Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/71/2018 Identifikačné číslo spisu: 2715207876 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Darina Ličková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2715207876.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mgr. Peter Plško - správca úpadcu BONAS Slovakia, s. r. o. v konkurze, so sídlom M. R. Štefánika 88, 911 01 Trenčín, IČO: 36 272 124, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s. r. o., so sídlom Legionárska 6434/2, 911 01 Trenčín, IČO: 47 251 913, proti žalovanému: Vaillant Industrial Slovakia, s. r. o., IČO: 35 895 772, so sídlom Jurkovičova 45, 909 01 Skalica, zastúpený: Advokátska kancelária Haládik & Partners, spol. s r. o. so sídlom Pri Suchom Mlyne 34, 811 04 Bratislava, IČO: 35 914 025, o zaplatenie 191.329,75.- Eur s prísl. vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn.: 3Cb/15/2015, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z
- februára 2018, č.k.: 31 Cob/8/2017 - 98, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a . II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania . Odôvodnenie
- Žalobca sa žalobou došlou na súd prvej inštancie domáhal rozhodnutia súdu, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 191.329,75.- eur s 9% ročným úrokom od
- augusta 2012 do zaplatenia ako zaplatenia náhrady trov konania.
- Súd prvej inštancie vydal dňa
- marca 2016 platobný rozkaz č. k.: 3Cb/15/2015-44, ktorým vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej v zákonom stanovenej lehote.
- Súd prvej inštancie preto prejednal námietky žalovaného a to námietku nedostatku právomoci súdu prvej inštancie na prejednanie sporu, keďže v čl. 16 - Riešenie sporov - ods. 16.2 Zmluvy o výstavbe zo
- decembra 2006 uzatvorenej medzi sporovými stranami, bola dohodnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej akýkoľvek spor, nezhoda alebo nárok vzniknutý zo Zmluvy alebo v súvislosti s ňou sa bude riešiť na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory za podmienok dohodnutých v Zmluve.
- Súd prvej inštancie uznesením zo
- septembra 2016, č. k.: 3Cb/15/2015-82 vyhodnotil námietku žalovaného za dôvodnú a preto zrušil platobný rozkaz OS Skalica z
- marca 2016, č. k. 3Cb/152015-44 v celom rozsahu, konanie zastavil a nepriznal účastníkom trovy konania.
- Proti uzneseniu súdu prvej inštancie a to do časti ktorou bolo zastavené konanie, podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože ako vyplýva z § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - v rozhodcovskom konaní nie je možné rozhodovať spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Zákon v tomto prípade nerozlišuje skutočnosť, či ide o spory vyvolané konkurzom, súvisiace s konkurzom alebo iné spory.
- Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal uznesenie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odvolateľa , že podľa citovaného ust. § 1 ods. 3 písm. d/ zákona o rozhodcovskom konaní, že v rozhodcovskom konaní sa nemôžu rozhodovať spory, ktoré vznikli v priebehu konkurzného konania a nakoľko v predmetnej veci podal žalobu na súd správca úpadcu a keďže v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného konania, súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne, keď konanie podľa § 6 ods. l C.s.p. zastavil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že z citovaného ustanovenia § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 244/2002 Z. z. nevyplýva, že sa má jednať len o spory súvisiace s konkurzným konaním, ale že sa vzťahuje na všetky spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného konania.
- Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti o zastavení konania vrátane závislého výroku o trovách konania podľa ust. § 389 ods. l písm. c/ C.s.p. zrušil a v zmysle ust. § 391 ods. l C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný. Dovolanie podal v súlade s ust. § 419 C.s.p. s poukazom na ust. § 420 ods. l písm. a/ C.s.p., kedy sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, keďže vo svojej právomoci rozhodnúť túto vec mal stranami zvolený rozhodcovský súd podľa zákona č. 242/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Argument odkazu ust. § 1 ods.3 písm. d/ zákona o rozhodcovskom konaní môže navrhovateľ uplatniť výlučne v rozhodcovskom konaní na základe zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý je lex specialis pre tieto konania. Režim prekážok pokračovania v súdnom konaní upravuje ako lex specialis zákon o civilnom súdnom poriadku, ktorý naopak výslovne ukladá povinnosť súdu vyhovieť tejto námietke, pokiaľ bola riadne vznesená. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal žalobcu k úhrade trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 3 894,25.- Eur. Žalobca sa písomne vyjadril k dovolaniu žalovaného a uviedol, že sa stotožňuje s uznesením odvolacieho súdu a v celom rozsahu zotrváva na argumentácii vyplývajúcej z podaného odvolania. Dovolanie žalovaného považuje za účelové a podané v snahe vyhnúť sa súdnemu konaniu, keďže žalobca ako správca konkurznej podstaty nie je schopný zaplatiť súdny poplatok, ktorého zaplatenie je podmienkou začatia rozhodcovského konania. Navrhol, aby súd dovolanie žalovaného odmietol a zaviazal ho k plnej náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 35 C.s.p./ po zistení, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote /§ 427 C.s.p./, má náležitosti dovolania v súlade s ust. § 428 C.s.p. pričom dovolanie podala strana, v ktorej neprospech sa rozhodlo /§ 424 C.s.p./ a dovolateľ je zastúpený v súlade s ust. § 429 ods. l C.s.p. bez nariadenia pojednávania /§ 443 C.s.p./ dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
- Podľa ust. § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa ust. § 420 C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a/sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f / súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Od l. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý obmedzil možnosť podania dovolania podľa § 420 C.s.p. len na meritórne rozhodnutia /rozsudočné výroky/ a z nemeritórnych rozhodnutí len voči tým, ktorými sa konanie končí /odmietnutie, zastavenie a pod./. Dôvodom je dôsledné a koncepčné uplatňovanie princípu mimoriadnosti opravných prostriedkov v takom zmysle, že na ich uplatňovanie nie je právny nárok a navrhovateľ takéhoto právneho úkonu musí splniť prísnejšie podmienky prípustnosti.
- Najvyšší súd preto dospel k názoru, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a preto prípustnosť dovolania - mimoriadneho opravného prostriedku podľa ust. § 420 písm. a/ nie je daná.
- Podľa ust. § 421 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodnutím zrušujúcim rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu ktorým by bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené alebo potvrdené a preto nie je možné vyvodiť prípustnosť dovolania ani podľa ust. § 421 ods. l C.s.p.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené preto dovolanie žalovaného, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol podľa ust. § 447 písm. c/ C.s.p.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje /§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p./. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie /§ 262 ods. 2 C.s.p./.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.