1461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) od 01.09.2011 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 385,00 € mesačne a tento zvýšila (valorizovala) od 01.01.2012 na 397,80 € mesačne, od 01.01.2013 na 409,00 € mesačne a od 01.01.2014 na 417,80 € mesačne. Rozhodnutím z 10.07.2014 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 259 ods. 1, § 261 ods.
1461/2003 Z. z. od 01.09.2011 zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa na 394,10 € mesačne a tento zvýšila (valorizovala) od 01.01.2012 na 407,20 € mesačne, od 01.01.2013 na 418,40 € mesačne a od 01.01.2014 na 427,20 € mesačne. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu z 12. júla 2017, č. k. 20Sd/103/2014-90, vyplýva, že považoval za súladný so zákonom postup odporkyne pri krátení starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Pokiaľ ide zárobky dosahované v rozhodnom období náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, námietku navrhovateľa nepovažoval za dôvodnú, lebo odporkyňa vymeriavacie základy za roky 1997 až 2003 zhodnotila podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, vystaveného zamestnávateľom na základe rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru. Súčasne uviedol, že námietka navrhovateľa ohľadom zárobkov dosahovaných v rozhodnom období je nejasná, pretože rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 364/03 zo dňa 03.04.2004, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, sa netýkal výšky mzdy, ale doplatkov k náhrade mzdy a sankcií za oneskorené platby. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním, žiadal ho zmeniť, rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania. Opätovne namietol, že nie je možný postup podľa čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128, lebo podľa jeho názoru ČSSR neratifikovala VI. časť tohto dohovoru. Taktiež namietol nesprávne započítanie vymeriavacích základov za roky 1997 až 2003, lebo podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co 364/03 z 03.04.2004 boli vymeriavacie základy rovnaké. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.09.2017 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb., § 259 ods. 1, § 261 ods.
461/2003 Z. z. zmenila rozhodnutie zo dňa 10.07.2014 a na základe dodatočne vyhotoveného opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia a poistenia za dobu od 01.07.2003 do 31.08.2011 zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa od 01.09.2011 na 459,80 € mesačne a tento ďalej zvýšila (valorizovala) od 01.01.2012 na 475,00 €, od 01.01.2013 na 486,20 €, od 01.01.2014 na 495,00 €, od 01.01.2015 na 500,20 €, od 01.01.2016 na sumu 502,10 € a od 01.01.2017 na 510,30 € mesačne. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu. Podľa § 491 ods. 2 veta druhá SSP ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Z dávkového spisu navrhovateľa odvolací súd zistil, že odvolanie proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.09.2017 bolo zamietnuté a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 28.12.2017. Zákon o sociálnom poistení upravuje možnosť vydať nové rozhodnutie o nároku na dôchodkovú dávku aj v priebehu konania o preskúmanie skoršieho neprávoplatného rozhodnutia o takom nároku. Pokiaľ však novšie rozhodnutie o tom istom nároku na dávku, vydané v tom istom správnom konaní, nebolo preskúmané súdom prvého stupňa a tento súd o novom rozhodnutí nerozhodol, je taká okolnosť bez zavinenia súdu prvého stupňa, dôvodom na zrušenie jeho rozsudku a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Iným postupom by sa navrhovateľovi vo vzťahu k rozhodnutiu zo 21.09.2017 a 28.12.2017 odňala možnosť konať pred súdom. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 246c ods. 1 OSP s primeraným použitím ustanovenia § 221 ods.
2 OSP a § 491 ods. 2 vety druhej SSP. V ďalšom konaní krajský súd znovu preskúma zákonnosť rozhodnutia odporkyne zo dňa 25.03.2014, 10.07.2014 v znení rozhodnutia z 21.09.2017, potvrdeného rozhodnutím generálneho riaditeľa z 28.12.2017 a vo veci znovu rozhodne, pričom v novom rozhodnutí znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.