← Slovensko

89 046 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/188/2018 Identifikačné číslo spisu: 1215213116 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1215213116.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo, so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 31, IČO: 00 168 017, zastúpeného spoločnosťou FELŠÖCI & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 31, IČO: 47 254 203, za ktorú koná JUDr. Ing. Ján Felšöci, proti žalovanému COOP PRODUKT SLOVENSKO, so sídlom v Bratislave, Mliekarenská č. 10, IČO: 00 168 637, zastúpenému spoločnosťou alianciaadvokátov ak, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova č. 8/A IČO: 36 679 771, za ktorú koná JUDr. Gertrúda Sámelová Flassiková, o zaplatenie 89 046,- Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 51 C 260/2015 o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. apríla 2018 sp. zn. 15 Co 229/2017, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobcovi priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Odôvodnenie
  2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
  3. mája 2015 v spojení s podaním zo
  4. decembra 2016 domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia 50 000,- Eur, po rozšírení žaloby zaplatenia 89 046,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 50 000,- Eur od
  5. marca 2015 do zaplatenia titulom nevyplatenia členského podielu v správnej výške po zániku jeho členstva u žalovaného.
  6. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
  7. marca 2017, č. k. 51 C 260/2015-451 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 89 046,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 89 060,- Eur od
  8. marca 2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.)
  9. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom z
  10. apríla 2018 sp. zn. 15 Co 229/2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z
  11. júna 2017 potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Žalobca má nárok voči žalovanému podieľať sa svojím podielom pri skončení jeho členstva na celom jeho majetku tak, ako to vyplýva zo znenia stanov ako základného a rozhodujúceho dokumentu žalovaného, ktorého úprava je v tomto smere osobitá vzhľadom na absenciu bližšej úpravy práv členov záujmového združenia právnických osôb podľa Občianskeho zákonníka a nepoužiteľnosti Obchodného zákonníka, ktorý pomery záujmového združenia právnických osôb vôbec neupravuje a neupravuje ani postavenie takého iného subjektu, ktorý by svojím charakterom a účelom bol porovnateľný so záujmovým združením právnických osôb. Uviedol, že v stanovách žalovaného sa výslovne uvádza, že COOP PRODUKT SLOVENSKO je dobrovoľným záujmovým združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev na celom majetku (čl. 1 bod 1), členské družstvá majú právo na členský podiel na majetku COOP PRODUKT SLOVENSKO v prípade zániku členstva v COOP PRODUKT SLOVENSKO spôsobom uvedeným v čl. 7 písm. i/, majetkovým podielom sa rozumie percentuálne vyjadrenie vzťahu členského družstva k majetku COOP PRODUKT SLOVENSKO podľa pravidiel na stanovenie %-neho podielu členských družstiev na majetku COOP PRODUKT SLOVENSKO uvedených v čl. 28 bod 1-7 (tieto pravidlá sú samé označené ako pravidlá na stanovenie %-neho podielu členských družstiev na majetku COOP PRODUKT SLOVENSKO, čl. 25 ods. 2, majetok COOP PRODUKT SLOVENSKO tvoria všetky aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má COOP PRODUKT SLOVENSKO majetkovú účasť, čl. 23 ods. 1). Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne keď sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že majetkový podiel žalobcu sa mal odvíjať od podielového fondu a zdrojov krytia majetku, pretože takýto postup nemá oporu v jeho stanovách a takýto spôsob určenia majetkového podielu z týchto stanov nevyplýva, a nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu. Doplnil, že nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného v odvolaní, že základňou pre výpočet majetkového podielu žalobcu sú vlastné zdroje krytia jeho majetku, keď uviedol, že vlastné zdroje krytia jeho majetku vyplývajú zo súvahy a sú tvorené položkami ako základné imanie (toto predstavuje iba hodnotu vkladov, ktoré spoločníci vložili do spoločnosti odo dňa jej založenia), fondy tvorené zo zisku, nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov a výsledok hospodárenia. Vlastné zdroje krytia majetku žalovaného nemožno stotožňovať s jeho majetkom. Majetok žalovaného (obdobne ako obchodný majetok spoločnosti) predstavuje podľa stanov žalovaného (čl. 23 ods. 1) všetky aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť. Vystupujúci člen žalovaného má nárok na majetkový podiel na všetkých aktívach žalovaného (tieto zahŕňajú všetky veci, ku ktorým má žalovaný vlastnícke právo, pohľadávky zo záväzkových vzťahov, iné majetkové práva, ako napr. právo na využitie dizajnu, vynálezu, ochrannej známky a pod., ako aj peniazmi oceniteľné iné hodnoty napr. goodwill, know-how a pod.). Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že vykonať ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným, najmä výsluch U.. U. T. a U.. A. I.D., nebolo potrebné, vzhľadom na to, že výklad stanov je otázkou právnou a výsluch týchto osôb k interpretácii jednotlivých ustanovení stanov by nebol pre súd záväzný.
