Obsah (5)

§ 378§ 161§ 60§ 61§ 62

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obo/2/2018 Identifikačné číslo spisu: 7002899485 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 378ods.

1 C. s. p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie ak tento zákon neustanovuje inak. 7.

§ 161ods.

1 a 2 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 8. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. 9.

§ 60C. s.

p. stranami sporu sú žalobca a žalovaný. 10.

§ 61C. s.

p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva. 11.

§ 62C. s.

p. ak strana nemá procesnú subjektivitu súd konanie zastaví.

1. Podľa § 64 C. s. p. ak strana zanikne počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
2. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd obligatórne z úradnej povinnosti skúma počas celého konania. Ak stranu sporu tvorí fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). Ak smrť fyzickej osoby (strany sporu) nastane v priebehu sporového konania (t. j. do právoplatného skončenia veci), do úvahy prichádzajú dve procesné eventuality. Tou prvou je zastavenie konania, tou druhou naopak pokračovanie v konaní. V prípade tzv. majetkového sporu súd pokračuje s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.
3. Okresný súd Michalovce v dedičskom konaní po nebohej G. L. zomrelej dňa 1.1.2015 - žalovaná 1/, v rozhodnutí č. k. 12D/31/2015-129, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2015 konanie zastavil, nakoľko bolo zistené, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok, ktorý by bolo potrebné prejednať v dedičskom konaní. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná 1/ zomrela bez právnych nástupcov.
4. Vychádzajúc z uznesenia Okresného súdu Michalovce vo veci prejednania dedičstva po nebohom poručiteľovi R. W. zomretom dňa 10.9.2009, č. k. 13D/723/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2015 vyplýva, že súd schválil dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľovi, spoločnosti GENERAL FACTORING, a. s., ako veriteľovi prihláseného do dedičského konania, keď bolo v dedičskom konaní zistené, že pasíva dedičstva predstavujú vyššiu sumu ako všeobecná cena majetku poručiteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný 2/ zomrel bez právnych nástupcov.
5. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/ a žalovaný 2/ v priebehu konania zomreli bez právnych nástupcov v zmysle ustanovenia § 64 C. s. p. súd konanie zastavil, a to bez prejednania odvolaní podaných v danom čase už neexistujúcimi žalovanými. Na záver odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o napadnutý rozsudok, tento nie je vzhľadom na znenie procesného ustanovenia § 66 C. s. p. (najmä dodatku tohto ustanovenia: „vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný“) oprávnený zrušiť. Takýto výklad ustanovenia § 66 C. s. p. vyplýva aj z príslušnej odbornej právnickej literatúry (napr. Komentár k civilnému sporovému poriadku od autorov: Horváth Edmund, Andrášiová Andrea, vydanie z roku 2015). Potrebné je tiež uviesť, že právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania napadnutý rozsudok v dôsledku suspenzívneho účinku podaných odvolaním právoplatnosť nenadobudne a nestane sa ani vykonateľný.
6. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 a § 256 ods. 1 C. s. p.
7. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. V danom prípade však žiadna strana zo strán nezavinila zastavenie konania, vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ a 2/ v priebehu konania zomreli bez právnych nástupcov. Odvolací súd preto s použitím základných princípov článku 4 ods. 2 C. s. p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
10. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.