4 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a za porušenie povinností ustanovených v § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“),
Žalovaná na odvolanie žalobkyne napadnutým rozhodnutím č. SK/0872/99/2015 zo dňa 07.11.2016 prvoinštančné rozhodnutie potvrdila a odvolanie zamietla. 2. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. P/0186/06/15 zo dňa 20.10.2015 uložila žalobkyni na základe kontroly vykonanej v ADMIRAL CAFE „HRÍBIK“ dňa 05.06.2015 pre porušenie zákazu predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov, keď pri kontrole dodržiavania ustanovení zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane nefajčiarov“) bolo zistené, že predávajúci predal osobe mladšej ako 18 rokov - maloletému J. vo veku 15 rokov - tabakové výrobky, a to 1 krabičku cigariet zn. MARLBORO á 3,50 €/krabička, aj napriek tomu, že predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný a za porušenie povinností ustanovených v § 6 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov,
2 zákona o ochrane nefajčiarov pokutu vo výške 1.500 €. Žalovaná na odvolanie žalobkyne napadnutým rozhodnutím č. SK/0871/99/2015 zo dňa 07.11.2016 prvoinštančné rozhodnutie vo výrokovej časti zmenila tak, že „...kontrola v prevádzke: ADMIRAL CAFE „HRÍBIK“, Masarykova 13, Zvolen, vykonaná dňa: 05.06.2015...“ a ostatná časť výroku, vrátane uloženej sankcie zostala bez zmeny. II. Konanie na krajskom súde 3. Krajský súd napadnutými rozsudkami
1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutia žalovanej a prvoinštančných správnych orgánov a veci vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
ustanovení trestného práva. Podstata absorpčnej zásady spočíva v tom, že prísnejší trest absorbuje trest miernejší. 6. V oboch preskúmavaných veciach správny súd dospel k záveru, že zásady uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku v správnom konaní rešpektované neboli. Vo veciach správnych deliktov boli žalobkyni uložené za konanie majúce charakter súbehu dve sankcie, a to vo výške 500 €, resp. 1.500 €, dvoma samostatnými rozhodnutiami prvoinštančného orgánu verejnej správy. Žalobkyňa s prvoinštančnými rozhodnutiami nesúhlasila a bola nútená podať dve odvolania, o ktorých žalovaná rozhodla samostatnými rozhodnutiami. Následne žalobkyni vyplývala poplatková povinnosť v konaní o preskúmanie zákonnosti orgánov verejnej správy, a to za každé napadnuté rozhodnutie samostatne.
názoru krajského súdu žalovanej nič nebránilo vec prejednať a rozhodnúť v jednom administratívnom konaní a pri zistení, že sa žalobkyňa dopustila správneho deliktu (deliktov) uložiť jednu sankciu akceptujúc zásady ukladania trestov. Žalovaná mala právomoc na prejednanie zistených správnych deliktov a skutočnosť, že zo strany žalobkyne malo dôjsť k porušeniu právnych povinností ustanovených dvoma právnymi predpismi, orgánom verejnej správy nebránila, aby vo veci rozhodli v jednom administratívnom konaní. Inak nemožno konštatovať, že konanie prebiehalo hospodárne (vedené dve administratívne konania na základe rovnakých zistení), podkladom oboch rozhodnutí bol totožný inšpekčný záznam, žalobkyňa bola zaťažená účasťou v dvoch administratívnych konaniach s tým súvisiacimi právami a povinnosťami, v oboch konaniach bola nútená realizovať svoje práva obvinenej zo spáchania správneho deliktu a v oboch konaniach musela uplatňovať opravné prostriedky. Postup žalovanej (resp. Inšpekcie SOI) tak žalovanú zbytočne zaťažil a do jej práv bolo zasiahnuté nad mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu administratívneho konania. Aj keď uložené pokuty sa nevymykali zo zákonnej sadzby (pokuta bola uložená v rámci zákonnej sadzby), došlo k porušeniu základnej zásady vyplývajúcej z trestného práva (absorpčnej zásady) tým, že žalobkyni boli uložené dva tresty v súbežne vedených konaniach odlišujúcich sa len aplikáciou ustanovení iných zákonov. Porušenie tejto zásady má za následok, že rozhodnutie žalovanej (a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy) je nezákonné. Nakoľko žalovaná neaplikovala vo veci správneho trestania primerane základné zásady ukladania trestov a trestného konania
Trestného poriadku (ktoré bolo potrebné použiť na správne trestanie) a nekonala súladne s ustanovením § 3 ods.4 Správneho poriadku, vec nesprávne právne posúdila. Súbeh dvoch správnych deliktov má byť postihnutý len trestom určeným pre delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je pritom delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Iba ak by išlo o rovnaké sadzby pokút, najprísnejšie postihnuteľný delikt by bol určený s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu a teda s ohľadom na záujem, proti ktorému delikt smeruje.
