ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 673223/2016 zo dňa
žalobcu išlo pritom o novú skutočnosť, voči ktorej sa nemohol brániť. Žalovaný tieto žalobné námietky označil za neopodstatnené a uviedol, že správca dane rešpektoval závery uvedené v jeho zrušujúcom rozhodnutí (č. 9601403/5/3976370/2014/BízM zo dňa 25.08.2014). V novom rozhodnutí (č . 1475749/2015 zo dňa 28.09.2015) správca dane uviedol jednotlivé procesné úkony a kontrolné zistenia z daňovej kontroly, ako aj z vyrubovacieho konania, vrátane pochybností a ich dôvodov, zistenia vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a odôvodnil ustanoveniami Zákona o dani z pridanej hodnoty. Keďže väčšina kontrolných zistení bola zistená v daňovej kontrole, je rozhodnutie správcu dane zo dňa 28.09.2015 svojím obsahom podobné s jeho predchádzajúcim rozhodnutím, ale sú v ňom doplnené a vyhodnotené aj zistenia z ďalšieho vyrubovacieho konania. V ďalšom vyrubovacom konaní bol správcom dane skutkový stav doplnený o nové dôkazy, ktoré boli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach s dovtedy zisteným skutkovým stavom, preto bolo rozhodnutie správcu dane potvrdené. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že po ukončení daňovej kontroly bolo správcom dane vo vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie č. 9601403/5/3976370/2014/BízM zo dňa 25.08.2014, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán uvedené rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 1100301/1/551036/2014/5019 zo dňa 15.12.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia správcu dane bola jeho nepreskúmateľnosť. V zrušujúcom rozhodnutí žalovaný správcovi dane vytýkal, že správca dane mal vyhodnotiť podklady a dôkazy predložené žalobcom ako daňovým subjektom a ďalej, že nemožno rozhodnúť na základe pochybností, ale len na základe jednoznačne preukázaného záveru. Postup správcu dane v ďalšom konaní usmernil tak, že v súčinnosti s daňovým subjektom má opätovne posúdiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, aj v súvislosti s námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k Protokolu, zistiť a vyhodnotiť skutkový stav veci do takej miery, aby bolo možné vysporiadať sa s otázkou, či vzhľadom na všetky zistené okolnosti, týkajúce sa skutkového stavu, došlo k porušeniu zákona alebo k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva. Uviedol tiež, že správca dane dokazovanie
potreby doplní, následne náležite vyhodnotí skutkový stav a o veci rozhodne. Z uvedeného vyplýva, že odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane pre nedostatky v jeho odôvodnení, konkrétne vo vyhodnotení dôkazov a vo formulácii jednoznačných záverov, odôvodňujúcich prijaté rozhodnutie. Tieto nedostatky konštatoval len vo všeobecnej rovine s usmernením pre ďalší postup správcu dane v tom, že dôvod nepriznania nadmerného odpočtu DPH musí byť jednoznačne konštatovaný. Ku konkrétnym zisteniam, vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, a k samotnému nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (či si ho v posudzovanom prípade daňový subjekt uplatnil oprávnene alebo nie) sa odvolací orgán vo svojom rozhodnutí nevyjadril. V rámci ďalšieho postupu v konaní sa správca dane spravoval právnym názorom žalovaného ako odvolacieho orgánu, vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí. Doplnil dokazovanie, nanovo rozhodol (preskúmavané rozhodnutie č. 1475749/2015 zo dňa 28.09.2015) a toto svoje rozhodnutie náležite odôvodnil s uvedením záverov, pre ktoré žalobcovi nepriznal odpočet na dani z pridanej hodnoty (nepreukázanie reálnej existencie predmetu fakturácie). Nie je teda dôvodná námietka žalobcu, v ktorej tvrdil, že nebol rešpektovaný záväzný právny názor odvolacieho orgánu - žalovaného, uvedený v rozhodnutí zo dňa 15.12.
