Obsah (15)

§ 33§ 97§ 459§ 461§ 98§ 6§ 177§ 178§ 179§ 34§ 35§ 36§ 40§ 167§ 168

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sžk/34/2017 Identifikačné číslo spisu: 4016200626 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Číslo: SP 15442/2015-007-Ing.Ki zo dňa 19.11.2015 spolu s návrhom na uloženie povinnosti žalovanému doručiť predmetné rozhodnutie žalobcovi, ktorým žalovaný zamietol žiadosť žiadateľa Slovenská správa ciest zo dňa 11.08.2015 o predĺženie lehoty na doplnenie dokladov k žiadosti o predĺženie platnosti územného rozhodnutia a zamietol žiadosť toho istého žiadateľa o predĺženie platnosti územného rozhodnutia č. SP 17771/2012-006-Ing.Ki zo dňa 15.10.2012 (ďalej aj „územné rozhodnutie“) (právoplatné dňa 19.11.2012) o umiestnení stavby (zmena dokončenej stavby) „cesta I/64 Nitra-Dražovce“ na pozemkoch parcelné číslo líniová stavba katastrálne územie I..

1. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že v súlade s § 97 S.s.p. skúmal splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť, a dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú dané.
2. V ďalšom krajský súd konštatoval, že zásadnou otázkou v predmetnej veci bolo posúdenie možnej aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného ako stavebného úradu v územnom konaní o predĺženie platnosti územného rozhodnutia a po zistení, že žalobca nemá aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.11.2015 a nie je ani opomenutým účastníkom územného konania, správny súd dospel k záveru, že žaloba je podaná neoprávnenou osobou.
3. Poznamenal, že účastníkom konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia Číslo: SP 17771/2012-006-Ing.Ki zo dňa 15.12.2012 bola Slovenská správa ciest so sídlom v Bratislave (navrhovateľ konania o predĺženie platnosti rozhodnutia), ktorá by v prípade splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok bola aktívne legitimovaná na podanie všeobecnej správnej žaloby proti tomuto rozhodnutiu, resp. by správny súd túto právnickú osobu (v prípade splnenia všetkých procesných podmienok na konanie v predmetnej veci) pribral do súdneho konania

§ 33S.s.p.

ako účastníka administratívneho konania. 5. Záverom správny súd uviedol, že v predmetnej veci Slovenskú správu ciest do súdneho konania nepribral, nakoľko skúmajúc podmienky konania

§ 97S.s.p.

zistil, že tieto nie sú splnené (žalobu podal žalobca, ktorý nie je aktívne legitimovaný na jej podanie a nie je ani opomenutým účastníkom administratívneho konania), v dôsledku čoho žalobcom podanú žalobu odmietol. Pribratie účastníka administratívneho konania do súdneho konania, v ktorom od začiatku je zrejmé, že nie sú splnené procesné podmienky na jeho pokračovanie a z toho dôvodu musí byť žaloba odmietnutá, považoval správny súd za neúčelné a nehospodárne.

1. Uznesenie napadol sťažovateľ včas podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 445 ods. 1 písm. c/ S.s.p. v spojení s § 440 ods.1 písm. g/ S.s.p. dôvodom na podanie kasačnej sťažnosti je nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom.
2. Sťažovateľ mal za to, že súd nesprávne právne posudzoval otázku jeho účastníctva v predmetnom správnom konaní o predĺženie platnosti územného rozhodnutia výlučne z pohľadu ustanovenia § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), ktoré nesporne užšie definujú otázku účastníctva v správnom, v tomto prípade územnom konaní ako všeobecný predpis - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) vo svojom ustanovení § 14 ods. 1, kde je upravené, že účastníkom je aj ten koho práva (teda nielen vlastnícke a iné práva k pozemkom), právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté a pritom na posudzovanie účastníctva v územnom konaní je potrebné prihliadať aj na všeobecné ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku.
3. Poukázal na skutočnosť, že stavba, ktorej umiestnenie bolo predmetom daného správneho (územného) konania, t. j. vytvorenie kruhového objazdu, komplexne rieši dopravné napojenie, jednak k pozemkom vo vlastníctve sťažovateľa v Nitre v lukratívnej časti mesta určené v územnom pláne Mesta Nitra na vybavenosť a bývanie do 6NP - čiže stavebné pozemky v kat. úz. I. o celkovej výmere cca 17 ha, ale taktiež aj v rámci celej danej oblasti. 9.

názoru sťažovateľa je teda logické, že sťažovateľ má záujem aj na predĺžení platnosti uvedeného rozhodnutia vo vzťahu k tomu, aby bola predmetná líniová stavba realizovaná za účelom skvalitnenia prístupu na jeho pozemky a v neposlednom rade tým aj zvýšenia ich hodnoty. Z tohto je úplne zrejmé, že rozhodnutím žalovaného o nepredĺžení územného rozhodnutia bol sťažovateľ priamo dotknutý na svojich právach.