ktorej: „...skutkový stav zistený kontrolou po porovnaní so stavom vyžadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi bo vyhodnotený ako protiprávny...“, „...správny orgán má porušenia uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia za dostatočne preukázané inšpekčným záznamom a nie je potrebné vykonať navrhované vypočutia svedkov...“. Aj z napadnutých rozhodnutí žalovanej vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie bol inšpekčný záznam z vykonanej kontroly. Dôkazy, na ktorých žalovaná založila svoje rozhodnutie boli zistené v rámci vykonanej kontroly. V konaní po vyjadrení žalobkyne k oznámeniu o začatí správneho konania žalovaná (a prvoinštačný orgán verejnej správy) nevykonala žiadne dokazovanie. Nemožno tak tvrdiť, že žalovaná svoje rozhodnutie založila na dôkaze, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom (námietka porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov).
názoru krajského súdu neobstojí ani tvrdenie o porušení zásady súčinnosti, resp. zásady rovnosti a primeranosti, nakoľko žalovaný vyjadrenie za dôkaz nepovažoval a nezaložil na ňom svoje rozhodnutie a vo vzťahu k vyjadreniu inšpektorov nejde o dôkaz zabezpečený a vykonaný v administratívnom konaní. K porušeniu zásady zákonnosti síce došlo, ale z iných dôvodov ako namietala v podanej žalobe žalobkyňa. 9. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že inšpekčný záznam je zápisnicou v zmysle ustanovenia § 22 Správneho poriadku, a preto by mal obsahovať aj riadne náležitosti, správny súdu uviedol, že žalobkyňa sa mýli, ak inšpekčný záznam stotožňuje so zápisnicou, ktorú orgán verejnej správy spíše o ústnych konaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní. Právna povaha inšpekčného záznamu vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č.128/2002 Z.z.,
ktorého inšpektor vyhotoví o opatreniach prijatých pri kontrolnej činnosti písomný záznam. V danom prípade inšpektor (inšpekčným) záznamom nariadil žalobkyni ako kontrolovanej osobe záväzným pokynom vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, spočívajúcich v zistenom porušení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o ochrane nefajčiarov. Tvrdenie žalobkyne o tom, že v inšpekčnom zázname ide o zápisnicu
ustanovení Správneho poriadku vylučuje aj skutočnosť, že zápisnica sa spisuje o úkonoch v správnom konaní. Z povahy veci a z administratívneho spisu vyplýva, že spísanie zápisnice o vykonanej kontrole predchádzalo začatiu administratívneho konania. Konanie bolo začaté dňom, ktorým orgán verejnej správy urobil voči účastníkovi prvý úkon (oznámenie o začatí správneho konania). Pre inšpekčný záznam tak nie sú ustanovené zákonom predpísané náležitosti, je z neho však zrejmé označenie kontrolovanej osoby, kontrolovanej prevádzky, dátum, čas a miesto kontroly. Obsahom inšpekčného záznamu je aj opis zisteného skutkového stavu, vyjadrenie kontrolovanej osoby, resp. jej zamestnanca. V inšpekčnom zázname sú tiež uvedené záväzné pokyny uložené kontrolórmi v nadväznosti na zistené nedostatky. Tvrdenie žalobkyne o tom, že inšpekčný záznam neobsahuje čas ukončenia kontroly, je v rozpore s jeho obsahom, v ktorom je uvedené, že kontrola skončila o 12:30 hod.. Ak žalobkyňa tvrdila, že inšpekčný záznam obsahuje nepravdy, ide o jej vyjadrenie ku kvalite obsahu inšpekčného záznamu a nie k právnej otázke, či inšpekčný záznam obsahuje všetky skutočnosti (náležitosti), ktoré obsahovať má.
