2 písm.
rozhodnutia Obvodného úradu ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši č. Odp. 2007/01428-005/Bu zo dňa 20.8.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.9.2007, a ktorým je súd v zmysle § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s pouţitím § 246c ods. 1 OSP viazaný. Povaţoval za irelevantnú námietku ţalobcu, ţe správne orgány v konaní nevychádzali z odborného posúdenia znalca, ktorý by vyhodnotil, či v danej veci ide o skládku odpadu a o akú kategóriu odpadového materiálu ide, keďţe ţalobca sa mal moţnosť brániť týmto spôsobom v správnom konaní, a to v konaní vedenom pred obvodným úradom ţivotného prostredia č. 2007/01428, v ktorom sa prejednával jeho správny delikt, ktorého výsledkom bolo vyššie špecifikované rozhodnutie zo dňa 20.8.
priloţeného vyčíslenia. Namietal, ţe krajský súd si nepreveril okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia Obvodného úradu ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši zo dňa 20.8.2007 a ktoré existovali v čase vydania napadnutého rozhodnutia
1 OSP, kedy nápravné opatrenia, uloţené právoplatným rozhodnutím, boli uţ vykonané, t.j. veľké kusy asfaltu boli odvezené na recykláciu a na mieste sa uţ nenachádzala skládka odpadu v zmysle zákona o odpadoch, čo bolo aj dôvodom jeho odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o uloţení pokuty za nesplnenie 3 6Sţp/2/2010 nápravných opatrení. Uviedol, ţe v ţalobe navrhol, aby bolo vykonané dokazovanie odborným posudkom nezávislého znalca a výsluchom navrhnutých svedkov, avšak prvostupňový súd navrhnuté dôkazy nevykonal, i keď
2 OSP nie je viazaný skutkovým stavom, zisteným správnym orgánom, a preto môţe vykonať opätovne dôkazy, vykonané správnym orgánom alebo vykonať ďalšie dokazovanie pre objasnenie veci. Ďalej namietal, ţe krajský súd na jednej strane zobral do úvahy tvrdenia ţalovaného, nezodpovedajúce skutkovému stavu, a na druhej strane nezobral do úvahy fotodokumentáciu predloţenú ţalobcom, z ktorej vyplýva, ţe sa nejedná o skládku odpadu v lokalite P. v zmysle § 2 ods. 18 zákona o odpadoch. V tejto súvislosti poukázal na neodborný a nezákonný postup správneho orgánu, keď pri vykonaní štátneho dozoru dňa 10.4.2008, t.j. pred uloţením sankcie ţalobcovi, nezdokumentoval skutkový stav zhotovením fotodokumentácie a videodokumentácie, ktorá povinnosť mu vyplynula z § 73 ods. 5 zákona o odpadoch. Mal za to, ţe tým, ţe prvostupňový súd nepripustil vykonanie navrhnutých dôkazov, znemoţnil ţalobcovi preukázanie toho, ţe mu pokuta bola uloţená neoprávnene a na základe nezákonného postupu správneho orgánu. Konštatoval preto, ţe v súdnom konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. c), d), a f) OSP, súd nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, následkom čoho dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu k námietke ţalobcu, ţe nápravné opatrenia uţ boli vykonané, nakoľko veľké kusy asfaltu uţ boli odvezené a potom sa uţ nejednalo o skládku odpadu v lokalite P. v zmysle § 2 ods. 18 zákona o odpadoch, upozornil na tú skutočnosť, ţe po čiastočnom odvezení niektorých veľkých kusov asfaltu v predmetnej lokalite ostali nesúvislé hromady odpadového asfaltového materiálu na ploche úseku asi 20 metrov, ktoré zarastali trávnym porastom (zápisnica zo dňa 10.4.2008), pričom nápravné opatrenia ukladali ţalobcovi odviezť odpady bez zbytkov a dokonale vyčistiť lokalitu, takţe vôbec nie je moţné konštatovať, ţe na mieste sa uţ nenachádzal ţiadny odpad, uloţený v rozpore so zákonom o odpadoch, a ţe boli uloţené nápravné opatrenia vykonané. Ďalej zdôraznil, ţe správny orgán nikde neuvádzal, ţe sa jedná o skládku odpadov
18 zákona o odpadoch, ale nápravné opatrenia boli niekoľkokrát ukladané preto, lebo bol porušený § 18 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch uloţením alebo ponechaním odpadu na inom mieste ako na mieste určenom týmto zákonom. Poukázal na to, ţe k porušeniu tohto ustanovenia došlo preto, lebo odpad bol uloţený viac ako rok na nevyhovujúcom mieste, nakoľko bol na poľnohospodársky vyuţívanom pozemku (lúka) a k tomu na území TANAP-u, na základe ktorých skutočností povaţoval za potrebné upozorniť, ţe konštatovanie ţalobcu, ţe sa nejedná o skládku odpadov
18, je zavádzajúce a nesúvisí s vecou. 4 6Sţp/2/2010 K námietke ţalobcu na nezákonný postup ţalovaného tým, ţe nezdokumentoval skutkový stav v zmysle § 73 ods. 5 zákona o odpadoch, ţalovaný uviedol, ţe toto zákonné ustanovenie hovorí o povinnosti kontrolovanej osoby umoţniť osobám vykonávajúcim štátny dozor zhotovovať fotodokumentáciu a videodokumentáciu v prípade zabezpečenia objektívnych podkladov pre ďalšie rozhodovanie, avšak v ţiadnom prípade sa nejedná o povinnosti pre osoby vykonávajúce štátny dozor. Ţalovaný mal za to, ţe orgán štátnej správy v ţiadnom prípade nepostupoval neodborne a nezákonne, a zaznamenanie skutkového stavu formou zápisnice, ktorú podpísali všetci účastníci rokovania, bolo plne v súlade s príslušnými zákonnými normami a postačovalo pre objektívne zisťovanie skutkového stavu. Konštatoval, ţe v konaniach a postupoch orgánu štátnej správy nedošlo k ţiadnym pochybeniam, skutkový stav veci bol zistený objektívne, zodpovedne a v dostatočnom rozsahu, čím dospeli k správnym záverom. Na záver poukázal na to, ţe uloţenie pokuty ţalobcovi vo výške 3.000,--Sk po opakovanom nesplnení nápravných opatrení a pokute 2.000,--Sk (keďţe orgán štátnej správy bol povinný za nesplnenie opatrení na nápravu uloţiť pokutu aţ do výšky 500.000,--Sk, a v prípade opakovaného nesplnenia opatrení na nápravu pokutu aţ do výšky dvojnásobku hornej hranice sadzby) bolo vo veľmi nízkej úrovni sadzby a ţalobca napriek tomu nepochopil jej výchovný charakter. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania 5 6Sţp/2/2010 pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