správneho súdu napadnuté rozhodnutie spĺňa formálne aj obsahové atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Žalovaný aj správca dane podrobne opísali priebeh daňového konania, jednotlivé procesné úkony, ktoré boli realizované, jednotlivé dôkazy, ako aj zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov. Všetky dôkazy boli vyhodnotené s uvedením úvah, ktorými sa správca dane/žalovaný pri ich hodnotení riadili. V rozhodnutiach sa zároveň podrobne vysporiadali s námietkami žalobcu (uvedenými v Protokole, ako aj s námietkami uvedenými neskôr v priebehu vyrubovacieho konania a v odvolaní), a s dôkazmi predloženými žalobcom. Keďže podkladom pre vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní sú skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly (ktoré sú obsiahnuté v Protokole) je prirodzené, že opis týchto skutočností tvorí aj súčasť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Z tohto dôvodu sú potom aj v novom rozhodnutí správcu dane uvádzané rovnaké skutkové zistenia (ktoré boli aj doplnené) ako v jeho pôvodnom rozhodnutí. 5.
správneho súdu za nepreskúmateľné rozhodnutie možno označiť také rozhodnutie, v ktorom absentujú dôvody, ktoré k prijatiu rozhodnutia viedli alebo sú dôvody formulované nezrozumiteľne. Pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné, nie je možné zaoberať sa jeho vecnou stránkou. V prejednávanom prípade žalobca namietal aj skutočnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom o DPH a závery, ku ktorým pri hodnotení týchto podmienok žalovaný ako aj správca dane dospeli, čím sám popiera namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutí. V súvislosti s touto žalobnou námietkou správny súd odkázal aj na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 30.06.2010 sp. zn. 9 As 2/2010. 6.
správneho súdu rozhodnutia správcu dane a žalovaného nemohol označiť ani ako zmätočné, nakoľko zmätočné rozhodnutie by išlo v išlo v prípade, ak by si jednotlivé časti rozhodnutia navzájom odporovali, alebo by jednotlivé časti, prípadne dôvody rozhodnutia, neboli usporiadané v rámci logického a systematického celku. Preskúmavané rozhodnutia majú svoju vnútornú logickú štruktúru, kde sú jednotlivé časti usporiadané v časovej a vecnej nadväznosti. 7. Druhou skupinou žalobných námietok žalobca namietal nedostatky v procesnom postupe - nedodržanie procesnoprávnych noriem. Žalobca namietal, že mu nebola doručená výzva
1 Daňového poriadku, čím „mu bola odňatá možnosť konať a brániť sa voči nezmyslom správcu dane, čím došlo k porušeniu základných zásad daňového konania, základných ústavných a ľudských práv“. Správny súd v bode 43 až 47 napadnutého rozsudku podrobne opísal prečo považuje túto námietku za neopodstatnenú. 8.
správneho súdu žalobca ďalej namietal, že správca dane nedodržal postup
46 ods. 5 Daňového poriadku,
ktorého ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, správca dane oznámi tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
správneho súdu v posudzovanom prípade správca dane pri výkone daňovej kontroly od kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu vyžiadal faktúru a rámcovú zmluvu, vzťahujúce sa k predmetu fakturácie, pri ktorom si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Následne správca dane pristúpil k overeniu reálnosti obchodnej transakcie, ktorá sa týkala fakturovaného predmetu plnenia. Je potrebné uznať, že nebol uskutočnený písomný úkon zo strany správcu dane, adresovaný žalobcovi, v ktorom by výslovne formuloval svoje pochybnosti. Z nasledujúcich úkonov správcu dane, a aj zo samotného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní č.9601403/5/3976370/2014/BízM zo dňa 25.08.2014, ako aj z ďalšieho rozhodnutia správcu dane č. 1475749/2015 zo dňa 28.09.2015, nepochybne vyplýva, že správca dane predložené listinné doklady (faktúry a rámcové zmluvy) nespochybnil, ale spochybnil reálnosť uskutočnenej transakcie, teda či predložené listinné dôkazy odrážajú reálne uskutočnenú obchodnú transakciu, pri ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu fakturácie - softwaru (resp. k modulom k softwaru). Za tým účelom správca dane potom vykonal dokazovanie u dodávateľa, subdodávateľov a odberateľa, preveroval uskutočnenie dopravy predmetu fakturácie medzi nimi, autora - výrobcu softwaru, ako aj konečného odberateľa - kde bol software inštalovaný, a podobne. Keďže pochybnosť o reálnom uskutočnení obchodnej transakcie, ktorú mali preukazovať žalobcom predložené listinné dôkazy, je nepochybne zrejmá z ďalších úkonov správcu dane (a to aj z otázok, ktoré správca dane pri ústnom pojednávaní kládol žalobcovi, z ktorých vyplývali skutočnosti, ktoré boli spochybňované, a ktoré sa správca dane snažil zistiť), je aj táto žalobná námietka nedôvodná. 9.
