2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a
3 písm. d/ a e/, § 14 ods. 4, § 21 a § 174 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť navrhovateľa z 10.07.2015, ktorou požiadal o priznanie starobného dôchodku od 06.07.2015. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z potvrdenia Ministerstva obrany SR mal preukázané, že navrhovateľ vykonával v I. kategórii funkcií základnú vojenskú službu od 28.08.1975 do 15.07.1977 a od 16.07.1977 do 31.12.1992 zamestnanie vojaka z povolania, teda v I. kategórii funkcií získal 17 rokov a 31 dní, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporné. Vzhľadom na to, že zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo do 31.12.1999, krajský súd mal preukázané, že nebola splnená podmienka
2 zákona č. 100/1988 Z. z. pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia veku 58 rokov
1 písm. c/ tohto zákona. Rozhodnutie odporkyne preto považoval za súladné. V odôvodnení rozsudku krajský súd ešte uviedol, že nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa ohľadom zápočtu doby štúdia do 18.roku veku v prvom a druhom ročníku vojenskej strednej odbornej školy (VSOŠ), keď poukázal na ustanovenie § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že v I. kategórii funkcií získal 17 rokov a 131 dní v dobe od 28.08.1975 do 31.12.1992 a odišiel do zálohy v súlade s § 26 ods. 1 písm. f/ zákona č. 76/1959 na vlastnú žiadosť po splnení prevzatého záväzku. Ku dňu 31.12.1992 § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 v znení zákona č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií ustanovoval pre vznik nároku na skorší odchod do dôchodku podmienku trvania zamestnania v I. alebo II. kategórii funkcií do 31.12.1992. Pre vznik nároku na starobný dôchodok od 58. roku veku teda spĺňa tak podmienku
1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. ako aj podmienku
2 tohto zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že v § 175g, ktoré bolo vložené do zákona č. 100/1988 Zb. zákonom č. 355/1999 Z. z., je uvedené, že o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne
predpisov účinných do dňa 22.12.1999. Dátum 31.12.1999 je
jeho názoru diskriminačný, lebo sú ním vytvorené dve skupiny, ktoré slúžili v rovnakom zamestnaní v I. kategórii funkcií, keď tí, čo slúžili do 30.12.1999 nemajú rovnaké práva ako tí, ktorí v I. kategórii funkcií pracovali do 31.12.1999. Súčasne poukázal na to, že po celý aktívny pracovný život bol zúčastnený na poistení vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia u odporkyne a vzhľadom na dlhodobé a riadne odvody má nárok na skoršie priznanie starobného dôchodku. Poznamenal, že nerozumie úvahe krajského súdu ohľadom hodnotenia doby štúdia na vojenskej strednej odbornej škole, kde nastupovali 14-15 roční žiaci, lebo on takú školu neabsolvoval; po úspešnom ukončení civilnej učňovskej školy absolvoval dvojročnú dôstojnícku školu. Navrhovateľ z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 511,81 eura. Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
1 SSP konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval
ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ ide o úvahu krajského súdu ohľadom hodnotenia doby štúdia na vojenskej strednej odbornej škole, kde nastupovali 14-15 roční žiaci, túto úvahu odvolací súd považoval za mylne uvedenú v písomnom vyhotovení rozsudku, keďže z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že krajský súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z preukázanej doby zamestnania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 17 rokov, vrátane obdobia základnej vojenskej služby počas štúdia navrhovateľa na Dvojročnej dôstojníckej škole.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podmienky nároku vojakov z povolania na starobný dôchodok upravoval do 31.12.2003 zákona č. 100/1988 Zb. v ustanovení § 132,
ktorého vojakovi z povolania vznikol nárok na tento dôchodok od skoršieho veku 55/57 rokov len v prípade ak službu zaradenú do 1. kategórie funkcií vykonával najmenej 20 rokov - túto podmienku navrhovateľ nespĺňa. Navrhovateľ nespĺňa podmienky na skorší vznik nároku na starobný dôchodok ani
1 zákona č. 100/1988 Zb.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ v dobe od 28.08.1975 do 15.07.1977 a od 16.07.1977 do 31.12.1992 získal v I. kategórii funkcií viac ako 17 rokov. Sporná medzi nimi bola aplikácia ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom k 31.12.1992, resp. k 31.12.1999. S účinnosťou od 01.07.1992 bolo zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení do zákona č. 100/1988 Zb. vložené nové znenie ustanovenia § 174.
1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. občan, ktorý vykonával pred
2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1992; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..
2 zákona č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení platnom od 01.01.2000 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k
po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie
2 zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Uvedené ustanovenie odvolací súd nepovažuje za retroaktívne alebo diskriminačné, naopak malo umožniť zamestnancom, ktorí vykonávali také zamestnanie k 30.06.1992 dosiahnuť v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej kategórie v tam určenom období (najskôr len do 31.12.1992, naposledy a v súvislosti s predlžovaním zaraďovania zamestnaní do zvýhodnených kategórií), teda do 31.12.1999 potrebný počet rokov v tejto kategórii pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok v rozsahu nižšom, ako je upravený v § 21, resp. § 132 zákona č. 100/1988 Zb.. Pokiaľ navrhovateľ namietal ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., túto jeho námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Zákonom č. 355/1999 Z. z. bolo totiž predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I a II. pracovnej kategórie a do 1. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. § 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a zákonodarca v ustanovení § 175g ustanovil len to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok
, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (22.12.1999), sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne
predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Konanie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok sa však začalo na základe jeho žiadosti z 10.07.2015 (§ 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z.). Aj odvolací súd mal z uvedených dôvodov preukázané, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok
2 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. a § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb., resp. v spojení s § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Preskúmavané rozhodnutie odporkyne z uvedených dôvodov považoval za súladné so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu
3 v spojení s § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd vzhľadom na neúspech navrhovateľa v tomto konaní rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.