1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. N. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 8. septembra 2015, sp. zn. 2T/157/2010 (ďalej len ako „okresný súd" alebo „prvostupňový súd"), bol obvinený F. N. uznaný vinným z trestného činu nezaplatenia dane
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v priebehu zdaňovacieho obdobia od
1 Tr. zák., za zistenia poľahčujúcej okolnosti
j/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého súd podmienečne odložil
1 písm. a/ Tr. zák. a
1 Tr. zák. mu uložil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. marca 2016, sp. zn. 2To/130/2015, (ďalej len ako „krajský súd" alebo „odvolací súd")
por. odvolanie obvineného zamietol. Obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu dňa 1. februára 2017 napadol dovolaním uznesenie krajského súdu ako i konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo, z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/, písm. k/ Tr. por. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. obvinený vidí v nesprávnom posúdení zisteného skutku. Priznáva, že sa dostal do postavenia daňového dlžníka, avšak samotné nesplnenie daňovej povinnosti
jeho názoru ešte nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť prečinu nezaplatenia dane. Ustanovenie § 278 Tr. zák. totiž nie je konštruované ako objektívna zodpovednosť, ale vyžaduje od páchateľa solventnosť a úmyselné zavinenie vzťahujúce sa na okolnosť spôsobenia daňového dlhu.
jeho slov práve tieto dve skutočnosti odvolací súd vo svojom rozhodnutí opomenul. Obvinený ďalej namieta závery súdu v otázke zistenia jeho solventnosti, keď uvádza, že ani v jeden deň splatnosti dane nedisponoval sumou 30 949,29 € a už pri prepočte a porovnaní dlžnej sumy a stavu účtu k 3. januáru 2000 vychádza, že zostatok k tomuto dátumu predstavoval sumu 5 957,25 Sk, čo je výrazne menej „ako najmenej 30 949,29 €", pričom daňový dlh (od septembra do novembra) predstavoval sumu 187 555 Sk. Z odôvodnenia rozsudku pritom nie je zrejmé, ako súd dospel k sume „najmenej 30 949,29 €", a prečo použil formuláciu „najmenej".
názoru obvineného, jeho solventnosť v konaní nebola preukázaná, pričom nie je správne ju vyvodzovať len z výpisov z podnikateľského účtu, spočítaním prostriedkov, ktoré boli k dispozícii v rôznych dňoch časti sledovaného obdobia. Solventnosť bolo potrebné preukázať z celkovej hospodárskej situácie obvineného a či bolo reálne, aby platby bolo vôbec možné odviesť v termíne splatnosti dane vyplývajúcej z daňového priznania, resp. v náhradnom termíne. K tomuto posúdeniu bolo potrebné pribrať vo veci znalca za účelom vypracovania znaleckého skúmania. Naopak v rozhodnom období od
obvineného nebolo preukázané, že by sa kvalifikovane rozhodol, že nezaplatí splatnú daň, čím by spôsobil následok chránený trestným zákonom - daňový dlh. Dovolací dôvod
1 písm. k/ Tr. por. obvinený preukazuje premlčaním trestného stíhania. Uvádza, že skutok, za ktorý bol odsúdený, mal spáchať od septembra 1999 do
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením krajského súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 278 ods. 1 Tr. zák., § 87 ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a v ustanovení § 67 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v neprospech obvineného, aby zrušil rozhodnutie krajského súdu a tiež rozsudok okresného súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa dňa 2. marca 2017 písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V tým spôsobom, že skutkový stav v predmetnej veci bol konajúcimi súdmi spoľahlivo a jednoznačne zistený. Vykonané dôkazy
jej názoru jednoznačne vyvrátili obranu obvineného, a to najmä výpisy z bankových účtov, ktoré preukázali jeho solventnosť ako aj svedecká výpoveď Ing. B., ktorá potvrdila, že obvinený ako jediná osoba konajúca za podnikateľský subjekt F. N. SBS OK-5 plus v relevantnom období rozhodoval o tom, aký záväzok a kedy bude uhradený, ako aj vedomosť obvineného o záväzkoch voči daňovému úradu, čím bolo jednoznačne preukázané naplnenie subjektívnej stánky u obvineného. Vyvrátená bola aj argumentácia obvineného o druhotnej platobnej neschopnosti vzhľadom na chronológiu skutku, keďže obvinený dal návrh na vyhlásenie konkurzu dňa
1 písm. c/ Tr. por. o sťažnosti obvineného a v roku 2008 boli vypočutí viacerí svedkovia za Daňový úrad Bratislava.
