dohody účastníkov konania skladala z dvoch častí, a to z fixnej odmeny vo výške 2.987,45 EUR mesačne a z variabilnej odplaty (odplaty za úspech) vo výške 0,20 EUR za každú netto návrhovú jednotku (NNJ), vyplácanej vo forme zálohy, každý kalendárny štvrťrok, po schválení výsledkov daného obchodného štvrťroku predstavenstvom mandanta a súčasne písomným odsúhlasením dozornou radou s tým, že nárok na variabilnú odplatu (odplatu za úspech) žalobcovi, ako mandatárovi mohol vzniknúť len v prípade kumulatívneho splnenia cieľov uvedených v článku I., bod 1 mandátnej zmluvy.
názoru súdu prvej inštancie prirodzené, že podmienky na vyplatenie variabilnej odplaty, ktorá je aj v samotnej mandátnej zmluve nazvaná odplatou za úspech, boli v predmetnej zmluve nastavené podstatne prísnejšie oproti podmienkam na vyplatenie fixnej odmeny vo výške 2.987,45 EUR mesačne.
okresného súdu, vo vzťahu k predmetu sporu, skutkovo i právne irelevantná. 8. Na základe vyššie uvedených skutočností, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi za obdobie od 01.01.2009, do ukončenia mandátneho vzťahu, nevznikol nárok na variabilnú odplatu, z dôvodu nesplnenia zmluvou stanovených podmienok pre vznik tohto nároku. Preto okresný súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok ako skutkovo i právne neopodstatnený, pričom z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu, konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 9.199,42 EUR vo výške 0,25 % ročne od 16.04.2009 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol. Výrok o trovách konania sa zakladá
1 O. s. p.
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, pričom nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Z vykonaného dokazovania,
odvolacieho súdu vyplýva, že nebol splnený plán stanovený v čl. I ods. 1 písm.
odvolacieho súdu, nemohol byť nárok uplatnený žalobou dôvodný. Krajský súd dodal, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou konania ale len tie, ktoré sú dostatočné na preukázanie skutkového stavu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vec správne právne posúdil, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie v zamietajúcej časti potvrdil. Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá
1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.
2 C. s. p., je potrebné
dovolateľa aj preto, aby strana konania vedela identifikovať, s akými argumentmi (dôvodmi) súdu prvej inštancie, sa odvolací súd stotožnil. Ak tak odvolací súd neurobí, dôjde k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožní strane konania, v danom prípade žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. Dovolateľ zdôraznil, že v danom spore bolo otázne, či k splneniu cieľov vyplývajúcich z mandátnej zmluvy došlo. V tejto súvislosti žalobca dodal, že v konaní preukazoval a tvrdil, že ciele spoločnosti boli splnené na 100 % a viac. Súd prvej inštancie,
dovolateľa, nielenže v odôvodnení svojho rozsudku predmetnú obranu ani nespomenul, ale touto sa ani nezaoberal a teda sa s ňou nijakým spôsobom ani nevyrovnal, rovnako ako s listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu. Napriek uvedeným nedostatkom rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním, potvrdil postupom
2 C. s. p. Odvolací súd sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia okresného súdu a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia, odvolací súd len vo všeobecnosti konštatoval, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. 16. Ďalej dovolateľ poukázal na čl. I., čl. III. body 1 až 4 mandátnej zmluvy s tým, že z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, čím bola žalobcovi upretá realizácia procesných oprávnení, a to vyjadrovať sa k všetkým vykonaným dôkazom. Dovolateľ má za to, že súd prvej inštancie, ani odvolací súd, sa nezapodievali tým, že vyhodnotenie plnenia cieľov podal žalovaný za rôzne obdobia a rôzne parametre, ktoré nie sú vo vzájomnej zhode, a už vôbec nie sú v zhode s rozhodným obdobím, za ktoré si žalobca uplatňoval zaplatenie variabilnej odmeny. Vzhľadom na nezodpovedané otázky zo strany súdu prvej inštancie, preto nie je zrejmé, ako mohol odvolací súd dospieť k záveru, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nebol splnený plán stanovený v čl. I. ods. 1 písm.
