Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžrk/7/2017 Identifikačné číslo spisu: 4016200069 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4016200069.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JAKUBČO, spol. s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Komárno, so sídlom Platanová alej 7, Komárno, za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom Hollého 10, Trnava, zastúpená advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. novembra 2015, č. V 4143/2015, o kasačnej sťažnosti účastníka konania Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/9/2016-170 zo dňa 8. marca 2017, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/9/2016-170 zo dňa 8. marca 2017 z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odôvodnenie I. Rozhodnutie krajského súdu 1. Krajský súd v Nitre rozsudkom Nitre č.k. 11S/9/2016-170 zo dňa 8. marca 2017 rozhodnutie Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor č. V 4143/2015 zo dňa 25.11.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a o nároku na náhradu trov konania účastníka konania Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza, Trnava rozhodol tak, že nemá právo na náhradu trov konania. 2. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza podala dňa 28.10.2015 žalovanému návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a to parcely registra „C" evidované na LV č. XXX, katastrálne územie J., a to parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 200841 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 11661 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 55266 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 51024 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 69192 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 23519 m2, parc.č. XXXXX lesné pozemky o výmere 6887 m2, parc.č. XXXXX lesné pozemky o výmere 40428 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 128702 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 322158 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 20724 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 68144 m2, parc.č. XXXXX lesné pozemky o výmere 30597 m2, parc.č. XXXXX lesné pozemky o výmere 6654 m2, parc.č. XXXXX/XX lesné pozemky o výmere 4126 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 7972 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 5325 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 5491 m2, parc.č. XXXXX/XX lesné pozemky o výmere 5113 m2, parc.č. XXXXX/XX lesné pozemky o výmere 3619 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 7187 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 6499 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 6154 m2, parc. č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 12999 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 8992 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 3306 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 4571 m2 parc. č. XXXXX/XX lesné pozemky o výmere 2922 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 4286 m2, parc.č. XXXXX/XX lesné pozemky o výmere 3161 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 5325 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 7796 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 4036 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 7369 m2 . 3. K návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností cirkev pripojila rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.09.2014, sp.zn. 1Sžr/147/2013, a zo dňa 13.01.2015, sp.zn. 1Sžr/175/2013, Dohodu o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam zo dňa 21. októbra 2015 medzi povinnou osobou: Slovenská republika, zastúpená LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, a oprávnenou osobou: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Trnava, uzavretú podľa § 2 ods. 1, písm. c/ a § 5 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. V dohode sa, okrem iného uvádza, že na základe rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 10C/65/2007-789 zo dňa 19.03.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 10C/65/2007-813 zo dňa 09.04.2014 a rozsudku Krajského súdu Nitra č.k. 7Co/377/2014-864 zo dňa 18.06.2015 je povinná osoba povinná vydať a navrátiť oprávnenej osobe vlastníctvo k nehnuteľnostiam v podiele 1/1 k celku k tam citovaným nehnuteľnostiam. Podľa článku II. povinná osoba na základe rozsudkov touto dohodou vydáva a navracia oprávnenej osobe vlastníctvo k tam citovaným nehnuteľnostiam v podiele 1/1 k celku a oprávnená osoba prijíma od povinnej osoby nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Predložená dohoda, s dátumom 21.10.2015, bola podpísaná zástupcom cirkvi ako oprávnenej osoby, ale nebola podpísaná zástupcom povinnej osoby. 