názoru okresnej prokurátorky dovolanie obvineného smeruje výlučne k inému hodnoteniu skutkového stavu, jeho argumentáciu považuje za nenáležitú a nedôvodnú, a preto navrhuje, aby najvyšší súd toto dovolanie ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) spis a dovolanie predbežne preskúmal v zmysle § 378 Tr. por. a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2, § 372 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), podala ho oprávnená osoba (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom mieste (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), dovolanie má náležitosti predpokladané zákonom (§ 374 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Súčasne však dovolací súd zistil, že je dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu uvedeného v § 382 písm. c/ Tr. por., lebo nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. por. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Pokiaľ ide o vyššie uvádzanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c/ Tr. por., alebo zamietne
1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti chronicky poukazuje, že citovaným dovolacím dôvodom možno účinne namietať len nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Týmto dovolacím dôvodom nie je možné sa účinne domáhať zmeny skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené (viď dikcia za bodkočiarkou). Skutkový stav môže dovolací súd hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli správne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Úplnosť vykonaného dokazovania či správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov je vylúčená, nakoľko tieto otázky sú upravené ustanoveniami procesného práva - dovolací súd je viazaný skutkovými zisteniami (závermi) nižších súdov. V zmysle toho dovolací súd nesmie spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané nižšími súdmi. Za skutkové námietky sa pritom považujú tie, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi nižších stupňov. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorého skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3 a § 326 ods. 5 Tr. por.). Namietať skutkové okolnosti v dovolacom konaní je oprávnený výlučne minister spravodlivosti Slovenskej republiky prostredníctvom dovolacieho dôvodu
3 Tr. por. Trestného činu nezaplatenia dane a poistného
1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Najvyšší súd sa stotožňuje s tým názorom obvineného, že len samotné nesplnenie daňovej povinnosti nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu, nakoľko v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, t. j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Z dikcie citovaného ustanovenia § 278 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa
zák. Úmyselné zavinenie pritom nie je možné vyvodzovať automaticky a výlučne z porušenia konkrétnej daňovej povinnosti. Skutočnosť, že k zaplateniu dane minimálne vo väčšom rozsahu v deň splatnosti nedošlo, je totiž formálnym znakom objektívnej stránky trestného činu, preukázaním ktorého nie je možné rezignovať na objasnenie subjektívnej stránky. Z hľadiska zavinenia zohráva podstatný rozdiel či osoba splatnú daň nezaplatí z dôvodu, že nechce, alebo objektívne nemôže (napríklad z dôvodu insolventnosti, choroby a podobne). Uvedená okolnosť je diferenciačným faktorom medzi „prostým" nezaplatením daňovej povinnosti na jednej strane a trestným činom na strane druhej. Z hľadiska trestnosti konania spočívajúceho v nezaplatení dane je teda nevyhnutné skúmať solventnosť páchateľa, a síce či v dňoch splatnosti mal peňažné prostriedky k dispozícii, avšak tieto úmyselne neuhradil. Vyjadrenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty označeného trestného činu musí byť súčasne premietnuté aj do znenia samotnej skutkovej vety, nakoľko bez jej uvedenia by išlo len o konštatovanie nesplnenia vlastnej daňovej povinnosti, ktoré ako už bolo vysvetlené vyššie, nenapĺňa parametre žiadneho trestného činu. Zo znenia skutku tak, ako bol ustálený nižšími súdmi v predmetnej trestnej veci vyplýva, že obvinený aj napriek opakovaným výzvam ani len čiastočne neuhradil splatnú daň v celkovej výške 452 544 Sk (15 021,70 €), a to i napriek tomu, že v čase splatnosti dane disponoval prostriedkami na účte vo výške najmenej 932 378,40 Sk (30 949,29 €). O očividnej solventnosti obvineného svedčia pohyby na účte platiteľa dane - obvineného v rozhodnom období tak, ako sú podrobne rozpísané v rámci ustáleného skutku (viď vyššie). Na podklade toho dovolací súd konštatuje, že zo znenia predmetného skutku je preukázané naplnenie aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane
1 Tr. zák. Najvyšší súd, uvedomujúc si viackrát spomínanú viazanosť skutkovými zisteniami, poukazuje na závery uvedené v odôvodnení uznesenia krajského súdu,