  12. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a navrhol ho spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP K porušeniu práva na spravodlivý proces a k vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP uviedol, že spočíva v nedostatku odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu a v nevykonaní žalovaným navrhovaného dokazovania. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP konštatoval, že žalobcovi bolo priznané plnenie aj za nehnuteľnosti, z ktorých plnenie nežiadal. V tom zmysle za rozhodujúcu považoval otázku: „Je možné, aby bol žalobca majetkovo vysporiadaný aj z nehnuteľností, ktoré neboli uvedené v žalobnom návrhu?“ Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu z
  13. júna 2010, sp. zn. 1 Cdo 70/2010 od ktorého sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil. Zároveň uviedol, že žalobca bol majetkovo vysporiadaný dvakrát z tých istých nehnuteľností. (Ide konkrétne o p. č. 1081/1, p. č. 1081/3 a p. č. 193, k. ú: K., Okres: Z., Obec: Z.) Konštatoval, že žalobca nemôže byť z nehnuteľností majetkovo vysporiadaný dvakrát a preto považoval za rozhodujúcu tiež otázku: „Je možné aby bol žalobca majetkovo vysporiadaný dvakrát z tých istých nehnuteľností?“ Naplnenie dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. spočíva podľa jeho názoru od vyriešenia právnej otázky: „Či môže člen (členské družstvo) pri skončení svojho členstva v záujmovom združení právnických osôb požadovať majetkové vysporiadanie z majetku, ktorý bol záujmovému združeniu právnických osôb prevedený zo štátneho majetku bezodplatne so záväzkom výchovy učňovského dorastu a osobitnou podmienkou bezodplatného prevodu na štát, t. j. požadovať majetkové vysporiadanie z majetku, ktorý je účelovo viazaný a z ktorého záujmové združenie právnických osôb nemá a ani v budúcnosti nebude mať majetkový prospech“, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Uviedol, že člen pri skončení svojho členstva v záujmovom združení právnických osôb nemôže požadovať majetkové vysporiadanie z majetku, ktorý bol záujmovému združeniu právnických osôb prevedený zo štátneho majetku bezodplatne so záväzkom výchovy mládeže s podmienkou jeho bezodplatného spätného prevodu na štát. Žalobca nemá na majetkové vysporiadanie z dotknutých nehnuteľností škôl žiaden nárok, a to ani z účtovnej ani z trhovej hodnoty. Dôvodil, že rozhodnutie súdov nemá absolútne žiadnu oporu v ustanoveniach stanov CPS, nakoľko v čl. 25 vo svojich bodoch jasne upravuje majetkové vyporiadanie zo schválenej účtovnej závierky CPS. Zdôraznil, že pred jazykovým výkladom má prednosť výklad súladný so zmyslom a účelom právneho dokumentu, ktoré upravujú členský podiel, ako aj vysporiadanie člena po zániku členstva v CPS. Práve v bode 4 článku 25 stanov CPS sa zriadením podielového fondu chcelo zamedziť neoprávneným nárokom členských družstiev, ktoré nemôžu požadovať plnenia z majetku, ktorý je zmluvne viazaný a slúži na výchovno-vzdelávací účel a nie účel podnikateľský.
  14. Žalobca navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
  15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
  16. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
  17. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
  18. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
  19. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.
  20. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.
  21. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP) žalovaný napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, teda ide o rozhodnutie vo veci samej.
  22. Dovolací súd posudzoval v prvom rade prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľom z § 420 písm. f/ CSP.