správneho súdu pri prísne formálnom výklade ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku možno dospieť k záveru, že postup
tohto ustanovenia je dodržaný, ak správca dane zašle kontrolovanému daňovému subjektu písomné podanie, v ktorom oznámi svoje pochybnosti a vyze ho na vyjadrenie, prípadne ho oboznámi v tomto smere pri ústnom pojednávaní. Nedodržanie takejto formy v tomto prejednávanom prípade nemá ale
správneho súdu za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného, nakoľko z procesných úkonov správcu dane, z Protokolu o daňovej kontrole, ako aj z jeho rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní, je zrejmé, že správca dane spochybňoval reálne uskutočnenie obchodnej transakcie. Žalovaný sa k tejto skutočnosti v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu vyrubovacieho konania vyjadroval, a po zrušení prvého rozhodnutia vydaného správcom dane vo vyrubovacom konaní predložil aj ďalšie 4 nové dôkazy, ktorými sa snažil preukázať reálne uskutočnenie obchodných transakcií, týkajúcich sa predmetu fakturácie (jeho dodanie od spoločnosti CorpIn, s. r. o žalobcovi ako aj jeho dodanie žalobcom odberateľovi Mashreq, Kft. do Maďarskej republiky).
žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že následne vo veci konali iní zamestnanci správcu dane.
správneho súdu podstata zastupovania spočíva v tom, že za zastúpeného (v tomto prípade daňový subjekt) koná zvolený zástupca ako osoba, ktorú si zastúpený zvolil, a ktorá bude hájiť jeho práva v príslušnom konaní. Podrobnejšie to uviedol správny súd v bode 58 napadnutého rozsudku. 12. Pokiaľ žalobca namietal nedoručenie rozhodnutí, ktorými bolo rozhodnuté o ním vznesených námietkach zaujatosti a nedoručenie oznámenia zo dňa 24.07.2014, aj túto žalobnú námietku správny súd považuje za nedôvodnú. Správny súd uviedol, že postup správcu dane pri doručovaní uvedených písomností bol správny, nakoľko žalobca bol v čase ich doručovania účinne zastúpený splnomocneným zástupcom. Keďže nešlo o prípad
8 Daňového poriadku (Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.), nebol dôvod doručovať písomnosti priamo žalobcovi. Správny súd v bode 61 rozsudku poukázal na ust. § 31 ods. 2 Daňového poriadku, z ktorého je zrejmé, že v daňovom konaní sa pre doručovanie zásielok do vlastných rúk (na rozdiel od iných procesnoprávnych predpisov upravujúcich či už administratívne alebo súdne konanie) nevyžaduje, aby sa adresát v mieste doručovania zdržiaval v čase, keď sa mu doručovateľ pokúšal doručiť zásielku do vlastných rúk. Aj napriek absencii tejto podmienky je správny súd toho názoru, že by bolo potrebné uznať niektoré objektívne dôvody na strane adresáta (pre ktoré sa v mieste doručovania nezdržiaval) vylučujúce aplikáciu uvedenej tzv. fikcie doručenia
2 Daňového poriadku. 13. Za nedôvodnú považoval správny súd aj skutočnosť, že následne vo veci konali noví zamestnanci správcu dane. Žalovaný tento dôvod vysvetlil objektívnymi skutočnosťami, ku ktorým v priebehu administratívneho konania došlo, a aj tieto námietky sú vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí nepodstatné. 14.