4. Okresný súd Komárno rozsudkom č.k. 10C/65/2007-789 zo dňa 19.03.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 10C/65/2007-813 zo dňa 09.04.2014 (ktorým opravil označenie parcely č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 68144 m2 na správne označenie parcely č. XXXXX/X) rozhodol, že žalovaný v 1. rade (Lesy Slovenskej republiky, štáty podnik) je povinný vydať a navrátiť žalobcovi (Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza) vlastníctvo k nehnuteľnostiam, označených vo výroku rozsudku, ktoré sú vedené Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny, v katastrálnom území J., v katastri nehnuteľností v registri „C" na katastrálnej mape, na liste vlastníctva číslo XXX. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 7Co/377/2014-864 zo dňa 18.06.2015 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade (Lesy Slovenskej republiky, š.p.) potvrdil. Obidva rozsudky tak nadobudli právoplatnosť dňa 31.07.2015. 5. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.11.2015 číslo vkladu: V 4143/2015, podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len katastrálny zákon), povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktoré sú v rozhodnutí uvedené, a to v prospech Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecéze, Trnava v podiele 1/1 na základe „dohody o vydaní veci" zo dňa 21.10.2015 uzavretej medzi účastníkmi: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Trnava ako oprávneným a Slovenská republika, zastúpená: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ako povinným. Vklad bol povolený dňa 25.11.2015 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 25.11.2015. 6. Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení katastrálneho zákona, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 1 ods. 1 v spojení s § 4 ods.1, 2, 3, s § 5 ods.1, 2, 3, s § 22 ods. 5, s § 28 ods. 1, 2, 3, s § 30 ods. 4, 5 písm. a/, s § 31 ods. 1, 3, 4, 5 a súčasne v intenciách ustanovení zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný zákon), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 1 v spojení s § 4 ods. 1 a s § 5 ods. 1, 2, 3, postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len „SSP") v zmysle § 491 ods.1 SSP. 7. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 31 ods. 4 katastrálneho zákona, ktorú citoval, krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia, keď v rozhodnutí je uvedené označenie žalovaného, číslo vkladu, označenie účastníkov konania, deň, kedy žalovaný o vklade rozhodol, deň, kedy nastali právne účinky vkladu, meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila a odtlačok okrúhlej pečiatky žalovaného, avšak rozhodnutie v časti, kde má byť označený právny úkon, ktorý bol podkladom pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, neobsahuje označenie rozsudkov, ktorými mal byť nahradený prejav vôle povinnej osoby v dohode o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorá skutočnosť bola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Žalovaný uvedené rozhodnutia súdov neoznačil za právny úkon (spolu s „dohodou o vydaní veci"), na základe ktorých povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, hoci tieto boli v dohode označené a uvedené ako prílohy návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 27.10.2015, podaného Rímskokatolíckou cirkvou, Trnavskou arcidiecézou, Trnava. Pokiaľ žalovaný rozhodoval na základe predložených príloh k návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a z jeho vyjadrenia vyplýva, že považoval rozhodnutia súdov ukladajúcich povinnosť žalovaného - povinnej osobe vydať a navrátiť vlastníctvo k tam uvedeným a presne špecifikovaným nehnuteľnostiam za prejav vôle povinnej osoby, bolo potrebné uviesť uvedené rozsudky súdov do svojho rozhodnutia. 8. Krajský súd ďalej poukázal na to, že spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra je upravená v § 42 katastrálneho zákona, ktorý v odseku 3 upravuje, že podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov, ak sú tieto osoby zastúpené ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice, alebo autorizovanú advokátom. 9. Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností a akú správnu úvahu použil žalovaný pri vyvodení záveru, že podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu je „dohoda o vydaní veci" (hoci predložená bola „dohoda o navrátení vlastníctva") a že jej nepodpísanie zo strany žalobcu nie je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Trnava pripojila k návrhu na vklad vlastníckeho práva tam uvedených nehnuteľností i právoplatné rozsudky súdov, ktorými bola nahradená vôľa povinnej osoby podpísať dohodu o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam, pričom v samotnej dohode sa v čl. I dohody na tieto rozsudky odvoláva. 10. Podľa názoru krajského súdu neobstojí len samotné konštatovanie uvedené v poučení rozhodnutia, že ide o rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, a preto nie sú opravné prostriedky povolené, čo nepochybne zodpovedá nesporovej situácii účastníkov dohody, (čo však nie je tento prípad), a preto, pokiaľ zákon pripúšťa súdny prieskum, musí rozhodnutie obsahovať základné penzum informácií zdôvodňujúcich postup správneho orgánu, poukazom na to, že v predmetnej veci žalovaný bez ďalšieho akceptoval ako vkladu schopnú dohodu, ktorá nie je v pravom slova zmysle dohodou podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, pričom zo samotného rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z čoho takýto jeho postup vychádza, o aké ustanovenie opiera svoj postup, keďže je zrejmé, že nešlo o typickú dohodu charakterizovanú súhlasným prejavom vôle oboch zúčastnených strán, pričom jej formuláciu a obsah koncipovala iba jedna zo zúčastnených strán, v ktorej absentujúca vôľa k súhlasu zo strany jedného z účastníkov bola nahradená ex post výrokom súdu. 11. Vyjadrenie žalovaného uvedené v jeho podaní zo dňa 07.03.2016 o presných náležitostiach rozhodnutia o povolení vkladu v zmysle kogentného ustanovenia - § 31 ods. 4 katastrálneho zákona, čo vylučuje použitie všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v správnom poriadku, podľa názoru krajského súdu v danom prípade neobstojí, keďže žalovaným označený právny úkon - dohoda o vydaní veci (odhliadnuc od skutočnosti, že zúčastnená osoba predložila listinu nazvanú dohoda o navrátení vlastníctva) nie je dohodou v pravom slova zmysle, ale aby sa za takú považovala, museli nastať iné právne skutočnosti, na ktoré sa prihliada z úradnej povinnosti. Tieto právne skutočnosti (súdne rozsudky) mali byť premietnuté i do rozhodnutia žalovaného. 12. Krajský súd vyslovil názor, že pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností uviedol právny úkon - „dohodu o vydaní veci", nemožno tento právny úkon bez ďalšieho považovať za vkladu schopnú listinu, pretože táto nebola podpísaná obidvomi zmluvnými stranami, a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť. Prisvedčil žalobcovi, že žalovaný nepostupoval správne, keď na základe návrhu cirkvi, ktorý bol určitý a bolo z neho zrejmé, čoho sa cirkev domáhala a to povolenia vkladu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu z titulu dohody o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam zo dňa 21.10.2015 podľa reštitučného zákona v spojení s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 19.03.2014, č.k. 10C/65/2007-789, povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ak označil právny úkon, na základe ktorého tak rozhodol, len „dohodu o vydaní veci", bez ďalších listín (právoplatného rozsudku súdu o povinnosti povinnej osoby vydať a navrátiť vlastníctvo), hoci nepodpísaná dohoda o vydaní veci nie je sama o sebe, bez ďalšieho vkladu schopnou listinou. Žalovaný návrh a jeho prílohy v zmysle § 31 katastrálneho zákona preskúmal a dospel k záveru, že dohoda o vydaní veci obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, pričom absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu (ako povinného podľa dohody zo dňa 21.10.2015) nezdôvodnil tak, že tento bol s poukazom na ustanovenia § 161 ods. 3 OSP (účinného do 30.06.2016) nahradený výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno, ktorý bol pripojený k návrhu spolu s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. júna 2015, č.k. 7Co/377/2014-864, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 09.11.2015, sp.zn. 1Sžr/107/2014, v obdobnej veci a týmto právnym názorom sa správny súd riadil. 13. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný sa vo vkladovom konaní nevysporiadal so všetkými prílohami, ktoré boli zo strany navrhovateľa predložené a do rozhodnutia prevzal len niektoré z nich, ktoré však bez ďalšieho nie sú vkladu schopnou listinou, na základe ktorej je možné povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby preto správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie. 14. V ďalšom konaní krajský súd žalovanému uložil povinnosť posúdiť návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podaný Rímskokatolíckou cirkvou, Trnavskou arcidiecézou, Trnava, preskúmať všetky prílohy, ktoré boli k návrhu pripojené a o návrhu znovu rozhodnúť, pričom je potrebné, aby jeho rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti. 15. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 16. O trovách pribratého účastníka konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, keď v predmetnej veci neuložil pribratému účastníkovi konania žiadnu povinnosť. Správny súd nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mal priznať právo na náhradu ďalších trov konania. II. Kasačná sťažnosť účastníka konania Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza 17. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal účastník konania Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/9/2016-170 zo dňa 8. marca 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. 18. V dôvodoch kasačnej sťažnosti účastník konania namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle § 440 ods.1, písm. g/ S.s.p.. Účastník konania nesúhlasil so záverom krajského súdu. Poukazom na skutkové zistenia daného prípadu uviedol, že predmetom konania vedeného u žalovaného bol návrh účastníka na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Účastník k návrhu na vklad okrem iného priložil jednostranne podpísanú „Dohodu", reštitučné rozsudky a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn 1Sžr 147/2013 a sp.zn. 1Sžr 175/2013 a súčasne v návrhu na vklad poukázal na to, že reštitučnými rozsudkami boli Lesy SR, š.p. ako povinná osoba zaviazané k povinnosti vydať a navrátiť účastníkovi ako oprávnenej osobe vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktorú povinnosť do dnešného dňa dobrovoľne nesplnil. 19. Účastník poukázal tiež na to, že platná právna úprava nerieši situáciu, kedy dôjde k vydaniu rozsudkov podľa reštitučného zákona, ktoré nadobudnú právoplatnosť a vykonateľnosť a povinná osoba napriek tomu nesplní uloženú povinnosť, pričom táto skutočnosť nemôže byť na ujmu účastníka, ktorý bol v reštitučnom konaní úspešný a nemá inú možnosť ako sa domôcť navrátenia vlastníckeho práva. Tvrdil, že uvedená situácia viedla k tomu, že najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach vyslovil právny názor, ako má postupovať oprávnená osoba a príslušný orgán na úseku katastra, ak nastane situácia, že povinná osoba dobrovoľne nesplní povinnosť napriek právoplatným a vykonateľným rozsudkom vydaných podľa reštitučného zákona a znejúcich na povinnosť vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Ďalej uviedol, že vychádzajúc zo záverov najvyššieho súdu v rozhodnutiach sp.zn. 1Sžr 147/2013 a 1Sžr 175/2013 oprávnená osoba môže podať návrh na vklad a príslušný orgán na úseku katastra vklad povolí na podklade „Dohody" podpísanej len zo strany oprávnenej osoby, pričom reštitučné rozsudky nahrádzajú podpis povinnej osoby na dohode. Najvyšší súd skonštatoval, že reštitučné rozsudky sú čo do účinkov totožné s rozsudkami nahradzujúcimi prejav vôle. Tento záver najvyššieho súdu bol potvrdený aj rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 377/2015. Účastník vyslovil názor, že žalovaný postupoval správne a zákonne, keď rozhodnutím vyhovel návrhu účastníka na vklad, ktorý návrh spĺňal všetky zákonné náležitosti. 20. Ďalej účastník citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 28 ods. 1, v § 30 ods. 4 a v § 31 ods. 1, 4 katastrálneho zákona uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že vklad sa povoľuje na základe zmluvy, t.j. zmluva je ten právny úkon, na podklade ktorého má byť zapísané vlastnícke právo do katastra nehnuteľnosti. Ak teda zákon ďalej uvádza náležitosti rozhodnutia, ktorými sa povoľuje vklad a medzi nimi aj označenie právneho úkonu, je zrejmé, že sa ním rozumie označenie konkrétnej zmluvy, v tomto prípade touto zmluvou bola dohoda na vrátenie vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam a je síce pravdou, že táto dohoda bola podpísaná iba zo strany oprávnenej osoby, avšak podpis povinnej osoby - žalobcu, bol v súlade s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu nahradený reštitučnými rozsudkami. Tieto reštitučné rozsudky ako je rozhodnutia najvyššieho súdu boli priložené k návrhu na vklad. Účastník ďalej dôvodil, že je zrejmé, že žalovaný splnil aj povinnosť v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď posúdil dohodu z hľadiska splnenia zákonných podmienok. Podľa názoru účastníka žalovaný postupoval správne, keď na podklade návrhu účastníka a príloh návrhu vklad povolil. Mal za to, že žalovaný správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. Dal do pozornosti, že