čl. I. mandátnej zmluvy, bolo preukázané listinnými dôkazmi, z obsahu ktorých je zrejmé, že kumulatívne plnenie plánu predpísaného poistného, bolo splnené na 100 %. Žalobca má preto za to, že mu súdy neposkytli ochranu, pričom argumenty, svedčiace v jeho prospech, nijako nevyhodnotili, dokonca ich vôbec nebrali do úvahy, čím neopodstatnene zvýhodnili žalovaného, na úkor žalobcu. Takýto postup súdov,
dovolateľa, nie je možné považovať za spravodlivý proces.
c/ C. s. p.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 26.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 27. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím bol rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, potvrdený. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné
p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 28.
názoru žalobcu, je jeho mimoriadny opravný prostriedok prípustný
f/ C. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia je dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú:
f/ C. s. p., považuje dovolateľ taký postup odvolacieho súdu, ktorým postupoval
ust. § 387 ods. 2 C. s. p. napriek tomu, že na takýto postup neboli splnené podmienky. Uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi , aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, a to právo uplatňovať prostriedky procesnej obrany a právne argumenty na preukázanie uplatneného nároku, právo vyjadrovať sa k veci a k vykonaným dôkazom. 32.
dovolateľa, odvolací súd by mal odkázať na správnosť dôvodov v rozhodnutí súdu prvej inštancie postupom
2 C. s. p. takým spôsobom, z ktorého bude zrejmé, akého konkrétneho argumentu uvedeného v odvolaní sa tento postup týka. Uviesť konkrétne argumenty je potrebné aj preto, aby odvolateľ vedel identifikovať, s akými konkrétnymi argumentmi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil. 33. Dovolací súd zo spisu zisťuje, že medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom bola dňa 3.9.2007 uzavretá v písomnej forme platná mandátna zmluva, ktorá napriek tomu, že v prípade žalobcu nešlo o podnikateľský subjekt obsahovala platnú a jednoznačnú dohodu zmluvných strán o voľbe práva obchodného zákonníka. Súčasne predmetná mandátna zmluva obsahovala tiež dohodu zmluvných strán zodpovedajúcu dikcii § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe predmetnej mandátnej zmluvy žalobca vykonával v žalovanej spoločnosti funkciu člena predstavenstva, pričom článok III. predmetnej mandátnej zmluvy obsahoval jednoznačnú a zrozumiteľnú dohodu zmluvných strán o odmene za výkon činnosti žalobcu ako mandatára, ktorá sa
dohody účastníkov konania skladala z dvoch častí a to z fixnej odmeny vo výške 90.000,- Sk, t. j. 2.987,45 EUR mesačne, a z variabilnej odplaty (odplaty za úspech) vo výške 6,- Sk, t. j. 0,20 EUR za každú netto návrhovú jednotku (NNJ), vyplácanej vo forme zálohy každý kalendárny štvrťrok po schválení výsledkov daného obchodného štvrťroku predstavenstvom mandanta a súčasne písomným odsúhlasením dozornou radou s tým, že nárok na variabilnú odplatu žalobcovi ako mandatárovi mohol vzniknúť len v prípade kumulatívneho splnenia cieľov uvedených v článku I bod 1 predmetnej mandátnej zmluvy. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu, založený predmetnou mandátnou zmluvou bol ukončený k 1.12.2009, na základe platnej písomnej dohody zo dňa 26.11.2009. Žalobca v danom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie variabilnej odplaty za obdobie od 1.1.2009 do 26.11.2009 v celkovej sume 30.942,37 EUR. Vo vzťahu k uplatňovanej variabilnej odplate súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobcovi za riadny výkon činnosti mandatára, v zmysle predmetnej mandátnej zmluvy, patrila bez ohľadu na jeho celkovú úspešnosť pri výkone funkcie člena predstavenstva fixná odmena, pričom variabilná odplata predstavovala bonusovú odmenu, na ktorú žalobcovi mohol vzniknúť nárok len v prípade kumulatívneho splnenia hlavných cieľov špecifikovaných v zmluve. Z tohto pohľadu je