správneho súdu žalovaný s námietkami týkajúcimi sa nedostatočnej súčinnosti nesúhlasil a podrobne a rozsiahlo popísal jednotlivé procesné úkony realizované správcom dane počas daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, s odkazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku. Správny súd z predloženého administratívneho spisu žiadne takéto pochybenia nezistil. Žalobca bol riadne predvolávaný na ústne pojednávania a bol oboznamovaný s výsledkami zistenými v priebehu daňovej kontroly ako aj v priebehu vyrubovacieho konania, a bol mu poskytnutý aj priestor na vyjadrenie jeho námietok, s ktorými sa správca dane, prípadne žalovaný, následne vysporiadali. 15. Namietaný procesný postup pri doručení oznámenia o vykonaní ústneho pojednávania č. 1358909/2015 z 02.09.2015
správneho súdu zodpovedá ustanoveniam § 3 ods. 2 a § 68 ods. 3 Daňového poriadku, navyše správca dane žalobcovi na jeho žiadosť vysvetlil dôvody realizovaného procesného úkonu. Žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, čím nevyužil svoje právo oboznámiť sa s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní.
jeho názoru nesprávne považovaná daňovými orgánmi za dokazovanie. K tejto žalobnej námietke správny súd uviedol, že z ustálenej judikatúry súdov nepochybne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné formálne preukázanie dodania tovaru alebo služby len faktúrami, nie je postačujúce. Faktúra a iné dokumenty sú relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý účtovný doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, nie je ešte dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane len na základe dokladu. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 a z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. (Porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf 45/2014 zo dňa 17.09.2014). V predmetnej veci síce daňový subjekt formálne disponoval dokladmi, ktorými preukazoval oprávnenosť nároku na odpočítanie dane, avšak nepreukázal, že k dodaniu tovaru, ktorého sa odpočítanie dane týkalo, aj reálne došlo. Správca dane preto pristúpil k verifikácii skutočností tvrdených daňovým subjektom a zameral sa na zistenie podstatných skutočností, ktoré by preukazovali reálne dodanie a odber tovaru. Správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal predovšetkým reálnosť zdaniteľných obchodov. Za týmto účelom potom vykonal dôkazy vo vzťahu k dodávateľovi daňového subjektu - žalobcu, ako aj vo vzťahu k jeho odberateľovi a subdodávateľom jeho dodávateľa. Tieto dôkazy boli vykonané v rámci miestneho zisťovania a správca dane nimi nezaťažoval žalobcu. Od žalobcu ako od daňového subjektu vyžadoval len preukázanie základných skutočností, týkajúcich sa jeho vzťahu s dodávateľom a odberateľom (zaplatenie kúpnej ceny, doprava, manipulácia s tovarom a podobne). Správca dane sa osobitne nezaoberal predloženými faktúrami a obchodnými zmluvami, pretože o ich existencii a zákonom požadovaných náležitostiach nemal pochybnosti. Formálnu stránku pre uplatnenie nároku na odpočet DPH považoval za splnenú, preto ani nebolo potrebné bližšie sa zaoberať jej vyhodnocovaním. Dokazovanie bolo zamerané na preverenie reálnosti obchodnej transakcie. Predmetom plnenia, ktorého sa týkalo odpočítanie DPH, boli moduly k softwaru - nemocničný informačný systém. V tejto súvislosti správny súd považuje ešte za potrebné upozorniť, že z administratívneho spisu zistil, že zainteresované osoby - či už štatutárni zástupcovia alebo zamestnanci, sa v rámci výpovedí a vyjadrení poskytovaných v administratívnom konaní, vyjadrovali nepresne ohľadne predmetu fakturácie. S ohľadom na to, že ide o osoby znalé a zorientované v oblasti informačných technológií, je dôvodné predpokladať, že nebudú zamieňať software so softwarovými modulmi a licenčnými kľúčmi k ním, nakoľko ide o odlišné komodity. Ako už bolo uvedené, predmet fakturácie sa týkal nemocničného informačného systému a bolo dôvodné predpokladať, že takýto produkt (navyše so značnou kúpnou cenou) je použiteľný len v určitom type špecializovaného zariadenia, a nie u ktoréhokoľvek bežného užívateľa informačných technológií, a teda že bol zavedený/implementovaný a používaný v konkrétnom zariadení a je mu poskytovaný servis. Preto sa správca dane zameriaval pri preverovaní reálneho uskutočnenia obchodnej transakcie na zistenie autora softwaru, jeho použiteľnosť (aj z hľadiska jazykových mutácií), miesto jeho konkrétneho využívania, poskytovaný servis a podobne, čo viedlo k vykonaniu dokazovania vo vzťahu k celému dodávateľskému a odberateľskému reťazcu. Dokazovanie tak bolo vedené v súlade s dosiahnutím účelu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania.