názoru žalobkyne obsahuje právnu kvalifikáciu, z ktorej nie je zrejmé, aké iné porušenie je v skutkovej vete správneho deliktu uvedené, nakoľko porušenie iného ustanovenia sa v rozhodnutí neuvádza a jedná sa tak o formálne nepostačujúci neurčitý výrok. Na str. č. 2 napadnutého rozhodnutia žalovaná
6 Správneho poriadku opravila administratívnu chybu v písomnom vyhotovení prvostupňového rozhodnutia, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa bola postihnutá výlučne za porušenie jedného zákazu v zmysle § 6 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov. 14. Žalovaná v duplike poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj na zákaz anologiae legis. K uvedenému krajský súd uviedol, že je potrebné prihliadať na to, že uvedené rozsudky pochádzajú z obdobia pred účinnosťou S.s.p., ktorý v § 195 písm. c) a písm. d) výslovne prikázal správnym súdom vo veciach správneho trestania prihliadať na vady spočívajúce v porušení základných zásad trestného konania a základných zásada ukladania trestov. Postup súdov
piatej časti v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku bol zásadne odlišný. Preto nebolo možné riadiť sa v tomto konaní rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/132/2015, ktorý postupoval
v tom čase platného práva, keď so zohľadnením zásady hospodárnosti sám rozhodol o uložení pokuty. V súčasnosti sa na takýto postup vyžaduje návrh žalobcu (§ 198 ods. 1 S.s.p.), ktorý v danom prípade podaný nebol. 15. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutia žalovanej, ako aj prvoinštančného orgánu verejnej správy, sú nezákonné, pretože žalovaná a prvoinštančný orgán verejnej správy vec nesprávne právne posúdili v otázke dodržania zásad ukladania trestov
Trestného zákona a zásad trestného konania
Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť aj na správne trestanie Tým, že bolo súbežne vedené konanie o správnom delikte založenom na porušení povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa aj zákona o ochrane nefajčiarov, došlo k porušeniu zásad uvedených v Správnom poriadku. „Paralelné“ správne konanie o tých istých skutkových otázkach (nakoľko žalobkyňa mala skutkovú podstatu viacerých správnych deliktov naplniť jedným konaním) spôsobilo, že administratívne konanie neprimerane zaťažovalo žalobkyňu ako účastníčku konania. Nesprávna aplikácia zásad ukladania trestov má za následok, že namiesto aplikácie absorpčnej zásady boli žalobkyni namiesto jedného trestu uložené dva tresty za konanie majúce charakter súbehu. Z uvedeného dôvodu správny súd napadnuté rozhodnutia žalovanej, ako aj prvoinštančné rozhodnutia zrušil
c) S.s.p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 16. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 S.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %, pretože správny súd síce napadnuté rozhodnutia žalovanej zrušil, ale nie z dôvodov uvedených v žalobe, ktoré nemohli vyvolať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. III. Konanie na kasačnom súde 17. Proti rozsudkom krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačné sťažnosti, a to z dôvodov, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 18.
názoru sťažovateľky sa krajský súd nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalovanou vo vyjadrení zo dňa 20.02.2018 ohľadne aplikácie absorpčnej zásady v danom správnom konaní. Sťažovateľka je tiež názoru, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď v danom prípade neprihliadol na judikatúru najvyššieho súdu z dôvodu, že predmetné rozsudky pochádzajú z obdobia pred účinnosťou S.s.p. 19.
názoru sťažovateľky aplikácia absorpčnej zásady v danom prípade, pri preukázanom porušení rôznych povinností, chrániaci rozdielny objekt záujmu ochrany práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa stanovených viacerými zákonmi v oblasti ochrany spotrebiteľa obsahujúci vlastný sankčný mechanizmus, sa javí ako neaplikovateľná v praxi vzhľadom na špecifickosť samotnej úpravy. Skutočnosť, že pri jednej kontrole boli zistené viaceré nedostatky, ktoré sú porušením, resp. správnym deliktom rôznych právnych úprav, nezakladá dôvod na spojenie rozličných právnych úprav do jedného postihu, resp. rozhodnutia.
