Obsah (14)

§ 440§ 31§ 27§ 29§ 2§ 6§ 177§ 178§ 438§ 454§ 461§ 21§ 455§ 137

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžk/6/2017 Identifikačné číslo spisu: 6016200677 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 440ods.

1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku - súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a

§ 440ods.

1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku - ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu. 23. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil tieto podstatné kasačné body : - žalovaný orgán verejnej správy ani prvoinštančný orgán verejnej správy nemali danú kompetenciu vydať rozhodnutie

§ 31ods.

1 zákona č. 49/2002 Z. z., keď nebolo preukázané, že vlastník nehnuteľnosti nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky

§ 27zákona č.

49/2002 Z. z. alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území

§ 29zákona č.

49/2002 Z. z., - správny súd priznal postavenie účastníčky konania aj zamestnankyni žalovaného orgánu verejnej správy, hoci správnemu súdu nepredložila žiaden doklad o oprávnení ho zastupovať pred správnym súdom, - rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy nie je dostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho zrejmú nepreskúmateľnosť, - rozhodnutie správneho súdu nie je dostatočne odôvodnené. III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

1. Žalovaný orgán verejnej správy sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril listom zo 16 januára 2017 a uviedol, že zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy sú zákonné a nie je právny ani vecný dôvod na ich zmenu alebo zrušenie.
2. Podľa žalovaného orgánu verejnej správy, správny súd správne zistil skutkový stav vyplývajúci zo spisového materiálu a výpovedí účastníkov konania, ktorý následne aj správne právne posúdil. Žalovaný orgán verejnej správy dodal, že napadnuté rozhodnutie nepovažuje za vecne nesprávne a nezákonné a preto nevidí žiaden dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu.
3. Žalovaný orgán verejnej správy navrhol kasačnému súdu kasačnú sťažnosť zamietnuť. IV. 27.

§ 2ods.

1 a ods. 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28.

§ 6ods.

1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29.

§ 177ods.

1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 30.

§ 178ods.

1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 31.

§ 438ods.

1 Správneho súdneho poriadku kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 32.

§ 454

Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 33.

§ 461

Správneho súdneho poriadku kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný

§ 21písm.

a/ Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57 Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti

§ 440

Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 441 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom

§ 455

Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk )

§ 137ods.

4 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, po neverejnej porade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. V. Právny názor kasačného súdu

1. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu, podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy z
2. apríla 2016 č. PUSR-2016/8565-2/28352/26/KUB, ktorým Pamiatkový úrad Slovenskej republiky zamietol odvolanie účastníka správneho konania (žalobcu v konaní pred správnym súdom) a potvrdil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica z
3. februára 2016 č. KPUBB-2016/16386-14/8495/FAT,REJ, ktorým Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica podľa § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. nariadil vlastníkovi nehnuteľnosti (žalobcovi v konaní pred správnym súdom), ktorý spôsobil nežiaduci stav realizovaním úprav nehnuteľností v rozpore s vydanými správnymi aktmi, resp. bez právoplatného rozhodnutia pre úpravu nehnuteľností na W.. E. V. XXX/X, K.. U. Č.. XXXX, XXXX/X M. K.. D. Č.. XXXX/X, k. ú. Banská Štiavnica, situovaných v území Pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica, opatrenia na nápravu - do
4. júna 2016 zabezpečiť nápravu v predmetnej veci v zmysle bodov
5. -
6. výroku rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy.
7. Kasačný súd preskúmajúc napadnuté rozhodnutie ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých správny súd zamietol jej správnu žalobu. Správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
8. Podľa názoru kasačného súdu, bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o čom svedčí obsah pripojeného administratívneho spisu, z ktorého vyplýva uvedené. V súdnom konaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako správny súd ani kasačný súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy.
9. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu orgánom verejnej správy a správne právne posúdené. Preto ak správny súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom orgánov verejnej správy oboch inštancií a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného orgánu verejnej správy nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj kasačný súd za správny. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov konania známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi správneho súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k námietkam žalobcu uvedených v podanej kasačnej sťažnosti dopĺňa nasledovné.
10. Vo vzťahu ku kasačnej námietke žalobcu, podľa ktorej žalovaný orgán verejnej správy ani prvoinštančný orgán verejnej správy nemali danú kompetenciu vydať rozhodnutie

§ 31ods.

1 zákona č. 49/2002 Z. z., keď nebolo preukázané, že vlastník nehnuteľnosti nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky

§ 27zákona č.

49/2002 Z. z. alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území

§ 29zákona č.

49/2002 Z. z. kasačný súd uvádza, že po preštudovaní administratívneho spisu zo zisteného skutkového stavu veci a zo správnym súdom uvedenej právnej úpravy vyplýva, že proinštančný správny orgán - Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica aj podľa názoru kasačného súdu mal danú kompetenciu vec prejednať a rozhodnúť. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie správneho súdu, s ktorým sa plne stotožňuje.

1. Ak žalobca poukázal v podanej kasačnej sťažnosti na to, že správny súd priznal postavenie účastníčky konania aj zamestnankyni žalovaného orgánu verejnej správy, hoci správnemu súdu nepredložila žiaden doklad o oprávnení ho zastupovať pred správnym súdom, k uvedenému kasačný súd dáva žalobcovi do pozornosti, že v predloženom súdnom spise sa na liste č. 99 nachádza splnomocnenie žalovaného orgánu verejnej správy aj pre jeho zamestnankyňu pani P.. Nedôvodná je preto uvedená kasačná námietka žalobcu.
2. Kasačná námietka žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy, ktorú uplatnil žalobca aj v podanej správnej žalobe, nie je ani podľa názoru kasačného súdu dôvodná a kasačný súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie správneho súdu, s ktorým odôvodnením sa v tejto časti plne stotožňuje.
3. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami žalobkyne a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil.
4. Na základe vyššie uvedeného námietky žalobcu v podanej kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
5. októbra 2016 č. k. 23 S 80/2016-103

§ 461Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.

1. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 167 ods. 1 a contrario Správneho súdneho poriadku). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (ustanovenie § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 168 Správneho súdneho poriadku).
2. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
3. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.