1. Ďalej uviedol, že účastníkom pôvodného správneho konania, ktorého predmetom bolo vydanie samotného územného rozhodnutia bol sťažovateľ a pokiaľ sa jedná o predĺženie platnosti tohto rozhodnutia, nejednalo sa o žiadnu zmenu, či už kvalitatívnu alebo kvantitatívnu vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu, výlučne išlo len o predĺženie jeho platnosti. Pre sťažovateľa je nepredstaviteľné, že by už nemal byť účastníkom konania v tomto nadväzujúcom správnom konaní o predĺženie platnosti územného rozhodnutia vo vzťahu k líniovej stavbe, ktorá mala byť umiestnená aj na jeho pozemkoch. Uvedené rozhodnutie sa jednoznačne dotýka jeho práv, oprávnených záujmov a samozrejme aj povinností v súvislosti s líniovou stavbou.
2. V ďalšom poukazoval na to, že žalovaný s ním ako s účastníkom konania konal, resp. minimálne mal vedomosť o tom, že svoje účastníctvo sťažovateľ deklaroval, o čom svedčí aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádza, že dňa 26.10.2015 bol do spisu nahliadať splnomocnený zástupca J. P., ako splnomocnený zástupca sťažovateľa J. C. - účastníka územného konania. O uvedenej skutočnosti je vyhotovený písomný záznam o nazretí do spisov zo dňa 03.12.2015, ktorý deklaruje, že sťažovateľ nazrel do spisu na základe svojej žiadosti, ktorú podal ako účastník konania a správny orgán takto zdôvodnenej žiadosti vyhovel a dokonca mu vyhotovil aj fotokópiu spisového materiálu.
3. Taktiež dôvodil, že neobstojí tvrdenie súdu, že na posudzovanie otázky účastníctva v územnom konaní, teda v konaní

Stavebného zákona, nie je možné aplikovať právnu úpravu všeobecného predpisu - Správneho poriadku z dôvodu, že okruh účastníkov je výlučne upravený v § 34 Stavebného zákona, ktorý je osobitným zákonom vo vzťahu k všeobecnému predpisu upravujúcemu správne konanie. 13. Žalovaný správny orgán vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach podaných správnemu súdu v predmetnom konaní. S návrhom sťažovateľa nesúhlasí a vzhľadom k tomu, že sa v kasačnej sťažnosti sťažovateľ opiera o dôvody, ktoré neuplatnil v konaní pred krajským súdom navrhol, aby kasačný súd

§ 459písm.

c/ S.s.p. rozhodol uznesením, že kasačný súd odmieta kasačnú sťažnosť ako neprípustnú. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) ako súd kasačný preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju

§ 461S.s.p.

zamietol. 15. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým odmietol žalobu

§ 98ods.

1 písm. e/ S.s.p. ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Číslo: SP 15442/2015-007-Ing.Ki zo dňa 19.11.2015 spolu s návrhom na uloženie povinnosti žalovanému doručiť predmetné rozhodnutie žalobcovi, ktorým žalovaný zamietol žiadosť žiadateľa Slovenská správa ciest zo dňa 11.08.2015 o predĺženie lehoty na doplnenie dokladov k žiadosti o predĺženie platnosti územného rozhodnutia a zamietol žiadosť toho istého žiadateľa o predĺženie platnosti územného rozhodnutia č. SP 17771/2012-006-Ing.Ki zo dňa 15.10.2012 (právoplatné dňa 19.11.2012) o umiestnení stavby (zmena dokončenej stavby) „cesta I/64 Nitra-Dražovce“ na pozemkoch parcelné číslo líniová stavba katastrálne územie I..

2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 6ods.

1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 177ods.

1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

§ 178ods.

1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

§ 179ods.

1, 7 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.

§ 34ods.

1, 2 Stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

§ 35ods.

1, 3 vyššie citovaného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví.

§ 36ods.

1, 4 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.

§ 40ods.

1, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia

tohto zákona (§ 71 ods. 1), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel. Čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju podal pred uplynutím lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po predĺžení nesmie presiahnuť päť rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti územného rozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté územie schválený územný plán zóny, ktorý rieši predmet územného rozhodnutia. 16. Kasačný súd sa v predmetnej veci musel v prvom rade vysporiadať s otázkou aktívnej procesnej legitimácie sťažovateľa na podanie návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného Číslo: SP 15442/2015-007-Ing.Ki zo dňa 19.11.2015 s tým, že nemal pochýb, že v danom prípade sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného o predĺženie platnosti územného rozhodnutia. Zároveň sa sťažovateľ domáhal, aby správny súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému doručiť sťažovateľovi toto rozhodnutie. Žalobou napadnutým rozhodnutím

názoru sťažovateľa bol ukrátený na svojich právach, nakoľko napriek nespornej skutočnosti, že bol účastníkom územného konania, mu žalovaný toto rozhodnutie o predĺženie platnosti územného rozhodnutia vôbec nedoručil a neumožnil mu tak využiť jeho právo podať proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie. Sťažovateľ bol toho názoru, že pokiaľ bol účastníkom pôvodného územného konania, musel byť i účastníkom konania, v ktorom sa rozhodovalo o predĺžení územného rozhodnutia vydaného v pôvodnom územnom konaní. 17. V nastolenej otázke prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia o predĺženie platnosti územného rozhodnutia zo strany sťažovateľa je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie zákonnej úpravy s tým, že právo na poskytnutie takejto súdnej ochrany má každý, a to za podmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho práv na základe rozhodnutia, opatrenia, nečinnosti alebo iného zásahu orgánu verejnej správy (aktívna procesná legitimácia). Platí, že predpokladom postupu

Správneho súdneho poriadku je teda porušenie práv, právom chránených záujmov (resp. ich priame dotknutie) rozhodnutím, opatrením alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, prípadne iným zásahom.