toto ani nebolo dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného, keďže krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil výlučne z dôvodu formálneho nedostatku rozhodnutia a to, že žalovaný neuviedol reštitučnej rozsudky spolu s dohodou o vydanie veci v časti, kde má byť označený právny úkon. Dôvodil, že skutočnosť, že žalovaný v rozhodnutí neoznačil reštitučné rozsudky, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, keďže reštitučné rozsudky boli uvedené v samotnej dohode a boli priložené k návrhu na vklad. Mal za to, že reštitučné rozsudky je možné považovať za súčasť dohody a tak nebolo potrebné ich osobitne uvádzať v rozhodnutí, rovnako ako sa neuvádzajú ani ďalšie prílohy návrhu na vklad, dokonca ani katastrálny zákon túto povinnosť v § 28 a nasl. okresnému úradu neukladá. 21. Účastník trval na tom, že právnym úkonom v predmetnej veci bola práve dohoda o vydaní vecí, ktorá je dvojstranným právnym úkonom, pričom jedna zo zložiek tohto právneho úkonu - prejav vôle v prípade žalobcu sa považuje za nahradený v zmysle judikatúry najvyššieho súdu reštitučnými rozsudkami. Právny úkon v obdobných rozhodnutiach o vklade sa vždy uvádza bez potrebných informácií o vzniku právneho úkonu, hoci pre existenciu akéhokoľvek právneho úkonu vedúceho k vkladu majú existenčný význam. 22. Účastník ďalej namietal, že napadnutý rozsudok by znamenal zásadný a ničím neodôvodnený odklonu od ustálenej právnej a administratívnej praxe. Uviedol, že posudzovanie prejavu vôle je jednoznačne súčasťou administratívneho prieskumu pred vydaním rozhodnutia podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a nepatrí k formálnym náležitostiam rozhodnutia podľa § 31 ods. 4 písm. d/ katastrálneho zákona. Opätovne poukázal na skutočnosť, že Lesy SR, š.p. boli účastníkom reštitučného konania, mali vedomosť o povinnosti uloženej reštitučnými rozsudkami a rovnako sú mu známe dotknuté rozhodnutia najvyššieho súdu (nakoľko bol účastníkom konania v oboch prípadoch) a teda je zrejmé, že si musel byť vedomý toho, na základe akých právnych skutočností došlo k povoleniu vkladu v prospech účastníka. Vzhľadom na uvedené účastník žalobu považoval za ďalší účelový krok žalobcu v konaní s jediným cieľom a to oddialiť vydanie nehnuteľností a navrátenie vlastníctva. 23. Ďalej účastník uviedol, že uvedené skutočnosti namietal aj v priebehu konania, pričom súd na ne nijako neprihliadol. Považoval žalobu a námietky žalobcu za šikanózne, a teda, že ide o zneužitie práva, zakladajúci dôvod na aplikáciu § 28 SSP v spojení s § 5 ods. 12 SSP, a preto súd mal žalobu odmietnuť. Vytýkal správnemu súdu, že pokiaľ takto nepostupoval a žalobe vyhovel, vec nesprávne právne posúdil. 24. Záverom účastník uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu ustanovení katastrálneho zákona a ani iného právneho predpisu, práve naopak žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou ako aj súdnou praxou najvyššieho súdu, rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti a bolo by v rozpore s čl. 2 ods. 3 ústavy, ak by mu boli uložené povinnosti nad rámec zákona, za čo je možné považovať aj uloženie povinnosti odôvodniť rozhodnutie, prípadne v ňom uviesť náležitosti, ktoré zákon neukladá. III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti účastníka konania 25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažností účastníka konania Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza nevyjadril. IV. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti účastníka konania 26. Žalobca ku kasačnej sťažnosti účastníka konania sa vyjadril tak, že navrhoval, aby najvyšší súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov súdneho konania. 27. V dôvodoch vyjadrenia žalobca sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu. Tvrdil, že z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. V 4143/2005 zo dňa 25.11.2015 nie je možné s určitosťou zistiť, z akého právneho základu správny orgán vychádzal pri povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech účastníka a aké správne úvahy ho viedli k takémuto rozhodnutiu. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ je proti rozhodnutiu správneho orgánu prípustný prieskum rozhodnutia správnym súdom, správny orgán sa má so skutočnosťami rozhodujúcimi pre vydanie svojho rozhodnutia náležite vysporiadať a poňať ich do svojho rozhodnutia a o to viac, ak sa jedná o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody o navrátení vlastníctva, ktorá nie jedným z jej účastníkov podpísaná. Žalobca ďalej poukazoval na to, že v katastrálnom konaní o povolení vkladu sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (§ 22 ods. 5 katastrálneho zákona), a preto rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku musí obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že v zmysle § 47 ods. 7 správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie. 28. žalobca ďalej tvrdil, že keďže katastrálny zákon požaduje pre rozhodnutie o povolení vkladu vydanie rozhodnutia, malo napadnuté rozhodnutie obsahovať dôvody, pre ktoré tak správny orgán rozhodol, najmä ak mu nebola predložená typizovaná scudzovacia zmluva podpísaná všetkými jej účastníkmi. Uviedol, že pokiaľ má byť rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné súdom, musí tomu zodpovedať aj obsah rozhodnutia, ktorý sa má preskúmať, v opačnom prípade ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré musí správny súd v zmysle § 191 ods. 1 2 Správneho súdneho poriadku zrušiť. 29. Žalobca vyslovil názor, že ak bola do správneho konania predložená dohoda o navrátení vlastníctva podpísaná len jednou stranou tejto dohody, spolu s právoplatným rozsudkom súdu o povinnosti navrátiť a vydať nehnuteľnosti oprávnenému subjektu, je takéto listiny nutné preskúmať a úvahy, ktoré správny orgán viedli k povoleniu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti poňať do rozhodnutia (odôvodnenia). Mal za to, že pri individuálnom správnom akte je potrebné expressis verbis uviesť zákonné dôvody jeho vydania a náležite vysvetliť právne a faktické okolnosti jeho prijatia a to minimálne v tých prípadoch, keď majú zasiahnuť do sféry toho subjektu, ktorý nedal podnet na iniciovanie správneho konania. V danej súvislosti dal do pozornosti právny názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku 1Sžr 107/2014 z 09.11.2015. 30. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením účastníka, že rozsudok predstavuje zásadný a ničím neodôvodnený odklonu od ustálenej právnej a administratívnej praxe. Mal za to, že rozhodovanie kasačného súdu (najvyššieho súdu) v obdobných veciach nemá doposiaľ podobu ustálenej praxe. Uviedol, že zatiaľ sú mu známe len rozhodnutia jediného senátne najvyššieho súdu v skutkovo a právne podobných veciach. Z rozhodnutí tohto senátu je zrejmý judikatórny vývoj, v rámci ktorého sú postupne formulované (rozširované) požiadavky kladené na rozhodnutia o povolení vkladu v právne identických veciach ako je vec posudzovaná, a preto rozsudok nepredstavuje odklon od právnej praxe a naopak reaguje na judikatórny vývoj a je v súlade s časovo posledným rozsudkom najvyššieho súdu vydaným dňa 09.11.2015 pod sp.zn. 1Sžr/107/2014. V. Vyjadrenie účastníka konania k vyjadreniu žalobcu 31. Účastník konania na vyjadrenie žalobcu predložil vyjadrenie, v ktorom sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a tieto považoval za nedôvodné a účelové ako aj v rozpore s platnou právnou úpravou. Trval na tom, že skutočnosť, že žalovaný v rozhodnutí neoznačil reštitučné rozsudky, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Uviedol, že reštitučné rozsudky boli uvedené v samotnej dohode a boli priložené k návrhu na vklad, pričom reštitučné rozsudky nahrádzajú prejav vôle povinnej osoby a jej podpis na dohode. Reštitučné rozsudky je možné považovať za súčasť dohody a nebolo potrebné ich osobitne uvádzať v rozhodnutí, rovnako ako sa neuvádzajú ani ďalšie prílohy návrhu, a dokonca ani katastrálny zákon túto povinnosť v § 28 a nasl. ani v inom ustanovení okresnému úradu neukladá. 32. K argumentácii žalobcu, že na tento prípad bolo potrebné analogicky aplikovať § 47 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 22 ods. 5 katastrálneho zákona uviedol, že katastrálny zákon síce pripúšťa subsidiárne použitie ustanovení správneho poriadku, avšak len v tých prípadov, ak katastrálny zákon neobsahuje odlišnú právnu úpravu, pričom v tomto prípade katastrálny zákon vymedzuje náležitosti rozhodnutia o povolení vkladu v § 31 ods. 4, ktorá právna úprava je lex specialis k úprave v § 47 ods. 3 správneho poriadku a v zmysle zásady lex specialis legi generali má prednosť. 33. Záverom účastník konania uviedol, že žalovaný v konaní nepochybil, napadnuté rozhodnutie je správne a zákonné a teda súd mal žalobu zamietnuť, trvajúc na tom, že podaná žaloba je nielenže nedôvodná, ale aj účelová a šikanózna a ide o zneužitie práva a teda je daná dôvodnosť pre postup podľa § 28 v spojení s § 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku. Trval na dôvodnosti podanej kasačne sťažnosti a opätovne žiadal, aby kasačný súd rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie. VI. Konanie pred kasačným súdom 34. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.