správneho súdu správcom dane a žalovaným boli správne a zákonným spôsobom vyhodnotené aj dôkazy predložené žalobcom v ďalšom vyrubovacom konaní, ktoré mali len evidenčný charakter o došlej a odchádzajúcej pošte, ale nepreukazovali reálnu existenciu softwaru. K žalobcom namietanej povinnosti správcu dane vyvrátiť tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu dôkazom opaku, správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf 18/2011, 6Sžf 14/2012 zo dňa 28.03.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že nie je povinnosťou správcu dane predložiť dôkaz opaku. Daňový subjekt má povinnosť preukázať, že sa obchodná transakcia stala ním tvrdeným spôsobom, nie je povinnosťou správcu dane dôkazom opaku vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu, prípadne zisťovať, ako sa reálne obchodná transakcia stala. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie ESD C-277/14, toto rozhodnutie sa
správneho súdu týka iných skutkových okolností pri uplatnení nároku na odpočítanie DPH, v súvislosti s účasťou na daňovom podvode. V posudzovanom prípade ako dôvod nepriznania nároku na odpočítanie DPH správca dane a žalovaný uviedli, že nebola preukázaná reálna existencia tovaru, preto závery z uvedeného rozhodnutia nie sú aplikovateľné na tento prípad. Pokiaľ žalobca poukazoval na svoju dobromyseľnosť, aj v tejto súvislosti správny súd odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 6 Sžf 18/2011, 6Sžf 14/2012 zo dňa 28.03.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. S poukazom na § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. O náhrade trov konania správny súd rozhodol
1 SSP a contr. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. 22. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť
1 písm.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. 24. Žalovaný a správca dane pri vydaní rozhodnutí nerešpektovali základné zásady daňového konania. Po zrušení prvého rozhodnutia prikázal žalovaný prvostupňovému orgánu, aby odstránil vytýkané nedostatky predchádzajúceho konania v spolupráci s daňovým subjektom, k čomu nedošlo, pretože správca dane konal bez vedomosti a účasti daňového subjektu v priebehu celej daňovej kontroly.
