Obsah (9)

§ 443§ 444§ 442§ 439§ 445§ 57§ 137§ 139§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžfk/20/2017 Identifikačné číslo spisu: 7016200316 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

, o ktoré toto svoje tvrdenie opiera, a preto tento dôvod rozsudku považuje sťažovateľ za nepresvedčivý a nepreskúmateľný.

1. Podľa sťažovateľa správny súd tiež nevzal do úvahy znenie § 70 ods. 1 a § 71 ods. 2 zákona o DPH a konanie žalobcu v súlade s nimi, v rozsudku nesprávne posúdil podstatné skutkové tvrdenie a právne argumenty, ktoré sú obsahom bodu II.A. žaloby, teda porušenie a rozpor s ust. § 139 ods. 2 SSP. Podľa sťažovateľa správny súd neposúdil podstatné skutkové tvrdenie a právny argument, ktoré sú obsahom bodu II.B. žaloby. Nevyjadril sa k zákonnej povinnosti správcu dane "oboznámiť s výsledkami dokazovania a svojimi závermi". Šťažovateľ trval na tom, že správca dane mal povinnosť rešpektovať ústavné právo žalobcu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR „ aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom." Mal teda povinnosť oboznámiť ho s výsledkami dokazovania a so svojimi závermi aj inak, ako iba zápisnicou, a to buď písomne poštou alebo elektronicky e-mailovou správou. Keďže tak neučinil, postupoval a konal v rozpore s ustanoveniami s § 3 ods. 1, 2 daňového poriadku a porušil ústavné právo žalobcu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Potvrdenie dôvodov napadnutého rozhodnutia v tejto časti správnym súdom je povrchné, nepresvedčivé, a preto tieto dôvody rozsudku považuje za nepreskúmateľné. Ďalej sťažovateľ namietal nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a o prieťahoch v konaní a že správny súd poukázal na rozsiahlu judikatúru najvyššieho súdu, pričom žiadnu neuviedol.
2. Záverom sťažovateľ uviedol, že správny súd sa v rozsudku priklonil k úvahe a záverom žalovaného i správcu dane, ktorý vo vyrubovacom konaní bez vykonania jediného navrhovaného dôkazu zmenil názor na žalobcom uplatňované oslobodenie od dane. Neodôvodneným a nelogickým tvrdením, že nadobúdateľom tovaru na území ČR bol samotný žalobca, mu jeho nárok nepriznal. Neodôvodneným preto, lebo ignoroval doklady i vysvetlenie predložené žalobcom, ignoroval platnú právnu úpravu § 43, ods. 1, 5 § 70, ods. 1, § 71 ods. 1, 2 zákona o DPH, ktorá upravuje podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, a ktorých splnenie žalobca preukázal a navrhoval overiť vykonaním dokazovaním, ale len opísal argumenty správcu dane a žalovaného a preto považuje rozsudok za nepreskúmateľný. III.
3. Žalovaný orgán verejnej správy sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril listom z
4. februára 2017 a žiadal, aby kasačný súd kasačnú žalobu zamietol.
5. Žalovaný orgán verejnej správy vo svojom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že sa ku skutočnostiam týkajúcich sa vecného posúdenia vyjadril v stanovisku k žalobe č. 1136302/2016 zo dňa 20.06.2016, na ktorom trvá. V danej veci žalovaný nezistil pochybenie správcu dane v postupe, ani iné porušenie platných zákonov. Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že všetky námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti, nie je možné akceptovať a tieto námietky nie sú opodstatnené. Podľa žalovaného správca dane vychádzajúc zo základných zásad daňového konania vykonal rozsiahle dokazovanie, získané dôkazy vyhodnotil a posúdil v ich vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu záveru, že sťažovateľ si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v celkovej sume 64 748,52 €, keďže nadobúdateľom tovaru nebola spoločnosť HAJNÝ s.r.o. uvedená na preverovaných faktúrach. Sťažovateľ nepreukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok a neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce tak z ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj z ustanovenia § 24 Daňového poriadku. IV.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (

§ 443

Správneho súdneho poriadku a

§ 444

Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (

§ 442

Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (

§ 439

Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (

§ 445ods.

1 Správneho súdneho poriadku a

§ 57

Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 441 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk ) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, po neverejnej porade senátu (

§ 137ods.

1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

1. Predmetom konania na správnom súde bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného žalovaného č. 21762/2016 zo dňa 11.01.2016 a ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 1 zákona č. 563/2009 Daňového poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1490505/2015 zo dňa 21.09.2015, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 12.302,22 €.
2. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu vidí žalobca v tom, že správny súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal jeho podstatnými námietkami, že či správca dane po zrušení rozhodnutia žalovaným mal doplniť dokazovanie a že sa dôsledne nevysporiadal s tým, že správny orgán nerozhodol v zákonnej lehote podľa § 65 Daňového poriadku. V danej súvislosti najvyšší súd poznamenáva, že argumentácia súdu týkajúca sa postupu správcu dane je v časti tvrdeného porušenia § 65 Daňového poriadku nedostatočná, a preto aj podľa kasačného súdu nemožno v tejto časti považovať za taký, ktorý by mohol kasačný súd preskúmať a prisvedčiť tak argumentácii správneho súdu.
3. Na úvod kasačný súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve s odkazom na

§ 139ods.

2 Správneho súdneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

1. Kasačný súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 741/06 podľa ktorého „odůvodnění rozhodnutí soudu jednajícího a rozhodujícího ve správním soudnictví, z něhož nelze zjistit, jakým způsobem postupoval při posuzování rozhodné skutečnosti, nevyhovuje zákonným požadavkům kladeným na obsah odůvodnění a v konečném důsledku takové rozhodnutí zasahuje do základních práv účastníka řízení, který má nárok na to, aby jeho věc byla spravedlivě posouzena. Soudy jsou povinny svá rozhodnutí řádně odůvodnit; jsou povinny též vysvětlit, proč se určitou námitkou účastníka řízení nezabývaly (např. proto, že nebyla uplatněna v zákonem stanovené lhůtě). Pokud tak nepostupují, porušují právo na spravedlivý proces garantované čl. 36 odst. 1 Listiny“.
2. Podľa názoru kasačného súdu je správny súd povinný sa vo svojom rozhodnutí vždy riadne vysporiadať so všetkými podstatnými žalobnými námietkami. Ak správny súd správnu žalobu zamietne, pričom sa zabudne zaoberať niektorou z podstatných námietok žalobcu v podanej správnej žalobe, neostáva kasačnému súdu nič iné, ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť v zmysle § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na ďalšie konanie a to i vtedy, ak by žalobné námietky kasačný súd mohol sám spoľahlivo posúdiť z obsahu predložených spisov.
3. V prejednávanej veci kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že správny súd sa nevysporiadal s podstatnou námietkou sťažovateľa v konaní, keď zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nevysvetlil svoje tvrdenia o vydaní rozhodnutia v zákonnej lehote podľa § 65 Daňového poriadku. Kasačný súd musí preto námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správneho súdu, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu, čo má za následok vadu konania v zmysle § 440 ods. 1 psím. f/ Správneho súdneho poriadku, priznať relevanciu.
4. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku, a preto rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
5. decembra 2016 č. k. 6S/31/2015- 59 zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy vo vyššie naznačenom smere. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (

§ 467ods.

3 Správneho súdneho poriadku).

1. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.