2 zákona o odpadoch tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie Recyklačného fondu.
2 písm. j) zákona o odpadoch pokutu do 500.000,--Sk uloţí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nevykoná opatrenie na nápravu uloţené
1 písm. k), § 20 ods. 2 písm. d) a § 21 ods. 1 písm. j).
1 písm. k) zákona o odpadoch drţiteľ odpadu je povinný vykonať opatrenia na nápravu uloţené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 73).
2 zákona o odpadoch ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti kontrolovaného, upozorní ho na to a, ak je to moţné alebo účelné, uloží mu opatrenie na nápravu a určí mu lehotu, v ktorej má opatrenie na nápravu vykonať. Ak kontrolovaný nevykoná v určenej lehote opatrenie na nápravu, alebo ak opatrenie na nápravu nie je moţné alebo účelné uloţiť, orgán štátneho dozoru uloţí kontrolovanému pokutu. Z predloţeného spisu správneho orgánu odvolací súd zistil, ţe ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši č. Odp. 2008/01031-003 Mi zo dňa 14.5.2008, ktorým uloţil ţalobcovi
2 písm.
2 zákona o odpadoch uloţené opatrenia na nápravu:
PD mohla byť pouţívaná dopravnými prostriedkami, aby sa zamedzilo ďalšiemu rozširovaniu jazdnej plochy po pozemkoch určených pre poľnohospodárske účely.
1 zákona o odpadoch ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa
tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôleţitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z nasledovných východísk: V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými 7 6Sţp/2/2010 druhmi deliktov
závaţnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môţu dopustiť (výstiţne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbliţšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Treba zdôrazniť, ţe formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či uţ ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk treba vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretoţe
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.),
ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tieţ rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To moţno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. 8 6Sţp/2/2010 Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekáţky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Aţ vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totoţnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie moţnosť zámeny skutku a moţnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, ţe postačí, ak sú tieto náleţitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, ţe iba táto časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uloţené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok moţno vynútiť exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom SR. Treba pripomenúť, ţe aj na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú poţiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza "akékoľvek trestné obvinenie", treba poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Z uvedeného potom treba vyvodiť, ţe výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náleţitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). V prejednávanom prípade z výroku preskúmavaného rozhodnutia vyššie uvedené skutočnosti nevyplývajú. Vo výroku o uloţení pokuty absentuje navyše i špecifikácia, ktoré konkrétne (zo štyroch nápravných opatrení uloţených ţalobcovi rozhodnutím Obvodného úradu ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši č. Odp. 2007/01428-005/Bu zo dňa 20.8.2007) ţalobca opomenul vykonať, pričom táto skutočnosť nevyplynula ani z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 3 OSP). 9 6Sţp/2/2010 Konajúce správne orgány mali postupovať pri zistení, objasnení, konaní a sankcionovaní v súlade s platnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na ktorý odkazuje § 74 ods. 1 zákona o odpadoch (opak nemoţno vyvodiť ani z odseku 2 uvedeného paragrafu). Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 3 OSP) a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, odvolací súd
3 vety prvej OSP rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z dôvodu zrušenia rozhodnutia ţalovaného pre nepreskúmateľnosť sa odvolací súd nemohol zaoberať vznesenými meritórnymi námietkami ţalobcu. Správny orgán je viazaný názorom súdu (§ 250j ods. 6 OSP). O náhrade trov konania (vrátane trov konania na súde prvého stupňa) rozhodol odvolací súd
1, 2 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP a v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe v konaní úspešnému ţalobcovi nepriznal ich náhradu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, ţe rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené z iných dôvodov neţ namietaných ţalobcom v ţalobe resp. v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 27. apríla 2011 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.