f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, (že žalobca, ktorý sa domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť vydať rozhodnutie, ktorým mu prizná úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného vyplatenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 a jún 2013), nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené zákonom. 2. Krajský súd uviedol, že vyzval žalobcu uznesením č. k. 2S/35/2017-31 dňa 01.12.2017, aby odstránil vady žaloby a doplnil ju o potvrdenie, že využil niektorý z obligatórnych inštitútov a to buď sťažnosť
9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre
153/2001 Z.z. o prokuratúre. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 13.12.2017, keďže posledný deň lehoty pripadol na sobotu, žalobca bol povinný predmetné potvrdenie doručiť súdu alebo odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, do 27.12.2017. Žalobca v súdom stanovenej lehote žalobu nedoplnil, preto súd konanie v zmysle § 99 písm. f) v spojení s ustanovením § 244 ods. 1 SSP zastavil, keďže žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom a to sťažnosť
zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre
zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre 3. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
b) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného 4. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch kasačnej sťažnsoti uviedol, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neodstránil vady žaloby a nedoplnil ju o potvrdenie, že využil niektorý z obligatórnych inštitútov a teda nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené SSP. Žalobca namietal, že v danom prípade postupoval v súlade s pokynmi súdu. Dňa 15.12.2017 podal právny zástupca žalobcu na Finančné riaditeľstvo SR sťažnosť na postup Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad. Listom zo dňa 03.01.2018 Finančné riaditeľstvo SR sťažnosť žalobcu postúpilo na Daňový úrad Prešov.
žalobcu je zrejmé, že Daňový úrad Prešov nemá záujem vydať takéto rozhodnutie, o čom svedčí postup tohto orgánu, ktorý jeho žiadosť o priznanie úroku z omeškania zo dňa 30.06.2017 odmietol vydať rozhodnutie a o sťažnosti na postup zo dňa 15.12.2017 v zákonnej lehote nerozhodol, keďže do dnešného dňa Daňový úrad Prešov žiadne rozhodnutie vo vzťahu k sťažnosti nevydal, do dnešného dňa neoznámil výsledok preskúmania tejto sťažnosti. Je teda zrejmé, že žalovaný ani jeho nadriadený orgán Finančné riaditeľstvo SR nemajú záujem postupovať zákonným spôsobom a vo veci rozhodnúť. 5.
žalobcu jedinou inštanciou, ktorá je schopná mu poskytnúť ochranu, je súd. Preto má za to, že rozhodnutie o zastavení konania je nedôvodné, pretože žalovaný a ani jeho nadriadený orgán Finančné riaditeľstvo SR nemá záujem vydať akékoľvek rozhodnutie, keďže do dnešného dňa nevydal vo veci rozhodnutie a za tejto situácie má za to, že keďže žalovaný úmyselne koná nezákonne, preukázateľne úmysle koná v rozpore so zákonom.
preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju
zamietol. 9. Na prvom mieste najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si
z prostriedkov ochrany upravených procesnými predpismi ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.
1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti
osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
f) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 10. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že krajský súd vyzval žalobcu uznesením zo dňa 01.12.2017, aby odstránil vady žaloby a doplnil ju o potvrdenie, že využil niektorý z obligatórnych inštitútov a to buď sťažnosť
9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre
153/2001 Z.z. o prokuratúre. 11. Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach prevzal generálnu úlohu priamej nápravy jednotlivcom dotknutého nezákonného stavu (t. j. prostriedku možnej nápravy) v prípade nečinnosti alebo nezákonných zásahov orgánov verejnej správy.
1 zák. č. 9/2010 Z. z. sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ“), ktorým
2 SSP vyžadovaný. 13. Ako bolo vyššie uvedené, zo žaloby žalobcu vyplývalo, že žalobca sťažnosť nevyužil na nápravu tvrdeného protiprávneho stavu, a preto bol krajským súdom vyzvaný, aby vady žaloby odstránil a v súdom určenej lehote ju doplnil o potvrdenie, že využil niektorý z obligatórnych inštitútov a to buď sťažnosť
9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre
153/2001 Z.z. o prokuratúre. Žalobca bol poučený o následkoch nedoplnenia obligatórnej náležitosti žaloby, teda o zastavení konania
f/ SSP.
zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre
zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. 15. K námietke žalobcu, že postupoval
pokynov súdu a dňa
ods.2 SSP pripojiť oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti
osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, pričom aj z ustanovenia § 244 ods. 1 SSP vyplýva, že žalobca ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy musí splniť podmienku, že neúspešne vyčerpal sťažnosť
osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, teda pred podaním žaloby proti nečinnosti. 16. Pokiaľ teda zákon v § 99 písm. f/ SSP ustanovuje zastavenie konania, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené zákonom pri jednotlivých typoch konania, je potrebné tým rozumieť v danom prípade povinnosť žalobcu podať pred žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sťažnosť
zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre
zákona o prokuratúre (§224 ods.1 SSP), čo žalobca jednoznačne nesplnil. Preto ani kasačný súd nemohol prihliadnuť na námietky sťažovateľa, že sa riadil pokynmi krajského súdu a na predloženú sťažnosť, pretože túto podal až po podaní žaloby.
p. ako nedôvodnú zamietol. 19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
1 S. s. p.) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
p.). 20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.