1 a 2 C. s. p. (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z., dnes už i v znení zákona č. 87/2017 Z. z., nadobudnuvšieho účinnosť v priebehu odvolacieho konania v tejto veci - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“, „dovolací súd“ alebo skrátene „NS“). Uzavrel, že súd prvej inštancie detailne a v súlade s právnou úpravou i odkazom na ustálenú judikatúru rozobral predovšetkým otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3/ a ukrátenia veriteľa, teda otázky, ktoré boli dôvodmi zrušenia jeho skorších rozhodnutí. Pasívna legitimácia žalovaného 3/ vyplývala z toho, že pôvodný žalobca mal pohľadávku voči žalovanej 2/, prisúdenú aj právoplatným rozsudkom, pričom žalovaný 3/ je manželom žalovanej 2/ a predmet daru patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (BSM), ktoré síce už bolo zrušené, v čase uzavretia napadnutých zmlúv však ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu a v takomto čase je tu vlastnícky režim analogický s BSM. Žalovaný 1/ (syn ďalších žalovaných) potom neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojej náležitej starostlivosti poznať úmysel rodičov ukrátiť veriteľa, keďže si pri svojich tvrdeniach protirečil, žalovaná 2/ preukázateľne zmenšila svoj majetok súci na úhradu pohľadávky prevzatej žalobcom (žiaden iný majetok nevlastnila) a zriadenie vecného bremena vytvára i prekážku pre záujem o nadobudnutie takto zaťaženej nehnuteľnosti inou osobou, dôvodil tiež odvolací súd. 2. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 3/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Výslovne uviedol, že nenamieta otázku svojej pasívnej legitimácie, ale okolnosť, že jeho účasť na právnom úkone majúcom sa určiť za neúčinný (ako darcu) je prekážkou odporovateľnosti, nakoľko v jeho prípade nejde o právny úkon dlžníka. I dosiaľ dovolacím súdom neriešenú, pre rozhodnutie však významnú otázku (resp. 2 otázky), pre ktorú (-é) je
neho dovolanie prípustné, sformuloval tak, či ide (vo vzťahu k darovacej zmluve) o odporovateľný právny úkon
1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ak účastníkom tohto úkonu nie je dlžník veriteľa a či ide o odporovateľný právny úkon (zriadenia vecného bremena v podobe práva doživotného bývania v byte), ak tento nevykonal dlžník veriteľa, ale tretie osoby.
p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 7.
1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
odseku 2 rovnakého ustanovenia dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
názoru dovolacieho súdu dovolateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (obchodnou spoločnosťou zriadenou advokátom, prostredníctvom ktorej tento poskytuje právne služby) síce vymedzil uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom) akceptovateľným spôsobom, zodpovedajúcim úprave z ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. a § 421 rovnakého právneho predpisu a vo všeobecnosti by sa šlo stotožniť aj s jeho postupom spočívajúcim v tvrdení doterajšieho neriešenia
neho rozhodnej právnej otázky dovolacím súdom (skutková podstata prípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci
1 písm. b/ C. s. p.); v prejednávanej veci však považovaniu dovolania za prípustné a tým aj za vecne prejednateľné bránilo nesplnenie podmienky prípustnosti dovolania z tohto dôvodu, uvedenej v tzv. uvodzovacej vete (návetí) § 421 C. s. p., teda to, že otázka položená dovolaním nebola právnou otázkou, od ktorej by rozhodnutie (či už odvolacieho alebo aj prvoinštančného súdu) záviselo. 11. Žalovaný 3/ totiž konkrétnym spôsobom sformulovania
neho významných právnych otázok spôsobil, že sa tu tvrdila neexistencia doterajšej odpovede dovolacieho súdu a preto zároveň požadovala jeho odpoveď na otázku, či môže ísť o odporovateľný právny úkon, ak jeho účastníkom nie je dlžník veriteľa (rozumej vôbec a nielen osoba bez statusu dlžníka veriteľa popri takomto dlžníkovi), resp. či ide o odporovateľný právny úkon, ak tento nevykonal dlžník veriteľa, ale tretie osoby (čím aj v tomto prípade treba rozumieť výlučne situáciu, v ktorej na strane úkonu inak vyhradenej dlžníkovi veriteľa stoja výlučne osoby bez dlžníckeho statusu a nie dlžníci aj iné osoby).
c/ C. s. p. odmietnuť.
1 a § 256 ods. 1 C. s. p. Výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu totiž zavinil žalovaný 3/, žalobcovi v takomto konaní vznikli trovy prinajmenšom na odmene jeho advokátky za vyjadrenie k dovolaniu a najvyššiemu súdu tu prislúchalo rozhodnúť len o nároku na náhradu (spôsobom zaneseným do druhého výroku tohto uznesenia) s tým, že výšku náhrady a v tomto prípade i platobné miesto (§ 263 ods. 1 C. s. p.) určí súd prvej inštancie (samostatným uznesením súdneho úradníka takého súdu). 16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.