  23. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych prác a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
  24. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do
  25. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
  26. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od
  27. júla
  29. V súvislosti s námietkou týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
  30. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.
  31. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
  32. V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho (dovolaním napadnutého) rozsudku rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP a dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného (č. l. 14 až 22). I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napadnutý rozsudok uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.
  33. Pokiaľ dovolateľ tvrdil, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci a došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov, najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) dospel k záveru, že uvedené nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strán sporu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť
  34. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.
  35. Dovolací súd v súvislosti s námietkou dovolateľa, že súdy odmietli vykonať výsluch štatutárneho orgánu žalovaného U.. U. T. a výsluch znalkyne U.. I.D., resp. iného znalca v oblasti ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva, vysporiadaním sa s Hospodárskou zmluvou č. 945/80 ako aj s čl. 25 bod 4 Stanov CPS a Štatútom podielového fondu, uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú vrámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strany sporu. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou sporu navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f/ CSP. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993, R 125/1999 a R 42/
  37. Dovolací súd posudzoval aj prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľom z § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
  38. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
  39. Dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom uvedeným v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP naformuloval dve otázky, ktoré nie sú právnymi otázkami, ale skutkovými otázkami. Z formulácie uvedených otázok je zjavné, že dovolateľ spochybňuje správnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom. Namietal skutkové závery, ktoré dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom z ktorého vychádzal odvolací súd. Dovolací súd nie je treťou inštanciou a preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 CSP a § 432 ods. 2 CSP.
  40. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní tvrdil, že súd priznal žalobcovi viac, než sa domáhal podanou žalobou, teda porušil zásadu „iudex ne eat petita partium“, dovolací súd uvádza, že žalobcovi bolo prisúdené peňažné plnenie v takej výške, v akej sa ho žalobca domáhal. Odvolací súd sa svojim rozhodnutím neodklonil od rozhodnutia najvyššieho súdu z
  41. júna 2010, sp. zn. 1 Cdo 70/2010 tak, ako sa domnieva žalovaný. Navrhovanou zmenou žaloby na pojednávaní zo
  42. decembra 2016 žalobca rozšíril žalované peňažné plnenie z 50 000,- Eur na 89 046,- Eur. Skutočnosť, že sa navrhovaná zmena petitu prejavila vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie iba pripustením navýšenia peňažnej sumy, zodpovedalo povahe uplatneného plnenia, kedy predmetom petitu žaloby bolo peňažné plnenie a nie určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
  43. Dovolací súd posudzoval aj prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľom z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
  44. Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že žalovaný za podstatnú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu považoval to: „Či môže člen (členské družstvo) pri skončení svojho členstva v záujmovom združení právnických osôb požadovať majetkové vysporiadanie z majetku, ktorý bol záujmovému združeniu právnických osôb prevedený zo štátneho majetku bezodplatne so záväzkom výchovy učňovského dorastu a osobitnou podmienkou bezodplatného prevodu na štát, t. j. požadovať majetkové vysporiadanie z majetku, ktorý je účelovo viazaný a z ktorého záujmové združenie právnických osôb nemá a ani v budúcnosti nebude mať majetkový prospech“. Dovolací súd na tomto mieste poukazuje na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie (s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd), ktorý mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že žalobca má nárok voči žalovanému podieľať sa svojím majetkom pri skončení jeho členstva na celom majetku žalovaného tak, ako to vyplýva zo znenia stanov ako základného a rozhodujúceho dokumentu žalovaného. Súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa v spore vôbec nezaoberali právnou otázkou, či je žalovaný povinný nehnuteľnosti v prípade ich prevodu na štát previesť bezodplatne. Rozhodujúce bolo, že tieto nehnuteľnosti tvorili v rozhodnom čase jeho majetok a teda ich hodnota mala byť zahrnutá do výpočtového základu pre určenie výšky majetkového podielu žalobcu. Právna otázka nastolená žalovaným v dovolaní teda z hľadiska § 421 ods. 1 CSP nie je relevantná, pretože od nej nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci.
  45. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že nakoľko dovolanie žalovaného nie je podľa § 420 písm. f/ CSP procesne prípustné a dovolateľ nevymedzil relevantnú právnu otázku podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/, najvyšší súd jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ a f/ CSP.
  46. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
  47. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  48. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.