zrušujúcich rozhodnutí žalovaného správca dane v predchádzajúcom rozhodnutí neuviedol žiadne hodnotenie dôkazov, uviedol, že rozhodnutie správcu dane nemôže byť postavené len na pochybnostiach, ale musí dokazovaním vyvrátiť dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt na preukázanie svojich tvrdení a v prípade podvodu je správca dane povinný preukázať účasť daňového subjektu na tomto podvode. Správca dane bez akejkoľvek súčinnosti s daňovým subjektom vydal takmer totožné rozhodnutie, ktoré žalovaný akceptoval bez zmeny skutkového či právneho stavu. Žalovaný teda sám nerešpektoval svoje predchádzajúce právne závery. 25. Sťažovateľ trval na námietkach, ktoré uviedol v dôvodoch nášho odvolania z 08. 09. 2014 a 10. 11. 2015,
ktorých pri prerokovaní pripomienok a dôkazov, ktoré sme predložili k protokolu z daňovej kontroly, sme vzniesli proti konajúcim zamestnankyniam daňovej správy, Z.. J. U. a Z.. J. X. námietku zaujatosti, ktorá spočívala v tom, že tieto zamestnankyne ako kontrolórky vykonávali daňovú kontrolu na základe písomného poverenia a účinky tohto poverenia trvali len počas daňovej kontroly do jej ukončenia, t. j. do doručenia protokolu daňovému subjektu
9 písm.a zák. č. 563/2009 Z. z. . Po ukončení daňovej kontroly teda nemali už možnosť vo veci ďalej konať, a to už i vzhľadom na to, že celý výkon daňovej kontroly vykonávali chaoticky, neprofesionálne a zaujato, v neprospech našej spoločnosti. 26. Sťažovateľ trval na tom, že rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné pre zmätočnosť a nezrozumiteľnosť a je doslovným popísaním protokolu z daňovej kontroly bez úvah, ktorými sa správca dane spravoval pri hodnotení dôkazov. Poukázal na okolnosť, že
napadnutého rozhodnutia žalovaného je prvostupňové rozhodnutie správcu dane správne, aj keď je úplne totožné s pôvodným rozhodnutím zo dňa
5 daňového poriadku. Závery krajského súdu sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí, pretože sa v nich nikde nenachádza hodnotenie, ktoré skutočnosti sú len informáciami a ktoré dôkazmi. Neobsahujú vyhodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti tak, aby bolo možné zistiť, z ktorých dôkazov súd vyvodil skutkové a následne právne závery. Rozhodnutie krajského súdu považuje za zmätočné a nezrozumiteľné, pretože bez akejkoľvek zmeny skutkového stavu a obsahu prvostupňových rozhodnutí označil rozhodnutie žalovaného za zákonné a dospel k opačnému záveru ako žalovaný v rozhodnutiach o zrušení prvostupňového rozhodnutia, pričom zmenu tohto názoru nezdôvodnil. 27. Správca dane po tom, ako mu sťažovateľ predložil všetky doklady svojvoľne a nezákonne bez vedomosti daňového subjektu vykonával rôzne dôkazy, čím vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorú v rámci daňovej kontroly nemôže vykonávať. Keďže takúto činnosť vykonával, postupoval v rámci daňovej kontroly nezákonne. Ak mal pochybnosti o pravdivosti predložených a uvádzaných skutočností, mal vyzvať sťažovateľa na vyjadrenie, prípadne predloženie dôkazov. Namiesto toho začal svojvoľne zisťovanie dožiadaniami, o ktorých nemal vedomosť. K základným právam daňového subjektu je, že dôkazy musia byť vykonávané tak, aby sa k nim mohol daňový subjekt vyjadriť už pri vykonávaní, nie až po ich vykonaní. Takýto postup
názoru sťažovateľa určuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o správe daní správcovi dane neumožňuje vykonávať dôkazy, pretože správca dane len vedie dokazovanie. Ak teda krajský súd tvrdil, že správca dane vykonal dokazovanie, uniklo jeho pozornosti, že na takýto postup správca dane nemá oprávnenie. Správca dane doteraz neoznámil, aké má pochybnosti o predložených dôkazoch a neoznámil to ani v rozhodnutí, čím znemožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k pochybnostiam a navrhnúť dôkazy na ich odstránenie. 28. Keďže sťažovateľovi nebola doručená výzva
5 daňového poriadku, nemohol sa v rámci daňovej kontroly dozvedieť, o ktorých skutočnostiach má správca dane pochybnosti. Oznámenie zo dňa 29. 05. 2014 sťažovateľ nepovažuje za takúto výzvu.
právneho názoru krajského súdu predmetné oznámenie bolo doručené
ust. § 11 písm. g) SSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania
ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ,
4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP. 33.
ust. § 440 písm.
