Obsah (12)

§ 99§ 5§ 31§ 170§ 491§ 461§ 242§ 244§ 246§ 3§ 167§ 168

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sžfk/39/2018 Identifikačné číslo spisu: 8017200622 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 99písm.

f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, (že žalobca, ktorý sa domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť vydať rozhodnutie, ktorým mu prizná úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného vyplatenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 a jún 2013), nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené zákonom. 2. Krajský súd uviedol, že vyzval žalobcu uznesením č. k. 2S/35/2017-31 dňa 01.12.2017, aby odstránil vady žaloby a doplnil ju o potvrdenie, že využil niektorý z obligatórnych inštitútov a to buď sťažnosť

§ 5zákona č.

9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre

§ 31zákona č.

153/2001 Z.z. o prokuratúre. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 13.12.2017, keďže posledný deň lehoty pripadol na sobotu, žalobca bol povinný predmetné potvrdenie doručiť súdu alebo odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, do 27.12.2017. Žalobca v súdom stanovenej lehote žalobu nedoplnil, preto súd konanie v zmysle § 99 písm. f) v spojení s ustanovením § 244 ods. 1 SSP zastavil, keďže žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom a to sťažnosť

zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre

zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre 3. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

§ 170písm.

b) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného 4. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch kasačnej sťažnsoti uviedol, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neodstránil vady žaloby a nedoplnil ju o potvrdenie, že využil niektorý z obligatórnych inštitútov a teda nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené SSP. Žalobca namietal, že v danom prípade postupoval v súlade s pokynmi súdu. Dňa 15.12.2017 podal právny zástupca žalobcu na Finančné riaditeľstvo SR sťažnosť na postup Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad. Listom zo dňa 03.01.2018 Finančné riaditeľstvo SR sťažnosť žalobcu postúpilo na Daňový úrad Prešov.

žalobcu je zrejmé, že Daňový úrad Prešov nemá záujem vydať takéto rozhodnutie, o čom svedčí postup tohto orgánu, ktorý jeho žiadosť o priznanie úroku z omeškania zo dňa 30.06.2017 odmietol vydať rozhodnutie a o sťažnosti na postup zo dňa 15.12.2017 v zákonnej lehote nerozhodol, keďže do dnešného dňa Daňový úrad Prešov žiadne rozhodnutie vo vzťahu k sťažnosti nevydal, do dnešného dňa neoznámil výsledok preskúmania tejto sťažnosti. Je teda zrejmé, že žalovaný ani jeho nadriadený orgán Finančné riaditeľstvo SR nemajú záujem postupovať zákonným spôsobom a vo veci rozhodnúť. 5.

žalobcu jedinou inštanciou, ktorá je schopná mu poskytnúť ochranu, je súd. Preto má za to, že rozhodnutie o zastavení konania je nedôvodné, pretože žalovaný a ani jeho nadriadený orgán Finančné riaditeľstvo SR nemá záujem vydať akékoľvek rozhodnutie, keďže do dnešného dňa nevydal vo veci rozhodnutie a za tejto situácie má za to, že keďže žalovaný úmyselne koná nezákonne, preukázateľne úmysle koná v rozpore so zákonom.

1. Z tohto pohľadu sa potom rozhodnutie o zastavení konania javí taktiež ako nezákonné, keďže postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať a z tohto pohľadu sa javí aj právny názor súdu ako nesprávny, pretože týmto postupom nám boli upreté všetky práva na spravodlivé súdne konanie.
2. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnému súdu túto zamietnuť. Uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením uznesenia konajúceho súdu, ktorým rozhodol o zastavení konania vo veci a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, kasačnú sťažnosť žalobcu považuje za nedôvodnú a jej odôvodnenie za vecne a právne nesprávne. III.
3. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom

§ 491a § 492 S.s.p.

preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju

§ 461S.s.p.

zamietol. 9. Na prvom mieste najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si

z prostriedkov ochrany upravených procesnými predpismi ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.

§ 242ods.

1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

§ 244ods.

1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť

osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

§ 246ods.

2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti

osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

§ 99písm.

f) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 10. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že krajský súd vyzval žalobcu uznesením zo dňa 01.12.2017, aby odstránil vady žaloby a doplnil ju o potvrdenie, že využil niektorý z obligatórnych inštitútov a to buď sťažnosť

§ 5zákona č.

9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre

§ 31zákona č.