ktorého obvinený disponoval s finančnými prostriedkami, pričom sám a vedome rozhodoval, na čo tieto budú použité, respektíve, že tieto nepoužije na zaplatenie splatnej dane, teda úmyselne splatnú daň nezaplatil, ale uprednostnil iné výdavky - upotrebil pre iné účely. S ohľadom na uvedené dovolací súd prisvedčil správnosti právnej kvalifikácie skutku ako prečinu neodvedenia dane
1 Tr. zák., ktorá v plnej miere zodpovedá skutkovej vete (zistenému skutku) rozsudku okresného súdu. Najvyšší súd dodáva, že neobstojí tvrdenie obvineného, že plnenie iných povinností (úhrada miezd, zrážky z hrubej mzdy či ostaté pohľadávky voči ostatným veriteľom) ho malo exkulpovať z nezaplatenia splatnej dane. Dovolací súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane uviedol, že ak sa spoločnosť dostane do situácie, že ako dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov, je povinná všetkých svojich veriteľov (zamestnanci, daňový úrad, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, obchodní partneri a iní) uspokojovať pomerne a rovnomerne. Ak podnikateľ nie je schopný uhrádzať tak prevádzkové náklady, odvody povinných platieb ako aj mzdy svojich zamestnancov, musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky svoje povinnosti, prípadne svoje podnikanie ukončiť (rozsudok najvyššieho súdu zo
1 písm. i/ Tr. por. v tejto trestnej veci naplnený nebol. Obvinený sa domáha iných skutkových zistení, čo mu však Trestný poriadok na podklade vlastného dovolania neumožňuje. Preskúmaním spisového materiálu dospel najvyšší súd k názoru o nenaplnení ani dovolacieho dôvodu
1 písm. k/ Tr. por., ktorý je daný v tom prípade, ak proti obvinenému sa viedlo trestného stíhanie, hoci bolo neprípustné. Pod neprípustnosťou trestného stíhania
1 písm. a/ Tr. por. chápeme aj situáciu, keď došlo k premlčaniu trestného stíhania. Pre správne určenie začatia plynutia premlčacej doby je v prípade trestného činu nezaplatenia dane nutné vychádzať z § 78 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (identická úprava aj v § 41 zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty).
tohto ustanovenia je daň splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Do takto stanoveného dátumu je platiteľ dane zároveň povinný vlastnú daňovú povinnosť uhradiť. V prípade, ak by platiteľ dane túto povinnosť úmyselne nesplnil, zohľadniac § 136 Tr. zák., dokonanie trestného činu nastane deň nasledujúci po poslednom dni splatnosti dane, čo je v predmetnom prípade vychádza na deň 26. apríla 2000. Od tohto dátumu začne súčasne plynúť aj premlčacia doba trestného stíhania. Skutok v tejto trestnej veci bol právne klasifikovaný ako prečin nezaplatenia dane
1 Tr. zák., v prípade ktorého je trestná sadzba odňatia slobody určená hornou hranicou do troch rokov. Konkrétna dĺžka premlčacej doby bude s ohľadom na závažnosť tohto trestného činu určená ustanovením § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (§ 67 ods. 1 písm. c/ zák. č. 140/1961 Zb.) v trvaní 5 rokov. K premlčaniu trestného stíhania v prípade jeho neprerušenia by v tomto prípade došlo dňa
1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obvineného proti označenému uzneseniu o vznesení obvinenia (čl. l. 4-6). Svedkyňa, Ing. V. K., bola v tejto veci vypočutá ako svedkyňa dňa 10. septembra 2009 (č. l. 24-26) a samotný obvinený bol vo veci vypočutý dňa 23. apríla 2010 (č. l. 10-14).
3 písm. a/ Tr. zák. (obdobne
3 písm. a/ zák. č. 140/1961 Zb.) premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa. Citované ustanovenie Trestného zákona je nutné vykladať tak, že k prerušeniu premlčania trestného stíhania dochádza vznesením obvinenia, čím sa má na mysli vydanie, t. j. vyhotovenie uznesenia orgánom činným v trestnom konaní. Doručenie tohto uznesenia obvinenému, resp. moment, kedy sa s týmto uznesením obvinený oboznámil, pre účely prerušenia premlčania trestného stíhania, nepožíva žiaden právny význam. V súlade s vyššie uvedeným vyplýva, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dňa 5. decembra 2002 došlo k prerušeniu premlčania a začatiu plynutia novej premlčacej doby, ako to predpokladá ustanovenie § 87 ods. 4 Tr. zák. (§ 67 ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb.). Vykonanie ďalších úkonov smerujúcich k trestnému stíhaniu páchateľa, ako sú popísané vyššie, sú takými okolnosťami, ktoré spôsobujú ďalšie prerušenie premlčania trestného stíhania, a preto je nevyhnutné prijať opodstatnený záver, že k premlčaniu trestného stíhania v predmetnej veci celkom zjavne nedošlo. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, teda ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí nariadenom
por. dovolanie obvineného odmietol
c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že v predmetnom prípade nie sú dané uplatnené dôvody dovolania, ako je vyššie uvedené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.