol v čase jeho neprítomnosti realizovať úkon v poradí ďalší predseda senátu. Počas dovolenky mohla byť JUDr. Šimonová zastúpená nasledujúcim predsedom senátu, ktorým bola JUDr. Serbová (predsedu senátu s najvyšším poradovým číslom zastupuje predseda senátu s najnižším poradovým číslom, tzn., že JUDr. Šimonovú ako
1 písm. c) Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.