153/2001 Z.z. o prokuratúre. 11. Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach prevzal generálnu úlohu priamej nápravy jednotlivcom dotknutého nezákonného stavu (t. j. prostriedku možnej nápravy) v prípade nečinnosti alebo nezákonných zásahov orgánov verejnej správy.

§ 3ods.

1 zák. č. 9/2010 Z. z. sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ“), ktorým

1. a)sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy,
2. b)poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. 12. Uvedená nezastupiteľnosť tiež spočíva v tom, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je suplovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či vecne, funkčne alebo miestne príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok správneho práva rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ak potom zákonodarca v procesnom predpise pre prístup k správnemu súdu stanovil okrem iného ako podmienku uvedenú zásadu subsidiarity súdneho konania, tak potom, aby mohol konkrétny orgán štátnej moci poskytnúť žalobcovi ako dotknutej osobe právnu ochranu (za ktorú nemožno považovať úspech v konaní), musí táto osoba vyvinúť potrebnú iniciatívu predpísanú zákonnou úpravou konania pred ním. Sledovaným dôsledkom iniciatívy jednotlivca je nielen nadobudnutie vedomosti samotného orgánu verejnej správy o existencii a dĺžke trvania nespokojnosti jednotlivca, ale aj povinnosť túto situáciu v medziach svojho oprávnenia rýchlo a účinne riešiť, a tiež zápisničné zachytenie svojich úkonov v administratívnom spise, ktorý je správnym súdom v zmysle § 244 ods. 1 SSP prezumovaný ale ja postupom

§ 246ods.

2 SSP vyžadovaný. 13. Ako bolo vyššie uvedené, zo žaloby žalobcu vyplývalo, že žalobca sťažnosť nevyužil na nápravu tvrdeného protiprávneho stavu, a preto bol krajským súdom vyzvaný, aby vady žaloby odstránil a v súdom určenej lehote ju doplnil o potvrdenie, že využil niektorý z obligatórnych inštitútov a to buď sťažnosť

§ 5zákona č.

9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre

§ 31zákona č.

153/2001 Z.z. o prokuratúre. Žalobca bol poučený o následkoch nedoplnenia obligatórnej náležitosti žaloby, teda o zastavení konania

§ 99písm.

f/ SSP.

1. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 13.12.
2. Žalobca v súdom stanovenej lehote žalobu nedoplnil, následne krajský súd konanie v zmysle § 99 písm. f) v spojení s ustanovením § 244 ods. 1 SSP zastavil, keďže žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom a to sťažnosť

zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre

zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. 15. K námietke žalobcu, že postupoval

pokynov súdu a dňa

2. 2017 podal na Finančné riaditeľstvo SR sťažnosť na postup Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad, nemohla obstáť, pretože ako z obsahu spisu vyplýva, že takúto sťažnosť podal až po podaní žaloby. Pritom osobitnou/obligatórnou náležitosťou žaloby proti nečinnosti je popri všeobecných náležitostiach žaloby (§ 57 SSP) k žalobe

§ 246

ods.2 SSP pripojiť oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti

osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, pričom aj z ustanovenia § 244 ods. 1 SSP vyplýva, že žalobca ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy musí splniť podmienku, že neúspešne vyčerpal sťažnosť

osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, teda pred podaním žaloby proti nečinnosti. 16. Pokiaľ teda zákon v § 99 písm. f/ SSP ustanovuje zastavenie konania, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené zákonom pri jednotlivých typoch konania, je potrebné tým rozumieť v danom prípade povinnosť žalobcu podať pred žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sťažnosť

§ 5násl.

zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre

§ 31a násl.

zákona o prokuratúre (§224 ods.1 SSP), čo žalobca jednoznačne nesplnil. Preto ani kasačný súd nemohol prihliadnuť na námietky sťažovateľa, že sa riadil pokynmi krajského súdu a na predloženú sťažnosť, pretože túto podal až po podaní žaloby.

1. Kasačný súd preto na tomto mieste musí zdôrazniť, že na základe uvedeného sťažovateľ nesplnil jednu zo základných podmienok požadovaných zákonom pre existenciu nezákonného stavu, proti ktorému právny poriadok prostredníctvom § 242 a násl. SSP poskytuje ochranu, a to, že sa pred podaním žaloby nedomáhal nápravy nezákonného stavu na príslušnom orgáne verejnej správy.
2. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery považoval námietky sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť

§ 461S. s.

p. ako nedôvodnú zamietol. 19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky

§ 167ods.

1 S. s. p.) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky

§ 168S. s.

p.). 20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.