jeho vyjadrenia predmetom obchodného vzťahu daňového subjektu so spoločnosťou Mashreq kft, so sídlom v Györi, Maďarsko, bol software, ktorý sťažovateľ obdržal od svojho dodávateľa, spoločnosti CorpIn, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Uskutočnenie transakcií preukázal objednávkami prijatými formou mailovej komunikácie, dodacími listami od dodávateľa a ďalšími účtovnými dokladmi. Realizáciu daňového plnenia za mesiac júl 2012 preukázal daňový subjekt objednávkou vystavenou spoločnosťou Mashreq Kft, ktorá obsahovala názov požadovaného typu softvéru a počet kusov, bez uvedenia dátumu vystavenia objednávky. Dňa
konateľa spol. CorpIn s.r.o.) dodávateľom softvéru a dodatočných softvérových modulov pre komplexnú správu ucelených systémových štruktúr dodávateľa sťažovateľa, ktorý mal uvedený softvér dodať kontrolovanému. Svedok odoprel vypovedať z dôvodu, že by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám v priamom rade, dcére a jej manželovi.
jeho informácií mala byť uskutočnená kuriérskou spoločnosťou. Svedok nevedel uviesť, či sa jednalo len o dodanie predmetu fakturácie. Mal vedomosť o tom, že predmet fakturácie bol zabalený v zapečatenej obálke. Činnosť smerujúcu k uzatvoreniu obchodu s odberateľom sťažovateľa nevykonával, vykonával len činnosť, ktorá pozostávala z predkladania ponúk a sumarizácie dokladov a nepriame zabezpečenie odosielania tovaru zákazníkovi prostredníctvom súčinnosti ostatných kolegov na oddelení logistiky. Uviedol, že predmetom fakturácie voči zákazníkovi bola dodávka licenčných kľúčov na nemocničný informačný systém, pričom nemal vedomosť, či sa jednalo o konečného odberateľa. Objednávky boli realizované formou mailovej komunikácie, niekoľkokrát jednal za odberateľa s pánom U.. Preprava bola zabezpečená formou kuriérskej spoločnosti TNT. K spôsobu a forme doručenia uviedol, že tá istá zapečatená obálka, ktorá bola doručená od dodávateľa, bola vložená do väčšej obálky a zaslaná kuriérskou spoločnosťou odberateľovi. Zo strany odberateľa došlo k potvrdeniu doručenia dodávky. Spoločnosť jeho bývalého zamestnávateľa bola len jedným z dodávateľov predmetných licencií maďarskému odberateľovi. 39. V spise sa nachádza upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, zo dňa 03. 03. 2013, adresované správcovi dane, ktorým ho informoval o začatí trestného stíhania za pokračovací zločin daňového podvodu
1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že doposiaľ neznámy páchateľ vystupujúci ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti GAMO, a.s., dňa 27.06.2012 v Bratislave, uzatvorila s dodávateľom, CorpIn s.r.o. a odberateľom Mashreq kft. obchodný záväzkový vzťah, ktorého predmetom bola kúpa a následný predaj bližšie nezisteného zdravotníckeho softvéru, ktorý nemal spĺňať podmienky zdaniteľného plnenia, čím vytvoril predpoklady, na základe ktorých zodpovedná osoba zo spoločnosti GAMO a.s., príslušnému správcovi dane podala daňové priznania a uplatnila si neoprávnene nárok na vrátenie DPH, v celkovom rozsahu 215.809,71 €..
a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti
tohto zákona alebo osobitných predpisov. 52.
1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 53.
2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 54.
3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 55.
1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov,
2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 57.
3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 58.
4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 59.
1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 60.
5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 61.
6 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt
osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov. 62.
1, 3, 5 a 6 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva
8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou
8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou
1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie
2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve
8 a § 49 ods. 1 dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu
, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt
osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov. 63.
2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 64.
4 vety prvej Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. 65.
1 písm.
ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. 67.
1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru. 68.
1 prvej a druhej veta ods. 2 zákona o DPH v účinnom znení, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 69.
1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. 70.
1 a 2 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 71. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 72.
ust § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. 73.
1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 74.
1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
ktorého kupujúci nadobúda vlas
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.