1. Právna úprava aktívnej procesnej legitimácie sťažovateľa na podanie takéhoto návrhu vychádza z predpokladu, že sťažovateľ ako účastník administratívneho konania bol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, resp. bol priamo dotknutý.
2. Tak ako uviedol správny súd, v predmetnej veci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že mal byť účastníkom konania u žalovaného o predĺženie platnosti územného rozhodnutia Číslo: SP 17771/2012-006-Ing.Ki zo dňa 15.10.2012, ktoré sa začalo na základe žiadosti Slovenskej správy ciest zo dňa 10.08.2015, pričom svoje účastníctvo odvodzoval od toho, že bol účastníkom územného konania vo veci vydanej u žalovaného pod sp. zn. SP 17771/2012-Ing.Ki, ktoré bolo právoplatne skončené vydaním rozhodnutia zo dňa 15.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.
3. O predĺženie platnosti územného rozhodnutia zo dňa 15.10.2012 požiadal navrhovateľ územného konania Slovenská správa ciest a to v súlade s ustanovením § 40 ods. 3 Stavebného zákona. Stavebný úrad, skúmajúc podmienky predĺženia platnosti územného rozhodnutia dospel k záveru, že tieto nie sú splnené, preto dňa 19.11.2015 vydal rozhodnutie Číslo: SP 15442/2015-007-Ing.Ki, ktorým žiadosť Slovenskej správy ciest zo dňa 10.08.2015 zamietol. Navrhovateľ konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia nepodal proti rozhodnutiu o zamietnutí odvolanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný sa tak stotožnil s právnym záverom krajského súdu, že v prejednávanom prípade nebolo možné s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 1, 2 a § 40 ods. 3 sťažovateľa považovať za opomenutého účastníka administratívneho konania, a teda konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia, ktoré sa začalo na základe žiadosti navrhovateľa Slovenskej správy ciest. Konanie o predĺženie platnosti územného rozhodnutia je v zmysle citovaného ustanovenia § 40 ods. 3 Stavebného zákona samostatným a novým konaním, v ktorom je stavebný úrad povinný rozhodnúť na základe skutkového stavu, aktuálneho v čase vydávania rozhodnutia. Nové konanie bolo potrebné i z dôvodu, že pôvodné územné konanie v roku 2012 bolo riadne právoplatne skončené vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby a predĺženie platnosti územného rozhodnutia je upravené v samostatnom ustanovení Stavebného zákona, je upravené ako samostatný druh územného konania.
5. Zároveň je potrebné uviesť, že okruh účastníkov územného konania upravuje ustanovenie § 34 ods. 1, 2 Stavebného zákona a okruh účastníkov konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia ustanovenie § 40 ods. 3 Stavebného zákona. Konanie o predĺženie platnosti územného rozhodnutia je špeciálnym konaním, v ktorom postavenie účastníka má len navrhovateľ v danom prípade Slovenská správa ciest. Z tohto dôvodu sťažovateľovi ani nebolo doručované napadnuté rozhodnutie.
6. V súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa skutočnosti, že mu správny orgán umožnil nahliadnuť do spisu, kasačný súd udáva, že samotná skutočnosť, že sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi viackrát žalovaný umožnil nahliadnuť do spisu nemá za následok, že tento sa stáva účastníkom konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia. Žalovaný umožnil sťažovateľovi nahliadnuť do spisu z titulu jeho účastníctva v územnom konaní.
7. V ďalšom kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že námietky sťažovateľa týkajúce sa právneho posúdenia účastníctva v predmetnom správnom konaní s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku sú s poukazom na ustanovenie § 439 ods. 3 S.s.p. ako dôvody kasačnej sťažnosti neprípustné, nakoľko ich žalobca ako dôvody neuplatnil v pôvodnej žalobe. V tejto súvislosti kasačný súd udáva, že napriek uvedenému otázka účastníctva v konaní

Stavebného poriadku je upravená odlišne ako otázka účastníctva

Správneho poriadku, pričom úprava

Stavebného poriadku je lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku.

1. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil Najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.
2. Vzhľadom na uvedené musí kasačný súd konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, nakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom na uvedené krajský súd nepochybil, keď napadnutým uznesením žalobu sťažovateľa odmietol. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť

§ 461S. s.

p. ako nedôvodnú zamietol. 26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky

§ 167ods.

1 S. s. p.) a nárok na náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky

§ 168S. s.

p.). 27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.