názoru súdu prvej inštancie prirodzené, že podmienky na vyplatenie variabilnej odplaty, ktorá je aj v samotnej mandátnej zmluve nazvaná odplatou za úspech, boli v predmetnej zmluve nastavené podstatne prísnejšie, oproti podmienkam na vyplatenie fixnej odmeny, keďže je samozrejmé, že odplata za úspech je viazaná na úspešnosť spoločnosti v konkrétnom kalendárnom roku. Skutočnosť, že žalovaná spoločnosť po hospodárskej stránke nebola v roku 2009 úspešná, a nedošlo ku kumulatívnemu splneniu hlavných cieľov spoločnosti, ktoré boli súčasne hlavnými cieľmi špecifikovanými v článku I bod 1 predmetnej mandátnej zmluvy, je zrejmá z podkladov predložených žalovaným, ktoré boli podkladmi pre zasadnutie dozornej rady žalovaného, na ktorom sa hodnotili výsledky spoločnosti za rok 2009 a súčasne túto skutočnosť vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili aj svedkovia Ing. C. U., A. X. a Q.. S. Z.. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania tvrdil, že
jeho názoru ciele spoločnosti sa mali napĺňať, nie splniť. S uvedenou argumentáciou sa súd prvej inštancie nestotožnil a uviedol, že podstatná je skutočnosť, že napriek snahe žalobcu, ku kumulatívnemu splneniu cieľov v konečnom dôsledku nedošlo, preto žalobcovi ani nemohol vzniknúť nárok na vyplatenie variabilnej odplaty, ktorá je u odplatou za úspech, a nie za vyvinutie maximálneho úsilia. 34. Pokiaľ ide o postup v odvolacom konaní z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Napadnutý rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie verejne vyhlásil, pričom išlo o postup odvolacieho súdu v súlade so zákonnou úpravou § 219 ods. 3 C. s. p.,
ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd v napadnutom rozsudku poukázal na všetky relevantné skutočnosti, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodnutí vo veci. Odvolací súd správne poukázal na ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p.,
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku a z odôvodnenia vyplýva aj skutočnosť, že odvolací súd reflektoval na dôvody odvolania. Uviedol, že po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, pričom odvolací súd zdôraznil, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nebol splnený plán stanovený v článku I ods. 1 písm. a/ - i/ mandátnej zmluvy na výkone funkcie z 3.9.2007, čo bolo jedným z predpokladov vyplatenia tzv. variabilnej odmeny mandatára. Tiež dospel odvolací súd k záveru, zhodne so súdom prvej inštancie, že v prípade, ak nebola splnená čo i len jedna z troch kumulatívne stanovených podmienok na vyplatenie variabilnej časti odmeny, nemohol byť nárok uplatnený žalobou dôvodný. Odvolací súd v závere zdôraznil, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou konania, ale len tie, ktoré sú dostatočné na preukázanie skutkového stavu, pričom vyhodnotil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vec správne právne posúdil.
predchádzajúcej právnej úpravy upravenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, mohlo ísť o skutočnosť, ktorá zakladala prípustnosť dovolania
uvedeného ustanovenia. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016 sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R/2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých extrémnych prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Medzi inými uviedol dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania
f/ C. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv dovolateľa. Obdobne prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá účinky umožňujúce meritórne dovolací prieskum a nevyvoláva ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na nesprávnych právnych záveroch. Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov, alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. 39. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že do obsahu základného práva
Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997). 40. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nedôvodne namietal existenciu vady zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f/ C. s. p. Preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu,
c/ C. s. p., ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. 41. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu preukázateľne žiadne nevznikli. 42. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.