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané oprávnenou osobou, včas a sú prípustné, jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačné sťažnosti nie sú dôvodné. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.03.2019 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 24. Predmetom kasačných sťažností boli rozsudky krajského súdu, ktorými zrušili rozhodnutia sťažovateľky, ako aj rozhodnutia prvoinštančných správnych orgánov, ktorými uložili žalobkyni pokuty, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudky krajského súdu ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia sťažovateľky a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých rozsudkov krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj žalobkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnych spisoch.
2 zákona o ochrane nefajčiarov zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.
2 zákona o ochrane nefajčiarov Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 6 638 eur fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
.
11 zákona o ochrane nefajčiarov ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené
1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe
alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm.
4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 28. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkov je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.),
ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu.
sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). 33. Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu
ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Touto zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie za nimi zistené dva správne delikty neriadili. Ak správny orgán teda bol toho názoru, že žalobkyňa spáchala viacero správnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Vzhľadom na uvedené, námietky sťažovateľky týkajúce sa neaplikovateľnosti absorpčnej zásady v danom prípade, považuje kasačný súd za nedôvodné. 34. Z administratívnych spisov je zrejmé, že žalobkyňa sa pri kontrole dňa 05.06.2015 jedným konaním dopustila porušenia ustanovení dvoch zákonov, a to zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o ochrane nefajčiarov. V danom prípade ide tak o jednočinný súbeh. Právne predpisy upravujúce skutkové podstaty správnych deliktov však neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov, ako to bolo v tomto prípade. Niet pochybností o tom, že priestupky a iné správne delikty majú trestnoprávny charakter, a preto podliehajú ochrane zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto správne orgány rozhodujúce o postihu za tieto delikty musia analogicky aplikovať základné zásady zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, keďže v hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisoch nie sú tieto zásady premietnuté. Pri nedostatku právnej úpravy je tak
názoru kasačného súdu v zmysle zásady „analogiae legis“ potrebné v správnom konaní použiť ako už bolo vyššie uvedené absorpčnú zásadu, uvedenú v § 41 Trestného zákona, ako zásadu ukladania trestov
ustanovení trestného práva. 35. Kasačný súd podotýka, že orgány verejnej správy sú povinné pri vybavovaní veci použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci a zároveň dbajú na to, aby správne konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov správneho konania. V danom prípade však
názoru kasačného súdu správne orgány nepostupovali v súlade s vyššie uvedenou zásadou hospodárnosti konania upravenou v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ktorej podstata spočíva v tom, aby správne orgány vybavili veci včas a bez zbytočných prieťahov a aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci. Táto zásada korešponduje aj s čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorej každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Požiadavka rýchlosti konania má svoj význam aj v tom, že iba konanie, ktoré je rýchle, je aj účinné. Akékoľvek prieťahy konania znižujú nielen jeho účinnosť, ale aj autoritu správneho orgánu. Osobitne to platí pri povinnosti, ktorá je dôsledkom uplatnenia administratívnej zodpovednosti. 36. Správnym orgánom
názoru kasačného súdu nič nebránilo tomu, aby prejednali a rozhodli vec v jednom administratívnom konaní
spomenutých zásad a uložili žalobkyni jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania trestov
trestného práva. Z dôvodu, že prvoinštančný správny orgán bol príslušný na rozhodnutie o oboch správnych deliktoch v jednom administratívnom konaní, ale tak neurobil, tak
názoru kasačného súdu nemožno v takom prípade hovoriť o hospodárnosti konania, a teda došlo k porušeniu zásady správneho konania upravenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Postup správnych orgánov
názoru kasašného súdu neprimerane zaťažil žalobkyňu, pretože tá musela v dôsledku nesprávneho postupu správnych orgánov podať dve odvolania proti rozhodnutiam prvoinštančného správneho orgánu, dve žaloby, zaplatiť dvakrát súdny poplatok. 37. Pri ukladaní správneho trestu v jednom spoločnom administratívnom konaní je potrebné rešpektovať § 41 Trestného zákona a pri súbehu dvoch správnych deliktov uložiť trest určený pre delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. V prípade, že pôjde o prípad, keď sú horné hranice pokút rovnaké, tak správny trest sa uloží
ustanovenia vzťahujúci sa na správny delikt najzávažnejší. Závažnosť je pritom nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená.
p. ako nedôvodné zamietol. 41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni, aj keď bola úspešná v konaní o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
1 S. s. p.). 42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.